06. 05. 2020 11:01 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Krčméry: Mám obavy z otvárania letísk, v budúcnosti nás čakajú ďalšie epidémie

Podľa profesora máme šancu vyhnúť sa druhej vlne.

Vladimír Krčméry.
Vladimír Krčméry. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Odborník na tropickú medicínu Vladimír Krčméry oznámil, že sa sťahuje z krízového štábu. Je presvedčený, že je čas, aby sa vystriedala prvá línia a aby ho nahradili mladší. Krízový štáb by mal podľa Krčméryho vďaka ústupe nákazy postupne tlmiť svoju činnosť.

Počas svojej takmer 40-ročnej praxe zažil deväť epidémií. Verí, že prežije aj súčasnú koronakrízu. V rozhovore vysvetľuje, čo ho na novom koronavíruse prekvapilo a či sme už z najhoršieho von.

V rozhovore sa dočítate:
Či a kedy príde druhá vlna
Akú chybu urobili krajiny, do ktorých sa vírus vrátil
Aká je budúcnosť cestovania
Čo bolo podľa odborníka prekvapivé na súčasnej epidémii
Čo pomohlo Slovákom
Či bolo správne spojiť druhú a tretiu fázu otvárania ekonomiky
Do ktorých krajín je bezpečné cestovať

 

Posledné dva mesiace ste jedným z najcitovanejších odborníkov na Slovensku. Niektoré médiá vás dokonca označili za miláčika národa. Je to náročné?

Ani som si to nevšimol, pretože nestíham. Nie som ani vedec, ani odborník, ale obyčajný tropický lekár. Možno tým, že pracujem štyridsať rokov a z toho skoro tridsať v trópoch, tak sa na človeka nalepia isté skúsenosti. V medicíne sú veci, ktoré sa nedajú naštudovať alebo dosiahnuť vedou. A to sú skúsenosti. S tým sa už nedá nič urobiť, to prichádza s rokmi.

Mnohých prekvapil váš odchod z krízového štábu. Bola za tým len únava a váš zdravotný stav?

Áno, to sú jediné dôvody. Po určitom čase, keď bojujete s epidémiou, musíte striedať prednú líniu. Keď sa ľudia opotrebujú, musíte ich vystriedať, aby ste sa vyhli riziku chybných rozhodnutí. To je celkom prirodzená výzva, že cítim, že je čas, aby ma nahradil niekto, kto je čerstvejší, odpočinutejší a mladší. Zároveň znížim riziko chybných rozhodnutí.

O krízovom štábe sme toho už veľa počuli, ale málokto vie, ako to tam bežne vyzerá. Aká je tam atmosféra? Sledujete netrpezlivo aj vy každé ráno výsledky testovania?

V krízovom štábe sme boli na začiatku štyria: páni Mistrík, Visolajský, Škodný a ja. Potom bolo veľmi dobré, že nás doplnili odborníkom na rómsku problematiku pánom Pollákom a pani docentkou Kalavskou, ktorá sama bola už v niekoľkých epidémiách. Úspešne sa zhostila tejto agendy. Nepracujeme každý deň rovnakým tempom. Na začiatku sme pracovali nepretržite. Dvakrát sme rokovali aj v nedeľu, ale v záujme ochrany zdravia sme to považovali za akceptovateľné. Prvý mesiac bol hektický a prvý týždeň kritický. Posledné dva týždne, keď už dochádza k ústupu epidémie, pracujeme "on demand" (na požiadanie, pozn. red.).

Ráno idem do svojho laboratória, kde vybavím svoju agendu, prípadne ideme otestovať domov sociálnych služieb, alebo idem do útulku bezdomovcov. Do krízového štábu chodíme až okolo obeda. Režim je už voľnejší. Ideálne by bolo, keby krízový štáb postupne svoju činnosť utlmil a skončil vďaka ústupu epidémie. Prípadne, aby sa pripravil na možné ďalšie celkom logické epidémie. Za posledných 30 rokov ich bolo desať, takže predpokladám, že v priebehu ďalších 30 rokov ich zažijeme niekoľko. Je to náš normálny život.

Čo musí nastať, aby sa krízový štáb rozpustil?

Je to rozhodnutie vlády, my sme len poradný orgán vlády. Každý krízový štáb je tam, kde je kríza. Hneď ako pominú dôvody, my sa veľmi radi budeme stretávať už len ako priatelia.

Prvého nakazeného sme na Slovensku identifikovali 6. marca. Čo sme sa za tieto dva mesiace naučili o novom koronavíruse?

Predvídali sme scenár podobne, ako bol pri iných koronavírusových epidémiách. Ja som ich už zažil štyri a nevšimli sme si nič mimoriadne. Vieme však povedať to, že u nás neprebiehala epidémia wuchanským spôsobom, kde to malo obrovský a rýchly nástup a pokles. Nebol to typ epidémie "Gerlach" alebo "Kriváň", ale nazval by som to Malou Fatrou s pozvoľným nástupom. Ide o tzv. typ plató. Mali sme drobnú vlnu a možno budeme mať aj druhú vlnu, ale je možné, že sa jej aj vyhneme a dôjde k postupnému poklesu, že sa naučíme s tým žiť každodenný život.

Vladimír Krčméry.
Vladimír Krčméry. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Zažili ste už niekoľko epidémií. Je niečo, čo vás pri tejto prekvapilo?

Áno. Musím povedať, že súčasná je v počte nakazených najväčšia. Prekvapila ma však mortalita. Spočiatku bola v Číne veľmi nízka. Všetky doterajšie epidémie koronavírusu mali mortalitu od 10 do 40 percent. Táto začala dvoma-troma percentami. Vedel som, že sa to dostane do Európy, keďže sa lieta o dušu, dokonca po lockdowne vo Wuchane odletelo odtiaľ niekoľko lietadiel. Myslel som si, že mortalita ostane rovnaká aj v Európe. Teraz je v niektorých európskych krajinách prekvapivo vysoká mortalita. V Číne zomrelo do päť percent nakazených. Aj v rámci východnej Európy sú vysoké rozdiely. My máme mortalitu asi najnižšiu na svete.

Ozaj ma prekvapila mortalita v Taliansku, Francúzsku, v Spojenom kráľovstve a v niektorých štátoch USA, kde dosahuje mortalita od 10 do 15 percent. To je niečo medzi tou prvou koronavírusovou epidémiou v Hongkongu a známym MERS-om v Spojených Arabských Emirátoch, kde sa chorí nakazili od pretekárskych tiav. V prvej vlne tam zomrelo 40 percent nakazených. Toto je niečo, čo ma prekvapilo a neviem to vysvetliť. Obzvlášť teda, keď si vezmeme, že krajiny Západu majú dobrú zdravotnícku infraštruktúru a sú známe vysokou kvalitou zdravotníctva. Paradoxne tam vidíme vysokú mortalitu do 20 percent a to je niečo, čo neviem vysvetliť.

V súvislosti s Talianskom sa argumentovalo, že dôvodom vysokej úmrtnosti je aj vyšší priemerný vek obyvateľov. Je to jeden z dôvodov?

Myslel som si to aj ja, ale Nemecko má rovnaký priemerný vek a tam je mortalita násobne nižšia. Možno je to tým, že Nemecko sa poučilo z predchádzajúcej epidémie. Pred ôsmimi rokmi mali epidémiu E.coli. Pôvodne si mysleli, že zdrojom nákazy sú španielske uhorky, neskôr sa zistilo, že sú za tým nemecké klíčky. Prvé týždne mali zrazu 700 chorých na jednotkách intenzívnej starostlivosti, potom stovky na dialýzach, potom opäť tisícka na JIS-kách. Nemecko si zachovalo počty a štruktúru týchto špecifických jednotiek a možno aj to hralo úlohu v tom, že dnes majú nízku mortalitu, aj keď majú podobne vysoký vek obyvateľov ako severné Taliansko či Španielsko. Očakávali sme, že zdravotné systémy a infraštruktúra v severnom Taliansku či vo Francúzsku je omnoho vyššia ako u nás a mortalita tam bude zanedbateľná. Nie je tomu tak a nemám vysvetlenie.

Dá sa povedať, že Slovensko je už z najhoršieho vonku?

Prvú vlnu máme za sebou a tá býva vždy najhoršia. Druhá vlna býva importovaná. Mali by sme sa poučiť z krajín, ktoré si mysleli, že sú za vodou a predčasne sa otvárali navonok. Som optimista, ale varujem pred prehnaným optimizmom. Každá epidémia sa správa inak. Je potrebné mať pred tým pokoru. Zažil som aj päť nekoronavírusových epidémií a scenáre boli vždy iné. Krajiny, ktoré teraz zažívajú druhú vlnu ako Singapur, Hongkong a Kórea, sa príliš skoro otvorili a vrátil sa k nim vírus zvonku. Zdá sa, že prvú vlnu máme za sebou a keď sa poučíme z týchto krajín, druhá vlna môže byť v niektorých ohľadoch taká, že si ju ani nemusíme všimnúť.

Najväčším rizikom je teda letecká doprava. Aké je východisko? Mali by sme prestať cestovať a lietať?

To nie. Druhá vlna je spôsobená tým, že medzi jednotlivými krajinami je nerovnováha a sú v rôznych stavoch epidémie. Tam, kde sa epidémia začala skôr, tak očakávame aj skôr pokles, takže sú aj skôr optimistickí a otvárajú sa. Tlak verejnosti je tiež dôležitý faktor. Sú krajiny, ktoré sú viac rozcestované a majú viac rozlietané letiská. Osud druhej vlny nezávisí len od nás, závisí skôr od situácie v okolí. To znamená, ako sa rozlietajú letiská v Budapešti a v Prahe, ktoré sa rozlietavajú tempom, ktoré vo mne budí obavy. Na druhej strane, rakúske letiská sa rozlietavajú pomalšie a sprísnili opatrenia. Napríklad, niekde vyžadujú od cestujúcich pred nástupom do lietadla negatívny test, alebo dokonca vám ho urobia na letisku. Za 190 eur vám ho urobia na check-ine. Dôležitejšie, ako letieť na dovolenku, je položiť otázku kam. Ktoré krajiny sú na tom momentálne epidemiologicky veľmi zle? Je to Ruská federácia a Spojené kráľovstvo. Potom sú krajiny, v ktorých vidíme ústup a krajiny, ktoré nemajú závažný problém, ako napríklad štáty na Balkáne. Čierna Hora, Bulharsko, Cyprus a časti Grécka nemali prakticky žiaden problém. Dovolenka v týchto krajinách je rozhodne menej riziková ako v Madride, Londýne či v Moskve.

Vladimír Krčméry.
Vladimír Krčméry. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Uvoľňovanie opatrení je témou číslo jeden aj na Slovensku. Vláda spojila druhú a tretiu fázu a urýchlila otváranie ekonomiky. Bolo to dobré rozhodnutie? Nebolo by bezpečnejšie zachovať dvojtýždňové odstupy medzi fázami?

Krízový štáb v tomto prípade nezohral dominantnú úlohu. O tomto rozhodovala pracovná skupina epidemiológov a hygienikov, ktorí zhodnotili za a proti. Urýchlené tempo zvolili z dvoch dôvodov: Prvým bolo to, že ústup choroby bol viditeľný a druhý dôvod bol, že ekonomika a zdravotníctvo musia existovať aj napriek akejkoľvek epidémii, či je to koronavírus alebo ebola, alebo vtáčia chrípka. Niektoré činnosti musia v určitom tempe fungovať. Môžeme sa inšpirovať v zahraničí, ale nedá sa to úplne okopírovať, pretože epidémia je všade iná, pretože aj štartovacia čiara je v každej krajine iná. Mali sme výhodu v tom, že sme začali s opatreniami veľmi skoro.

Málokto vie, že sme boli prví v Európskej únii, kto zatvoril vyskoškolské internáty. Rektori sa nechali presvedčiť k činu, ktorý bol doteraz nevídaný. Zrazu odišlo domov 20 až 30-tisíc študentov. To sa udialo ešte predtým, ako sme mali známy prvý prípad. Potom sme boli prvou krajinou, ktorá zatvorila letiská. Isteže, bratislavské letisko nie je gigantické, nie je to Heathrow, ale aj to bol dobrý počin. Následne sme zrušili športové a kultúrne podujatia. Boli sme prví, kto zaviedol povinné nosenie rúšok. Tieto štyri body boli síce nepríjemné, ale zaviedli sa zavčasu a boli účinné. Čím sú opatrenia nepríjemnejšie a keď sú zavedené včas, tým viac sú účinnejšie.

Čitajte tiež: Oddnes platí druhá a tretia fáza uvoľňovania. Otvoria aj menšie nákupné centrá.

Opatrenia by zrejme nefungovali, keby ľudia neboli disciplinovaní. V porovnaní s Talianmi či Španielmi sa o Slovákoch hovorí, že sú viac vystrašení a poslušní. Bola paradoxne naša bojazlivá povaha výhodou?

Disciplinovanosť je v tomto prípade určite pozitívna vlastnosť. Podobne dobré výsledky majú aj iné krajiny východnej Európy, ktoré majú za sebou totalitnú minulosť. Časť obyvateľstva je zvyknutá, že niektoré opatrenia sa prijímajú direktívne a majú zmysel pre disciplínu. Pomohlo to aj Poľsku, Maďarsku a niektorým krajinám Balkánu. Bulharsko má tiež veľmi nízke počty nakazených, takže áno.

Sklon k disciplíne, ktorý pramenil z našej minulosti, pomohol. Je celkom normálne, že máme strach a rešpekt. Slováci majú výhodu, že sme malý národ a nie veľmoc. Národy veľmocí majú pocit, že za to, že sú veľmocou, všetko vedia, všetko môžu, všetko sa dá, všetko sa dá predvídať. Slováci tieto vlastnosti nemajú. Čína to ako veľmoc podcenila a následne musela robiť tvrdé opatrenia. Našťastie, to nebol prípad Slovenska.