29. 03. 2020 20:24 | BRATISLAVA/TV Markíza

Zastavená letecká doprava môže zhoršiť kvalitu predpovedí počasia

Zaujíma vás, ako je to možné? Dozviete sa to v tomto článku.

Ilustračná snímka zo ženevského letiska.
Ilustračná snímka zo ženevského letiska. Foto: TASR/Keystone via AP/ Salvatore Di Nolfi

Koronavírus spomalil pohyb aj na oblohe. Počet letov celosvetovo prudko klesol, medziročne až o 60 percent. Niektoré letiská majú problém so skladovaním uzemnených lietadiel. Menej letov tiež môže skomplikovať predpovede počasia.

Letecké spoločnosti prichádzajú denne o milióny eur. Buď prestali lietať z vlastného rozhodnutia, alebo ich k tomu donútili zavreté letiská. Po celom svete odstavili svoje stroje desiatky spoločností.

Pristávacie a rolovacie dráhy sa zmenili na odstavné plochy pre tisícky lietadiel. Situácia sa môže v nasledujúcich týždňoch ešte zhoršovať. Európsky parlament umožnil aerolíniám, aby v čase nízkeho záujmu o leteckú prepravu nemuseli zbytočne využívať svoje odletové časy na letiskách. To viedlo k takzvaným „letom duchov", keď oblohu križovali aj úplne prázdne lietadlá.

„Pre letecké spoločnosti to znamená veľkú úľavu, pretože pri prudkom poklese cestujúcich by neboli schopné dodržať to pravidlo, že musia využiť 80 percent všetkých slotov a tým pádom by ich v nasledujúcej sezóne stratili," vysvetlil nám docent na Katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity Benedikt Badánik.

Zastavenie letov bude bolieť nielen ekonomicky. Uzemnenie lietadiel môže mať negatívny vplyv na počítačové modely, ktoré predpovedajú počasie.

Stroje počas letu neustále prenášajú dáta do prognostických stredísk. Doteraz išlo až o 230-tisíc pozorovaní denne. Štúdie ukazujú, že letecké dáta znížili chyby v predpovediach meteorológov až o 30 percent.

„Údaje z lietadiel sú zaujímavé najmä v tej fáze štartu a pristátia, keď nám to lietadlo dokáže zmonitorovať profil meraných meteorologických prvkov v profile atmosféry zeme až po letovú hladinu. Čiže máme prierez teploty, vlhkosti a iných údajov. Je to ako keby doplnenie z meteorologických rádiosond, ktoré vypúšťame len napríklad dvakrát denne na našej meteorologickej stanici v Gánovciach pri Poprade," ozrejmil riaditeľ SHMÚ Martin Benko.

Údaje z lietadiel navyše meteorológov nič nestoja. Stále ich však majú dostatok. Ak by ale nastal ešte väčší výpadok, informácie môžu získavať aj z iných zdrojov, či už z meteorologických balónov, radarov, satelitov či bójí.

„Samozrejme môže sa stať, že tieto údaje budú chýbať ale nedá sa teraz jasne povedať, ako by to ovplyvnilo kvalitu predpovede. Závisí to nielen od množstva údajov, ktoré do toho modelu vložíme, ale aj od samotnej situácie v atmosfére. Keď je počasie ustálenejšie, tak je predpoveď taká robustnejšia a ten výpadok ju neovplyvní. Naopak, môžu byť situácie, keď aj niekoľko chýbajúcich meraní môže tú predpoveď ovplyvniť," uzatvára Benko.

Ak by výrazné obmedzenie leteckej dopravy trvalo dlhý čas, môže to tiež zmeniť klimatické predpovede. Tie súčasné totiž nepočítajú s tak malou leteckou prevádzkou, ktorá sa výrazne podieľa na globálnom otepľovaní.

Reportáž spracoval Dominik Matulaj:

 

Celé Televízne noviny si pozrite na markizaplus.sk.    

Komentáre ( 0)