20. 11. 2019 19:48 | BRATISLAVA/TV Markíza

Slovensko po zmene režimu násilím pripomínalo Sicíliu. Mafiánov nemal kto zastaviť

Základ gangov tvorili muži zo športových klubov či veksláci.

Zľava Eva Mišíková a Zuzana Ferenčáková
Zľava Eva Mišíková a Zuzana Ferenčáková Foto: Reprofoto: tvnoviny.sk

Okázalé vraždy za bieleho dňa, výbuchy áut, stovky mŕtvych či nezvestných. Slovensko po zmene režimu rýchlo vytriezvelo z nežného sna. Násilím pripomínalo Sicíliu. Organizované skupiny na čele s bezohľadnými bossmi nemal kto zastaviť. Živili sa výpalníctvom, vydieraním aj obchodom s bielym mäsom. Polícia bola bezzubá, chýbala legislatíva.

"Taliani budovali sicílsku mafiu dobrých sto rokov a my sme to stihli za veľmi krátky čas. Nástup organizovaného zločinu na Slovensku bol mimoriadne rýchly a aj tá dynamika mala značné prvky brutality," reagovala bývalá prokurátorka Eva Mišíková.

Pokračovala, že na Slovensku neexistovala legislatíva primeraná tým zmenám, ktoré nastali. "Zlyhala operatívna činnosť a neboli schopní odhaľovať trestnú činnosť. Nemožno nespomenúť Havlovu amnestiu. Táto skupina ľudí nebola pod žiadnou kontrolou a mnohí z nich sa stali členmi organizovaných skupín," vysvetľovala Mišíková. "Policajný zbor v tom čase nebol pripravený na taký nárast," hovoril bývalý kriminalista Jozef Vachálek.

Základ gangov tvorili muži zo športových klubov či veksláci. "Členovia organizovaných skupín sa zgrupovali na teritoriálnom princípe. V každom z krajov vznikla nejaká skupina, pokiaľ si zavadzali, tak sa vzájomne likvidovali," povedala Mišíková.

Na dennom poriadku bolo vybavovanie účtov. Desivým mementom bol výbuch auta pri ministerstve financií v lete 1995. Viezli sa v ňom bratia Vladimír a Jozef Danišovci. Prezývaní Tuti a Papas. "Sme si povedali, že začína nejaký boj v podsvetí. Tu na tomto mieste bola kopu šrotu, z ktorého sa ešte dymilo a po okolitých stromoch a všade na okolí boli kusy ľudského tkaniva. Siahalo to až na úrad vlády," opisoval Jozef Vachálek z oddelenia vrážd.

Policajti vtedy nedokázali násiliu zabrániť. Svedkovia sa báli, členovia skupín vtedy ešte hovoriť nechceli. Inštitút spolupracujúceho obvineného vznikol oveľa neskôr. A to všetko sťažovalo prácu polícii.

Keď ich aj zobrali policajti, tak vždy vypovedali, že o ničom nevedia, nikde neboli, robili si vzájomne alibi. Takto sa vyjadril reportér Ján Petrovič, ktorý mapuje fungovanie organizovaného zločinu dlhé roky. Stretli sme sa s ním na Bajkalskej ulici v Bratislave. "To je také miesto obkolesené pamätníkmi doby mafiánskych vojen v Bratislave. Neďaleko za nami bol hotel CKM, ktorý takou zvláštnou privatizáciou získali bratia Diničovci a stretávala s tam taká prvá bratislavská galérka, tí prví bratislavskí mafiáni," vysvetlil.

Neďaleko je hotel Holliday Inn, kde pri príchode na jedno stretnutie vrahovia zastrelil zakladateľa skupiny sýkorovcov Miroslava Sýkoru. "Osobne som zažil prítomnosť týchto ľudí napríklad už pri uskutočnenom atentáte na Petra Čongrádyho, kde to tí čelní predstavitelia prežívali a dosť nás slovne atakovali, že to tam vôbec dokumentujeme," dodal Petrovič.

Zlom v rozkladaní zločineckých skupín prišiel až na prelome milénia. Mnohí začali spolupracovať. No stále ešte oficiálne nepoznáme mená všetkých zavraždených z divokých 90. rokov a niektoré telá dodnes nenašli.

Téme sa venovala Zuzana Ferenčáková

 

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce