24. 10. 2019 10:18 , článok bol aktualizovaný 24. 10. 2019 13:25 | BRATISLAVA/zg, TASR

Cez víkend sa posúva čas, budeme spať o hodinu dlhšie

Čas sa bude u nás meniť ešte dva roky, ak vláda nerozhodne inak.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Romolo Tavani/shutterstock.com

V noci zo soboty na nedeľu (27. 10.) sa u nás zmení letný za zimný čas. Hodinky ručičiek si posunieme dozadu, a tak budeme spať o hodinu dlhšie.

Letný čas platil vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.

Europoslanci 26. marca na zasadnutí v Štrasburgu podporili ukončenie striedania sezónneho času od roku 2021. Občania členských Únie, ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021.

V tých krajinách EÚ, v ktorých sa rozhodnú ponechať štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Vyplynulo to z textu smernice, ktorú europoslanci schválili . Samotné ukončenie sezónnych zmien času však poslanci posunuli z roku 2019 na 2021, informoval EP na svojom portáli.

Ako nás informoval hovorca ZSSK Tomáš Kováč zmena času sa dotkne aj pár vlakov. Tie budú vo vybranej stanici čakať na to, aby do cieľa prišli na čas.

Zmeny sa týkajú dvoch nočných rýchlikov: Zemplín (Humenné 21:54 – Bratislava-Nové Mesto 06:51), ktorý bude hodinu stáť v Ružomberku a Zemplín (Bratislava-Nové Mesto 22:16 – Humenné 06:33), ktorý bude stáť v Kraľovanoch, informoval tvnoviny.sk hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Až 8 z 10 občanov EÚ nechce striedanie času

Europoslanci v nadväznosti na občianske iniciatívy vyzvali vlani vo februári Európsku komisiu, aby zvážila zmenu smernice upravujúcej striedanie letného a zimného času.

EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o sezónnom striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov. Podľa výsledkov si 84 percent respondentov už nepraje zmeny času. Predseda EK Jean-Claude Juncker na to 12. septembra 2018 zareagoval slovami, že striedanie sezónneho času je potrebné zrušiť.

EK 14. septembra 2018 poskytla vyjadrenie, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, pričom je na členských štátoch EÚ, aby sa rozhodli, či sa ich občania budú riadiť letným alebo stredoeurópskym časom.

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou Iba pre jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov EP.

Iniciatíva Iba pre jeden čas mala jediný cieľ - zrušiť striedanie "letného" a "zimného" času a zaviesť v Českej republike a celej EÚ len jeden čas.

 Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina.

Benjamin Franklin.
Benjamin Franklin. Foto: Everett Historical/shutterstock.com
 

Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch minulého storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie "letného" a SEČ vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Podľa psychológov však možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

Komentáre ( 0)