12. 04. 2020 08:40 | BRATISLAVA/TASR

Kresťania slávia pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.

Pápež František počas udelenia požehnania Mestu a svetu (Urbi et orbi) na Veľkonočnú nedeľu 2018.
Pápež František počas udelenia požehnania Mestu a svetu (Urbi et orbi) na Veľkonočnú nedeľu 2018. Foto: TASR/AP/ Andrew Madichini

Pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá je základom kresťanskej viery, slávia v nedeľu kresťania na Slovensku i vo svete. Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka. Tento rok sa sväté omše počas veľkononého obdobia slávia bez účasti veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šíreniu nového koronavírusu.

Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy konajú bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál.

Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá paschu - Veľkú noc, slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín paschy - Veľkej noci, sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského pesachu.
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok.


VIAC Z Domáce