13. 08. 2021 15:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Cesta z generačnej chudoby je ťažká a nepomôže ani talent. Spoločnosť od Rómov očakáva zázrak

Hovorí výkonný riaditeľ združenia Cesta von Pavel Hrica.

Rómska osada v obci Sačurov v okrese Vranov nad Topľou.
Rómska osada v obci Sačurov v okrese Vranov nad Topľou. Foto: TASR

Príbeh Annamárie z Moldavy nad Bodvou pozná celé Slovensko. Keď vyhrala bežeckú súťaž, fotka zo stupňa víťazov obletela sociálne siete. Annamária vyhrala preteky v balerínkach. Behu sa začala aktívne venovať a dosiahla aj úspechy na celoslovenských súťažiach. Šestnásťročná talentovaná bežkyňa potvrdila medializované informácie o tom, že otehotnela. Mnohí sa tak pýtajú, či to znamená koniec jej kariéry a či jej osudom je život v osade.

Výkonný riaditeľ združenia Cesta von Pavel Hrica, ktorá pomáha chudobným ľuďom, hovorí, že Annamáriin príbeh nie je ojedinelý.

„Je to bežné všade na svete a bolo to bežné aj pre našich starých a prastarých rodičov, ktorí vyrastali v chudobe. Deti jednoducho prichádzali skôr. Fenomén, že ľudia majú deti v neskoršom veku, je relatívne moderný výdobytok, ktorý ešte nedorazil do prostredia generačnej chudoby," vysvetľuje Hrica. Dostať sa z generačnej chudoby bez pomoci je takmer nemožné. Spoločnosť pritom podľa Hricu od vylúčených komunít očakáva zázrak.

Annamária.
Annamária. Foto: TVNOVINY.sk/FB/CVČ CVrČek (koláž)
 

Ani talent vám nezaručí úspech

Skúste si predstaviť, že by ste sa mali začleniť do aristokratickej spoločnosti, ktorá má svoje móresy, pozná bontón, dodržiava prísnu etiketu stolovania, venuje sa umeniu, peniazom či investovaniu. Toto všetko by ste sa mali bez pomoci sami naučiť.

„Ak sme v aristokratickej vrstve nevyrastali, potrebovali by sme niekoho, kto by nás uviedol do tejto spoločnosti, aby sme sa vedeli začleniť. Niekto by nás musel naučiť nepísané pravidlá, ktoré v tejto spoločnosti platia. Je to to isté, ako keď chceme, aby sa ľudia z generačnej chudoby začlenili do strednej triedy. Platia tu nepísané pravidlá, ktoré si pestujeme niekedy nevedomky od narodenia. Vychovávame deti, tisíckrát denne ich na niečo upozorňujeme, vysvetľujeme im nejaké pravidlá. Deti z generačnej chudoby tieto ponaučenia od rodičov nedostávajú. Pre nich je naša spoločnosť iná planéta a my chceme, aby uspeli. Títo ľudia potrebujú pomoc. Aj keď si to možno nepripúšťame, my sme na štartovacej čiare mali iný základ a možnosti ako deti z generačnej chudoby," vysvetľuje princíp generačnej chudoby Hrica.

Dodáva, že rodičia pristupujú k svojim deťom len za základe vlastných skúseností. Ak jediné, čo zažili, je život v chudobnej lokalite, v chatrči, deti sa učia prežiť v týchto podmienkach. Na iný život sa nemajú ako pripraviť.

„Dieťa môže mať talent, ale v tom prostredí ho nevie využiť. Naša krajina takto prichádza o množstvo talentov. Mohli by sme mať veľa úspešných programátorov, športovcov či umelcov, ale ako spoločnosť im nedávame šancu. Stále dopúšťame, že deti sa rodia do veľmi ťažkých podmienok a rodičia im sami nevedia pomôcť, aby naplnili svoj potenciál," hovorí Hrica.

V prostredí generačnej chudoby žije na Slovensku niekoľko stotisíc ľudí a nie sú medzi nimi len ľudia z rómskych komunít. Bez ohľadu na farbu pleti, keď sa narodíte do chudobnej rodiny, ťažko sa z chudoby dostanete.

Očakávame, že preskočia svoj tieň

Rómovia však majú podľa Hricu ešte prekážku navyše. Majorita im často nedáva šancu a žijú segregovane. O to ťažšie sa potom postavia na vlastné nohy.

„Ich štartovacia čiara je úplne inde ako detí, ktoré sa narodili do majority. Toto si musíme uvedomiť. Od narodenia musíme pomáhať deťom dorovnať ich štartovaciu čiaru. Mali by sme im dať čo najviac možností, aby stretli niekoho, kto ich posunie a inšpiruje. Mali by sme myslieť na to, aby deti nevyrastali v nedôstojných podmienkach. Ak dieťa vyrastá v chatrči bez elektriny a kúria si v piecke, tak je to ťažké prostredie na to, aby sa učilo, aby dosahovalo úspechy v škole. Ich rodičia vyrastali rovnako a iba zázrakom by svojim deťom zabezpečili niečo lepšie. My to od nich automaticky očakávame. Očakávame od nich zázrak, že preskočia svoj tieň. To sa však nedá," dodáva Hrica.

Práve práci s malými deťmi sa venuje jeho združenie Cesta von. Ženy, ktoré volajú omamy, pracujú priamo v osadách a vedú rodičov k lepšej výchove svojich detí. Venujú sa deťom do šesť rokov, s ktorými robia stimulačné cvičenia na rozvoj mozgu a osobnosti. Neskôr, keď nastúpia do školy, budú mať menší sklz oproti ostatným deťom. „Už len vďaka tomu sa ich štartovacia čiara priblíži k deťom zo strednej vrstvy a budú mať lepšiu šancu uspieť," vysvetľuje Hrica.

Tím omám.
Tím omám. Foto: Facebook/Cesta von
 

Výhodou je, že omamy nie sú ženy z majority, ale samy pochádzajú z vylúčených komunít. Vedia tak miestnym ľuďom vysvetliť v ich jazyku, prečo je tento program dôležitý. Spočiatku sa síce boja neznámeho, ale nakoniec ich presvedčia a záujem je taký vysoký, že niektoré rodiny musia dať na „čakačku". Musia počkať, kým niektoré z detí vyrastie, aby uvoľnilo miesto ďalšej rodine.

Hrica je s výsledkami spokojný. Dodáva však, že riešenie generačnej chudoby je komplexné. Ľudia potrebujú mať zabezpečené tri základné veci: bývanie, prácu a vzdelanie. Všetky tri oblasti sú prepojené a súvisia spolu. Združenie Cesta von sa však rozhodlo ísť cestou vzdelávania, pretože je to podľa Hricu najlacnejšia a najefektívnejšia investícia.

„Výskumy hovoria, že je to tá najefektívnejšia investícia. Bývanie je drahé, poskytovanie práce tiež nejde kdekoľvek a kedykoľvek, pretože neviete ľahko prilákať zamestnávateľa do týchto oblastí. Každé vynaložené euro do vzdelávania detí sa vráti mnohonásobne. Budú mať vyššie šance stať sa prispievateľmi do systému a nie poberateľmi," vysvetľuje Hrica.

Bezplatná antikoncepcia nie je riešenie

Chúlostivou témou je sexuálna výchova a predčasné tehotenstvá. Predstava, že stačí poslať do osád bezplatnú antikoncepciu, je naivná. Hrica vysvetľuje, že ľudia vo vylúčených lokalitách žijú podľa vlastných tradícií, ktoré vychádzajú aj z ich pohľadu na ženu a muža.

V niektorých lokalitách odmietajú ľudia antikoncepciu pre náboženstvo, niekde zohrávajú rolu rodové stereotypy a nedôvera k antikoncepcii. Niektorí muži si myslia, že ak sú chudobní, jediné, čo majú, je ich vzťah so ženou. Ak by brala antikoncepciu, mohla by ho podľa ich predstáv podvádzať.

Sú však aj prípady, keď majú mladí veľmi skoro deti aj preto, pretože v detstve nezažili lásku a bezpečie. Túto potrebu si preto napĺňajú vo vzťahoch s opačným pohlavím a začínajú sexuálne žiť príliš skoro.

„Práve preto sa venujeme tomu, aby deti od raného detstva cítili pocit stability, lásky a pozornosti. Aby sa im rodičia venovali čo najviac a mali túto potrebu saturovanú. Naša skúsenosť hovorí, že keď to vieme deťom zabezpečiť, tak vyhľadávajú vzťahy neskôr. Keď to vieme podchytiť od detstva, je šanca, že sexuálne začnú žiť neskôr," vysvetľuje Hrica.


VIAC Z Domáce