18. 08. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Šesť Sloveniek opísalo, ako sa stali obeťami sexuálneho obťažovania

Prinášame svedectvá, ktoré ich v živote hlboko zasiahli, ale aj zocelili.

Ilustračná foto.
Ilustračná foto. Foto: shutterstock.com/Tinnakorn jorruang

Na našom portáli tvnoviny.sk prinášame seriál s názvom NIE znamená NIE. Venujeme sa v ňom téme sexuálnemu obťažovaniu či zneužívaniu žien, ktoré je veľkým problémom spoločnosti. V ostatných rokoch odborníci stále častejšie a hlasnejšie hovoria o nebezpečenstvách, ktoré na ženy môžu číhať. A to nielen v nočných uliciach, ale prakticky kdekoľvek.

Útočiť pritom môžu nielen cudzí muži, no i takí, ktorých ženy poznajú dlhé roky. Dôkazom sú aj slová Sloveniek, ktoré sa o vlastné nepríjemné zážitky rozhodli podeliť. Prečítajte si príbehy šiestich žien, ktoré sa stretli so sexuálnym obťažovaním.

Lena (35):

Mala som sedem rokov, navštevovala som druhý ročník na základnej škole. Po škole a urobení domácich úloh som sa motala sama po sídlisku. Veľa spolužiakov a spolužiačok z triedy bývalo na rovnakom sídlisku, takže som len hľadala, na koho natrafím a budeme sa spolu hrať. Zdôrazním, že to bolo v časoch, kedy ste mobilný telefón museli chytiť dvomi rukami, taký bol veľký, a nemohol si ho dovoliť každý. Von sa chodilo s prísľubom rodičom, že do siedmej večer budem doma a keď rodič niečo chcel, tak na vás zakričal z okna. Takto som sa motala po sídlisku a stretla som spolužiaka Laca. Vonku sa zabával so 14-ročným kamarátom.

Netuším, prečo a čo mi vlastne povedali, ale zatiahli ma do vchodu jedného z panelákov. Starší chlapec mi zovrel ruky za chrbtom a môj sedemročný spolužiak mi začal sťahovať nohavice, rovno aj s nohavičkami. V takomto veku netušíte, o čo vlastne ide, ale nejakým spôsobom som vedela, že to nie je v poriadku a dodnes netuším ako, ale podarilo sa mi vytrhnúť, natiahnuť si rýchlo nohavice a utekať preč. Môj panelák bol vzdialený asi 200 metrov, utekala som, čo mi sily stačili. Aj ma naháňali, ale stihla som im zaplesnúť dvere na našom vchode pred očami.

Na siedme poschodie som vybehla po schodoch a trieskala päsťami na naše dvere. Keď mi mama otvorila, vošla som do chodby, zviezla sa na podlahu a hystericky sa rozplakala. Plakala som tak, že som jej ani nevedela povedať, čo sa stalo, lebo som sa nevedela ani nadýchnuť. Nejako som zo seba vyhabkala, že ten a ten ma držali, chceli chytať tam dole a stiahli mi nohavičky. To už počul aj môj otec a rozbehol sa ich hľadať. Myslím, že ich mal chuť zabiť, čo by mal asi každý otec. Facka tam aj padla, urobil s nimi poriadok a ja som mala od spolužiaka pokoj. Musela som sa však naňho pozerať každý deň v škole.

Lacovo rodinné pozadie nebolo ideálne, vedeli sme to všetci. Hoci si ku mne už nikdy nič nedovolil, skúsil to znovu na ďalšiu spolužiačku a rovno v triede počas prestávky. Zvalil ju na prvú lavicu pred tabuľou, jeho kamarát jej držal ruky. Netuším, čo s ňou mal v pláne, ale mne sa v tej chvíli v hlave všetko vrátilo a zrazu som urobila niečo, čo by o mne nikto nikdy nepovedal. Laca som trhla za vlasy smerom k sebe, kopla ho do rozkroku a ešte mu aj udrela hlavou o tabuľu. Nie som na to vôbec hrdá, ale dnes viem, že keby som to vtedy neurobila, tak svoj „zážitok“ s ním možno ani nespracujem a ktovie, čo by mi to spôsobilo vo vzťahoch k ľuďom a najmä mužom v budúcnosti.

Čítajte tiež: Učí sebaobranu: Popiskovanie na ulici nie je kompliment. Ak sa ozveme, berieme si späť silu

O to lepšie som vedela spracovať moju ďalšiu nepríjemnú skúsenosť, ktorú som mala na strednej škole. Na tú som dochádzala autobusom do iného mesta na juhu Slovenska. Mala som 16 rokov a dodnes si pamätám, že to bol štvrtok. Len v ten deň chodil autobus aj v neskorší čas, čo mi vyhovovalo, keďže som mala po škole ešte povinnosti v školskej knižnici. V autobuse som si sadla na sedadlo k oknu rovno za vodiča. Ku mne si sadol asi 18-ročný chlapec, na prvý pohľad nie práve z najlepších životných podmienok. Za nás si sadli jeho dvaja kamaráti. Niekoľko minút bola cesta pohodová, kým ten chlapec neobrátil svoju pozornosť na mňa. Dodnes si pamätám zápach cibule z jeho úst. Prihovoril sa mi, že som pekná a pýtal sa, kam idem. Ignorovala som ho a pozerala sa von oknom.

Nepovedala som ani pol slova a dúfala, že keď mu neodpovedám, tak sa na mňa vykašle. Evidentne to zobral ako výzvu a začal mi šepkať do ucha vulgárne návrhy. Vtedy som dostatočne nahlas povedala, nech ma neobťažuje a dá mi pokoj. Pred plným autobusom a rovno za vodičom! Chalan, povzbudzovaný svojimi vysmiatymi kamarátmi, mi začal hladkať stehno a posúval sa k môjmu rozkroku. Vtom som vyskočila a začala kričať, nech okamžite prestane. Prestal a asi do piatich minút vystúpil aj s kamarátmi na zastávke v nemenovanej dedine. Nebola som vyplašená, ale veľmi rozčúlená. V autobuse boli okolo nás samí dospelí ľudia, rovnako vodič, ktorý je zodpovedný za plynulú a bezpečnú jazdu. Očakávala som, že sa ma okamžite niekto zastane. Nič. Všetci boli ticho a pozerali radšej inam.

Zuzana (33):

Bolo to pred desiatimi rokmi. V práci som mala staršieho kolegu, volajme ho Martin. Bol to ten typ, ktorý si o sebe myslel, že je alfa samec a že mu neodolá žiadna žena. Dlhé mesiace som na jeho narážky a poznámky nereagovala alebo som sa na nich zasmiala. Neuvedomila som si, že už v tom čase som mala nastaviť hranice a dať mu jasne najavo, že ich prekračuje. Jeho nevhodné správanie ku mne sa začalo stupňovať.

Na služobnom výjazde v teréne došlo ku konfliktu. Keď sme si sadli do auta s tým, že vyrazíme späť do práce, okolo po chodníku kráčalo mladé atraktívne dievča. Kolega veselo poznamenal: „Tá má také malé kozy ako ty, tie by sa lízali.“ To už som vypenila, zrejme aj za to dievča, ktoré o ničom netušilo, a strelila som mu facku. Silno ma zdrapol za ruku a povedal, že ak to urobím ešte raz, tak mi to vráti. Ostala som v šoku a neviem prečo, ale zahanbená som ostala ja. Nikomu som o tom nepovedala.

O pár týždňov neskôr som pracovala do večerných hodín a sedela som v kancelárii sama. Dotyčný kolega sa aj s ďalším vrátili z výjazdu. Kým ten druhý si odskočil na toaletu, Martin rázne prišiel ku mne, otočil si ma na kancelárskej stoličke k sebe a strčil mi ruku do rozkroku. S úsmevom a poznámkou, že aký mám deň. Táto situácia bola pre mňa taká šokujúca, že som nestihla nič povedať a ani urobiť. Našťastie sa vrátil z toalety druhý kolega, ktorý Martinovi ponúkol odvoz a odišli. Ja som v tú noc ani nespala a premýšľala, že toto sa musí skončiť. Hneď na druhý deň som šla priamo za šéfom, všetko mu porozprávala od začiatku. Kolega bol do hodiny prepustený. Viem, že mal snahu zamestnať sa vo firme na inom oddelení, ale už si u nás ani neškrtol.

Alžbeta (31):

Cestovala som na stanicu autobusom. Stála som tam a cítila som, ako sa na mňa tlačí jeden muž. Najprv som si myslela, že iba nemá dostatok miesta, pretože tam bolo veľa ľudí. Ja som však trocha miesta okolo seba mala, tak som sa posunula, nech sa na mňa nemusí tlačiť. Lenže hneď sa posunul aj on a pritlačil sa na mňa. Vtedy som cítila, že si tlačí svoj stoporený penis o moju nohu. V prvom momente som úplne stuhla a zamrzla. Jediné, na čo som dokázala myslieť, bolo, aby sme už konečne prišli na stanicu. Pri každom zastavení na semafore som tŕpla. Nedokázala som sa na neho ani len pozrieť. Cítila som sa trápne a zahanbene a dúfala som, že to nikto nevidí. Keď som vystúpila, cítila som úplný hnus a šok. Dnes viem, že ja som sa nemala prečo hanbiť a nebola to moja vina. Chýbala mi však odvaha ozvať sa a požiadať ho, aby odstúpil ďalej.

Zažila som aj ďalši incident. Istú dobu, keď som ako študentka bývala na internáte, som sa stretávala s jedným mužom, ku ktorému som cítila sympatie. Občas sme spolu išli na pivo. Raz po jednom stretnutí sme v noci vyšli z baru a spýtal sa ma, či nejdeme ku mne na izbu. Vedela som, že chce sex, ale ja som nechcela. Povedala som mu, že tam s ním nechcem ísť a radšej nech pôjde domov. Začal naliehať a presviedčal ma, aby sme išli ku mne. Stáli sme v tmavej ulici, naokolo nikto nebol a zrazu na mňa vytiahol penis. V tom momente mi nenapadlo nič iné, len povedať, že mám na izbe spolubývajúcu, hoci som ju nemala, pretože som bývala sama. Vedela som však, že nijako inak ho neodbijem. Cítila som strach a tlak. Neskôr som si uvedomila, že na mňa zaútočil niekto, koho som poznala, mala rada a dôverovala mu. O to horší bol celý zážitok.

Karolína (27):

Išla som na pivo s jedným kamarátom, ktorý ma aj priťahoval. Zavolal ma k sebe na byt, ja som išla a chcela som s ním mať sex. Všetko prebiehalo úplne normálne, súložili sme aj s kondómom, keď si ho v jednom momente bez slova dal dole, pokračoval v súloži a v priebehu pár sekúnd sa urobil do mňa. Nechápala som, čo sa stalo. Vedela som len to, že si sám iniciatívne dal dole ochranu a pokračoval, kým nemal orgazmus. Vôbec nič mi na to nepovedal. Ja som ostala bez slov a nevedela som, čo mám robiť. „Utešil“ ma, že je všetko v poriadku a prikryl ma perinou, aby sme išli spať. Na ďalší deň ráno mi povedal, kde nájdem najbližšiu lekáreň, kde si môžem kúpiť tabletku „po“. Doteraz neviem, prečo to urobil a prečo sa aspoň nespýtal na môj súhlas, ktorý by som mu, samozrejme, nedala. Až s odstupom času som si uvedomila, že ten muž mal so mnou sex za podmienok, s ktorými som nesúhlasila, ale nebola som schopná sa v tej chvíli brániť. Ozval sa mi zhruba o mesiac, či je všetko v poriadku.

Petra (25):

Jeden neskorý večer pred pár mesiacmi som sa vracala z práce. Bolo to v Bratislave, na zastávke električky som vystúpila a čakala na prestup na autobus. Stál tam mladý muž. Otočený bol k stene a myslela som si, že močí. No potom sa otočil smerom ku mne a povedal niečo ako: „Slečna, prosím vás, môžete sa na mňa pozerať?“ a začal masturbovať. Dokonca mi ponúkal peniaze za to, aby som tam iba stála a pozerala sa, ako sa uspokojuje. Zľakla som sa, hneď som odišla a volala priateľovi. Ten chalan sa na mňa po celý čas pozeral a bála som sa, že ma kedykoľvek doženie. Mal totiž vedľa seba segway, doteraz si spomínam, že bol modrý. Keby sa rozhodol naskočiť naň, po chvíli by bol pri mne. Našťastie sa mi podarilo bezpečne dostať preč a potom domov. Zaujímavé je, že som si presne pamätala aj vôňu jeho parfumu. O pár dní neskôr som ju zacítila v MHD, keď okolo mňa niekto prechádzal. Zovrelo mi hrdlo, no nebol to on.

Linda (26):

Tomuto príbehu som bola svedkom a síce sa nestal priamo mne, nikdy naň nezabudnem. Dobiehala som na električku a videla som, že na jej konci stojí chlap a hľadí von oknom, otočený chrbtom k cestujúcim. Vždy som bola podozrievavá, niekedy až prehnane, a tak mi v hlave opäť zablikala kontrolka, hoci nič nenasvedčovalo tomu, že môže byť nebezpečný. Nemala som čas analyzovať a uvažovať, či nastúpiť alebo nie. Bolo to v odhľahlej časti Bratislavy v bežný pracovný deň a potrebovala som sa rýchlo presunúť, aby som stihla vlak. Dobehla som a sadla si dopredu.

Vo vozni bez vodiča sme boli iba traja. Okrem mňa a spomínaného muža jedna žena, ktorá sedela bližšie k mužovi. Keďže som mala obavy, stále som hľadela dozadu a sledovala, či sa nič nedeje. Dialo sa. Videla som, ako sa hýbe pravou rukou v pravidelných pohyboch a pozerá sa pritom na mladú ženu sediacu približne dva metre od neho. Ostala som ako obarená. Som si takmer istá, že to dievča si to vôbec nevšimlo, sedelo pokojne so slúchadlami v ušiach a pozeralo von oknom. Vtedy som mala asi 19 rokov. Nezmohla som sa vôbec na nič. Obzerala som sa opakovane a bála som sa, čo bude nasledovať. Nevedela som, čo robiť, či sa pozerať, nepozerať, kričať alebo byť ticho. Muž bez prestania masturboval.

Keď som vystúpila, rýchlo som zašla do prvého z obchodov, ktoré boli pri zastávke. Bez cieľa dokola, hoci som mala ísť na spomínaný vlak a volala som mamine s tým, čo sa stalo. Keďže bola približne 200 kilometrov odo mňa, nemohla mi pomôcť inak ako telefonátom. Na vlakovú stanicu som sa radšej prešla, očami som si obzrela každého človeka, ktorý prechádzal okolo mňa. Keď som došla na stanicu, na nástupišti som videla muža celého zahaleného do čiernej a na tvári mal čiernu šatku. Keďže o pandémii nebolo v tom čase ani chýru, bála som sa ho. Každá odbočka od normálu bola v tej chvíli podozrivá. Stačili takéto detaily, až som sa rozhodla nejsť vlakom, na ktorý som sa tak ponáhľala a merať cestu na ďalšiu stanicu a domov na juh Slovenka cestovať radšej autobusom, aj keď o poznanie dlhšie. Chcela som mať väčší pocit bezpečia. Nemala som ho ešte zopár dní.

Bezplatné linky či organizácie, ktoré pomáhajú v núdzi:

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie - 0800 212 212
IPčko - internetová poradňa pre mladých
Linka detskej istoty - 116 111
Krízová linka Aliancie žien - 0903 519 550
Brána do života - krízové centrum

VIAC Z Domáce