09. 11. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Advokátka: V pôrodniciach stále existujú čisto rómske izby, kompetentní to zľahčujú

Rómske ženy popísali, že sa v nemocniciach stretávajú so segregáciou, nadávkami aj útokmi.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Poradňa pre občianske a ľudské práva v roku 2017 vydala publikáciu, v ktorej vyspovedali rómske ženy. Popísali, že sa v pôrodniciach stretli s vulgárnymi nadávkami a oddeľovali ich od žien z majority. Rómska aktivistka dokonca odhalila, ako dve ženy nechali ležať na jednej posteli.

Advokátka Vanda Durbáková vysvetľuje, že slovenské nemocnice zvyčajne situáciu zľahčujú. Len dôrazné tresty podľa nej zabezpečia, že rómske ženy nebudú pri pôrodoch diskriminované.

Poradňa pomáhala aj ženám, ktoré boli nezákonne sterilizované a ktorým sa už ospravedlnili aj poslanci Národnej rady.

V rozhovore sa dočítate aj:
Čo zažívajú rómske ženy v pôrodniciach
Ako k nim pristupuje vedenie nemocníc
Na koho sa môžu ženy obrátiť
Ako dochádzalo k nezákonným sterilizáciám rómskych žien
Či by mal štát regulovať pôrodnosť rómskych žien

Zažívajú rómske ženy v nemocniciach rasizmus?

Poradňa pre občianske a ľudské práva sa už skoro 20 rokov venuje ochrane práv rómskej menšiny so zameraním na ochranu reprodukčných práv rómskych žien. V roku 2017 sme vydali správu „Vakeras zorales - Hovoríme nahlas“, v ktorej sme zverejnili príbehy rómskych žien z marginalizovaných rómskych komunít z východného Slovenska. Viaceré zo žien, s ktorými sme hovorili, popisovali, že sa stretávajú v nemocniciach s verbálnymi útokmi na ich rasu a etnicitu, že sú umiestňované do oddelených izieb určených len pre rómske ženy, že sa stretávajú aj s fyzickými útokmi. Toto všetko je možné považovať sa formy inštitucionálneho rasizmu, ktorý musí v niektorých našich nemocniciach skončiť.

Ženy v publikácii Vakeras zorales popisujú, ako boli od začiatku segregované, niektoré nedostali injekcie proti bolesti a zdravotníci ich nechali trpieť. Lekári im nepomáhajú tak ako ženám z majority. Ako je vôbec možné, že si toto zdravotníci dovolia?

Je dôležité, že ak dôjde k takémuto zaobchádzaniu, či akémukoľvek protiprávneho konaniu zo strany zamestnancov či zamestnankýň nemocnice, toto správanie nesmie byť tolerované a musí byť dôrazne sankcionované. Len tak sa vyšle jasný signál, že takéto konanie nie je akceptovateľné a postihuje sa. Je to dôležité jednak pre budovanie dôvery samotných žien pacientiek, ale aj ako preventívne opatrenie, ktoré má odradiť iných, aby sa takého konania nedopúšťali. Vedenie nemocníc a aj ministerstvo nesmú takéto zaobchádzanie prehliadať či zľahčovať, ale musia ho aktívne riešiť. Len tak dôjde k náprave.

Aktivistka Janka povedala v podcaste Ženské kruhy, že dve rómske ženy nechali ležať na jednej posteli. Jednu ženu dokonca nechali ležať na chodbe. Ako je možné, že sa takéto veci dejú bez potrestania daného zdravotníckeho zariadenia?

Z našich skúseností vedenie nemocníc uvedenú situáciu zľahčuje a aktívne situáciu nerieši.

Tvrdia, že rómske ženy chcú byť samy spolu na izbe. To však neobstojí. Ženy často volia túto možnosť, pretože iná im nikdy nebola ponúknutá. V niektorých nemocniciach existujú čisto rómske izby už desiatky rokov a mnohé z rómskych žien a ich dcéry nemali nikdy skúsenosť byť spolu na izbe so ženami z majority. Niektoré z rómskych žien popisujú obavy, že ženy z majority sa budú nad nimi povyšovať aj preto volia pobyt v rómskej izbe. Niektoré sa naopak domáhajú umiestnenia na izbu so ženami z majority, no často im je personálom odmietnutá. Je dôležité, aby sa v nemocniciach vytvárala atmosféra, ktorá bude podporovať vzájomný rešpekt medzi ženami a aj zo strany personálu nemocnice.

Môžu tieto skúsenosti spôsobiť, že ženy nebudú dôverovať lekárom a budú sa báť ísť do nemocnice s nejakým problémom?

Rôzne diskriminačné zaobchádzanie určite neprispieva k budovaniu dôvery rómskych žien smerom k personálu nemocníc. Preto je dôležité ho aktívne riešiť a vyvodzovať zodpovednosť voči tým, ktorí sa ho dopúšťajú.

Čítajte tiež: Pôrodníčka: Ambulantný pôrod je bezpečný. Slovenskí pôrodníci sa neriadia najnovšími poznatkami

Aké majú možnosti tieto ženy? Majú sa na koho obrátiť a brániť svoje práva?

Áno, určite sa ženy môžu obrátiť na vedenie nemocnice, príslušné odbory samosprávnych krajov či zriaďovateľov nemocníc. Avšak zároveň je nevyhnutné, aby aj samotné vedenie nemocníc a aj ministerstvo zdravotníctva prijímali účinné opatrenia na odstránenie týchto nezákonných praktík a na ich predchádzanie. Zaväzuje ich k tomu nielen vnútroštátna antidiskriminačná legislatíva, ale aj medzinárodné právo. Napokon na prijatie opatrení v tejto oblasti vyzvala ministerstvo zdravotníctva aj verejná ochrankyňa práv, ktorá vo svojej tohtoročnej výskumnej správe odsúdila takéto zaobchádzanie voči rómskym ženám v niektorých slovenských pôrodniciach.

Známe sú aj prípady, keď boli rómske ženy nezákonne sterilizované. Ako k tomuto dochádza?

Ako dochádza k nezákonným sterilizáciám, naša mimovládna organizácia popísala už v roku 2003 v správe Telo i duša: Násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku, v ktorej sme zdokumentovali prípady nezákonných sterilizácií rómskych žien, ako aj ďalšie porušenia ich ľudských práv v zariadeniach zdravotnej starostlivosti.

 

Vanda Durbáková.
Vanda Durbáková. Foto: Ján Varchola
 

Čo presne ste zistili?

Správa vychádza z 230 rozhovorov uskutočnených s rómskymi ženami v sociálne vylúčených komunitách na východnom Slovensku, z ktorých väčšina mala podozrenie, že boli sterilizované bez predchádzajúceho informovaného súhlasu. Približne 30 rozhovorov bolo uskutočnených so ženami, ktoré boli sterilizované počas komunistického režimu v rámci vtedajšej politiky, ktorá rómske ženy finančne motivovala k podstúpeniu sterilizácie. Ďalších približne 110 rozhovorov bolo uskutočnených so ženami, ktoré boli sterilizované alebo mali dôvodné podozrenie, že boli sterilizované v období po páde komunizmu. Z nich vyše polovica reálne vedela, že boli sterilizované počas pôrodu cisárskym rezom, pretože boli donútené s vykonaním sterilizácie súhlasiť, alebo im zdravotnícky personál povedal, že boli sterilizované následne po jej vykonaní. V mnohých týchto prípadoch podľa zdokumentovaných informácií dával lekársky personál rómskym ženám zavádzajúce alebo zastrašujúce informácie v tom smere, že sterilizácia je nutná z dôvodu ochrany ich života alebo života ich nenarodeného dieťaťa a súhlas od nich požadoval pod časovým tlakom a počas pôrodných bolestí.

Ostatné z nich mali dôvodné podozrenie, že boli sterilizované, keďže odvtedy nemohli počať a zväčša si spomínali, že tesne pred pôrodom cisárskym rezom podpisovali nejaké listiny (možný súhlas), no zdravotnícky personál im neposkytol žiadne ďalšie informácie. Zdokumentovaných bolo aj niekoľko prípadov sterilizácií neplnoletých rómskych dievčat bez súhlasu ich zákonných zástupcov.

Stáva sa, že lekári klamú ženám o samotnom výkone?

Ženy popisovali situácie, kedy im lekári povedali, že je nutné im sterilizáciu po druhom cisárskom reze vykonať, pretože ďalšie tehotenstvo by mohlo mať pre nich samotné alebo ich dieťa fatálne následky. Hovorili im, že sterilizáciu im vykonajú ako život zachraňujúcu výkon. To bolo však vyvrátené v súdnych konaniach, kedy medzinárodné lekárske organizácie ako napríklad Medzinárodná federácia gynekológov a pôrodníkov (FIGO) jednoznačne potvrdili, že sterilizáciu nikdy nie je možné považovať za život zachraňujúci úkon a vždy je nevyhnutné ju vykonať až na základe slobodného a informovaného súhlasu ženy.

Čítajte tiež: V košickej nemocnici sterilizovali Rómku bez jej súhlasu. Súd rozhodol

Touto témou sa zaoberal aj parlament a rozhodol, že ženy, ktoré boli nezákonne sterilizované, dostanú finančné odškodnenie. Je to dostatočné riešenie tejto veci?

V lete na základe iniciatívy poslanca Národnej rady SR Petra Polláka ml. sa tejto otázke venoval aj parlamentný výbor pre ľudské práva, ktorý vyzval vládu, aby sa ženám ospravedlnila a odškodnila ich. Pre pár týždňami sa opäť na pôde parlamentu k tejto téme zorganizoval okrúhly stôl, na ktorom zástupcovia a zástupkyne jednotlivých rezortov prejavili záujem sa danej téme venovať a pracovať po vzore Českej republiky na legislatíve umožňujúcej odškodnenie nezákonne sterilizovaných rómskych žien.

Dejú sa nezákonné sterilizácie aj teraz?

Aj vďaka tomu, že sa nezákonne sterilizované ženy postavili za svoje práva a poukázali spoločne s nami na túto nezákonnú prax, tu máme od roku 2005 legislatívu, ktorá má nezákonných sterilizáciám predchádzať. Je však dôležité, aby sa dôsledne uplatňovala v praxi.

V minulosti mala strana SaS v programe, že ponúknu rómskym ženám bezplatnú a dobrovoľnú sterilizáciu. Je takéto riešenie adekvátne?

Sterilizácia je považovaná za formu antikoncepcie, ktorá má byť prístupná každej žene, ktorá sa pre ňu slobodne rozhodne. Štát by mal preto prijímať opatrenia, ktoré by uľahčili prístup každej žene k antikoncepcii podľa jej voľby, nielen ženám z marginalizovaných rómskych komunít.

Existuje nejaká terénna práca medzi rómskymi ženami a ich partnermi a robí sa osveta ohľadom antikoncepcie či sexuálneho života?

Určite je dôležité, aby v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj v celej spoločnosti a najmä na školách prebiehali rôzne aktivity zamerané na šírenie informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. No tie musia ísť ruka v ruke s opatreniami štátu, ktoré zabezpečia prístup k antikoncepcii a realizáciu práv žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v plnej miere.


VIAC Z Domáce