23. 06. 2015 13:16 | BRATISLAVA/TASR - aktualizované

Porovnali nás s krajinami EÚ v dĺžke a kvalite života. Máme, čo doháňať

Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.

Prehliadka u lekára
Prehliadka u lekára Foto: Shutterstock.com

Slovensko zaostáva za vyspelým svetom v dĺžke a kvalite života a čelí hrozbe prudko rastúceho deficitu v zdravotníctve. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) "Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva".

 

"Naša krajina zaostáva v porovnaniach kvality zdravia počas života. Slováci spolu s Lotyšmi prežívajú najmenej rokov života v zdraví spomedzi 28 krajín Európskej únie," uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ INEKO Peter Goliaš. V priemere je to 54 rokov, teda o sedem rokov kvalitného života menej, ako je priemer EÚ a o 15 rokov menej ako v Nórsku.

"Podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, je tak na Slovensku sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom, Rakúskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, Švédskom či Švajčiarskom," informoval analytik inštitútu Ján Kovalčík.

Deficit v zdravotníctve bude rásť

Zlé výsledky dosahuje Slovensko aj v štatistikách o odvrátiteľnej úmrtnosti, teda výskyte predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe. "Táto úmrtnosť patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD," podotkol. Kovalčík upozornil, že napríklad Česko dosahuje s porovnateľnými výdavkami na zdravotnú starostlivosť výrazne lepšie výsledky, Poľsko to podľa neho dokáže dokonca s nižšími výdavkami.

Finančné vyhliadky v zdravotníctve v nasledujúcich desaťročiach bude podľa INEKO negatívne ovplyvňovať starnutie obyvateľstva. "Do roku 2060 môže deficit v zdravotníctve podľa našich výpočtov pri nezmenených politikách narásť až na dve percentá HDP a vytvoriť tak nový dlh na úrovni 73 percent HDP," povedal Matej Tunega z INEKO.

Podotkol, že podiel poistencov vo veku 65 rokov a viac vzrástol od roku 2008 do roku 2013 na čerpaní zdrojov verejného zdravotného poistenia z 31 na 35 percent, pričom ich podiel na počte poistencov stúpol "len o 1,3 percenta". "V nadchádzajúcich 11 rokoch sa očakáva dvakrát rýchlejší rast podielu seniorov, až o 2,6 percenta za každých päť rokov. Tlak na rast nákladov môže byť enormný," zhodnotil.

Tri základné opatrenia

Zdravotný stav obyvateľstva i finančná situácia v zdravotníctve by sa dala podľa INEKO ovplyvniť troma základnými opatreniami. "Zlepšiť treba prevenciu, najmä čo sa týka chronických chorôb. Je potrebné zaviesť opatrenia na zvýšenie efektívnosti výdavkov v zdravotníctve a týka sa to opatrení ako lepšie riadenie nemocníc, zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní či zníženie nadmernej spotreby liekov," povedal Goliaš.

Za tretie opatrenie, bez ktorého nepôjde stabilizovať finančnú situáciu, označil postupné zavádzanie a zvyšovanie regulovanej spoluúčasti pacientov na hradení výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť. Tá by mala byť okolo piatich percent a postupne by sa mala zvyšovať.

"Regulovaná spoluúčasť má potenciál eliminovať nadbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, pretože k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže," povedal Goliaš. Tento variant podľa neho predpokladá aj zavedenie ochranných stropov, ktoré by chránili ľudí pred neúnosnou finančnou záťažou.

Analýza vznikla z iniciatívy experta KDH na zdravotníctvo Mariana Faktora a bola financovaná z grantu Nadácie Antona Tunegu. Obsahuje 34 odporúčaní, ako zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a ako sa vyrovnať s finančnými vyhliadkami. Kompletnú analýzu možno nájsť na webovej stránke inštitútu.

"Chceme ňou prispieť k tlaku na to, aby sa diali správne veci. Nachádzajú sa v nej opatrenia, s ktorými by sme našli spoločnú reč s ministerstvom zdravotníctva," dodal Goliaš.

Ministerstvo ešte nemá výsledky výskumu

Vyjadrovať sa k dnes prezentovaným výstupom inštitútu Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nepovažuje za korektné, "keďže nemá k dispozícii vstupné dáta a nie je mu známa ani metodika výpočtov". Súčasná vláda však podľa hovorcu MZ SR Petra Bublu odmieta akúkoľvek spoluúčasť pacienta na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. "Dofinancovávanie zdravotníctva nemôže byť na pleciach pacientov," uviedol.

Podotkol, že krokmi, ktoré zaviedla súčasná vláda, sa znižuje tempo zadlženosti nemocníc, a to napriek vyšším nákladom na mzdy zdravotníkov. Rezort vidí zmysel v pokračovaní presadzovania reforiem a opatrení ako posilňovanie kompetencií všeobecných lekárov, eHealth, vyššia operovanosť v nemocniciach, kratšie čakacie doby, podpora preventívnych programov a väčšia verejná kontrola pri hospodárení v nemocniciach.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce