25. 02. 2020 09:19 , článok bol aktualizovaný 25. 02. 2020 20:34 | BRATISLAVA/TASR

Poslanci schválili vyplácanie 13. dôchodku, nesúhlasili s Istanbulským dohovorom

Predseda Danko potom prerušil rokovanie do stredy.

Predseda parlamentu.
Predseda parlamentu. Foto: TASR

Parlament v skrátenom legislatívnom konaní schválili vyplácanie 13. dôchodkov. Rozhodli o tom poslanci 88 hlasmi, pričom nikto nebol proti a ani sa hlasovania nezdržal.

Za prijatie bol klub Smeru-SD, SNS, ĽSNS aj poslanci hnutia Sme rodina. Na hlasovaní sa neprezentovala väčšina opozície.

O ich osude rozhodne prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa rozhodne zákon podpísať alebo vrátiť parlamentu.

 

Nárok na 13. dôchodok majú mať všetci poberatelia penzií. Jeho výška má byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov. Poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku, teda 460,40 eura. "V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia," uvádza sa v návrhu zákona.

Z analýzy sociálnych vplyvov k návrhu zákona vyplýva, že predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura. Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 137,70 eura, priemerný dôchodok vdov je 263,10 eura, vdovcov 208,80 eura. V prípade 100 % zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 380 eur, do 70 % postihnutia je táto suma na úrovni 209,90 eura. Sociálny dôchodok by mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti by mal byť vo výške 280,5 eura.

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh z výboru, ktorým sa upravia podmienky pri 13. dôchodku v niektorých prípadoch aj pre policajtov a profesionálnych vojakov. Napríklad v prípade súbehu nárokov na najmenej dva 13. dôchodky sa má vyplatiť len jeden, a to ten, ktorého suma je najvyššia.

Prechodným ustanovením od 1. apríla tohto roka sa rozšíri aj nezdaniteľné minimum. Podľa súčasnej úpravy nezdaniteľného minima sa pre daňovníkov, ktorí sú poberateľmi starobného a predčasného starobného dôchodku, znižuje ročná suma nezdaniteľného minima o sumu tohto dôchodku vyplatenú za celé zdaňovacie obdobie. "Vzhľadom na to, že sa zavádza 13. dôchodok, je potrebné rozšíriť úpravu nezdaniteľného minima aj o 13. dôchodok tak, aby jeho vyplatená suma vchádzala do úhrnu súm dôchodkov vyplatených za celé zdaňovacie obdobie," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.

Okrem toho sa 13. dôchodok nebude započítavať v prípade žiadostí o dôchodok z druhého dôchodkového piliera. "Trinásty dôchodok nemožno chápať ako dávku, ktorá zabezpečuje sporiteľovi pravidelný mesačný doživotný príjem," zdôvodňuje pozmeňujúci návrh. Ďalším schváleným pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečí, aby vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok nepodliehal 13. dôchodok.

Celkovo sa má 13. dôchodok dotknúť 1,4 milióna ľudí. Financovanie 13. dôchodku má byť s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia. Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva, že celkovo sa očakávajú zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy z dôvodu zavedenia a vyplatenia 13. dôchodku všetkým poberateľom dôchodkových dávok na úrovni približne 442,2 milióna eur v tomto roku, na úrovni 477,2 milióna eur v budúcom roku, v roku 2022 by mali dosiahnuť 514,1 milióna eur a v roku 2023 by mali predstavovať 553,3 milióna eur.

"Vďaka spolupráci medzi Smerom-SD a SNS vznikol obrovský sociálny úspech. Zakotvili sme do slovenského právneho poriadku 13. dôchodok. Je tu časť opozície, ktorá sa k nám pridala. Chcem jej mimoriadne poďakovať. Ja som ani neveril a je to tu. Tri dni pred parlamentnými voľbami sme dosiahli tento úžasný výsledok," zhodnotil po hlasovaní predseda Smeru-SD Robert Fico. Podľa jeho slov sa uvidí, čo bude so zvýšením prídavkov na dieťa. "Ukážeme, že táto vládna koalícia aj bez Mosta-Híd je schopná prijímať sociálne opatrenia," vyhlásil Fico. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) skonštatoval, že sa schválením tohto opatrenia do "reálnej podoby premietla sociálna spravodlivosť".

Istanbulský dohovor

Národná rada (NR) SR nevyslovila súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Poslanci tak rozhodli v utorkovom hlasovaní na mimoriadnej 58. schôdzi parlamentu.

Parlament prijal 29. marca a 28. novembra 2019 uznesenia, ktorými NR SR vyjadrila nesúhlas s tým, aby SR bola prostredníctvom rozhodnutí a opatrení Európskej únie viazaná Istanbulským dohovorom a aby Európska únia pristúpila k uvedenému dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení.

Predkladatelia argumentovali pochybnosťami pri výklade viacerých ustanovení dohovoru, že je v rozpore s Ústavou SR. "Ide predovšetkým o rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy a tiež o nejasnosti v otázke odstraňovania rodových stereotypov," zdôraznili v preložených materiáloch.

Poslanci z klubu SNS následne vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby v súvislosti s Istanbulským dohovorom bezodkladne konala.

"Vyzývame prezidentku, aby neodkladne v tejto veci konala, aby oznámila Rade EÚ, že Istanbulský dohovor na Slovensku účinný a platný nebude," zdôraznil podpredseda SNS Jaroslav Paška. Podľa vlastných slov verí, že prezidentka nebude mať námietky a urobí všetky potrebné kroky.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa k prerokovaným zákonom na parlamentnej schôdzi vyjadrí až po voľbách. Na posúdenie zákonov jej začne plynúť 15-dňová lehota po tom, ako jej budú doručené. Pre TASR to uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

"Prezidentka bude postupovať štandardným spôsobom a nemá dôvod vyjadrením svojho postoja k prerokovávaným zákonom vstupovať do končiacej sa predvolebnej kampane, a to len jeden deň pred volebným moratóriom," priblížil.

Nevyslovenie súhlasu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru prezidentka rešpektuje. "Ďalší postup bude koordinovať s ministerstvom zahraničných vecí SR, ako je to pri medzinárodných zmluvách obvyklé," doplnil hovorca.

Neúspešné hlasovanie o diaľničných známkach ukončilo rokovací deň

Plénum opäť nebolo pri hlasovaní o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie o zrušení diaľničných známok uznášaniaschopné. Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) tak prerokuje možnosť stiahnutia tohto návrhu alebo iné technické riešenie situácie s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD). Schôdza je tak prerušená do stredy (26. 2.) 11.00 h. Danko skonštatoval, že nie je možné pristúpiť ani k hlasovaniu o zrýchlenom režime k prídavku na dieťa.

Na poslednom utorkovom hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní k zrušeniu diaľničných známok bolo prítomných len 74 poslancov. Zdržali sa poslanci z klubu Smeru-SD aj SNS. Proti hlasovala ĽSNS, nezaprezentovali sa poslanci Mosta-Híd, OĽaNO, Sme rodina a väčšina nezaradených poslancov. Poslanci sa v utorok pokúšali o návrhu hlasovať niekoľkokrát. Ani raz sa však v pléne nezaprezentoval dostatok poslancov, aby bolo uznášaniaschopné.

Danko v utorok vyhlásil, že rešpektuje vôľu hlasujúcich na sociálnej sieti, kde sa viac ľudí priklonilo k ponechaniu diaľničných známok. Komunikoval to aj koaličným partnerom. Hlavné priority schôdze sú podľa neho v podobe 13. dôchodku a Istanbulského dohovoru.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce