10. 04. 2020 20:14 | BRUSEL/TV Markíza

Na svete je záchranný balík EÚ. Miliardy eur pôjdu pre firmy, zamestnancov i do zdravotníctva

Finančná barlička má byť primárne určená pre najviac ohrozené štáty.

Šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, Mário Centeno počas videokonferencie.
Šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, Mário Centeno počas videokonferencie. Foto: repro foto Reuters

Európske krajiny zasiahnuté pandémiou dostanú finančnú injekciu. Po zdĺhavých rokovaniach to odklepli ministri financií Európskej únie. Zo záchranného balíka si budú môcť krajiny vybrať sumu až do výšky dvoch percent ich ročného HDP, čo je takmer 240 miliárd eur.

Európski ministri financií sa dohodli na vytvorení finančnej podpory počas pandémie. Záchranný fond má slúžiť na zmiernenie dopadov koronavírusu na ekonomiku pre všetkých členov Európskeho stabilizačného mechanizmu. Miliardy eur pôjdu pre firmy, zamestnancov ale aj zdravotníctvo.

„Je to odvážny a ambiciózny návrh, ktorý by bol pred niekoľkými týždňami ešte absolútne nemysliteľný," tvrdí Mário Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.

Aktuálne štatistiky potvrdených, vyliečených pacientov a obetí ochorenia COVID-19 v jednotlivých štátoch nájdete v prehľadnej tabuľke TU!

Účastníci videokonferencie sa tiež dohodli, že finančná barlička má byť primárne určená pre najviac ohrozené štáty - akými sú najmä Taliansko a Španielsko. Tie môžu z fondu čerpať prednostne. „Jediná podmienka na prístup k úveru bude, že krajina použije financie na svoje zdravotnícke systémy a platnosť úverovej linky im vyprší až po skončení pandémie," vysvetlil Centeno.

Na základe dohody ministrov financií sa tiež uvoľní do 200 miliárd eur na garancie úverov cez Európsku investičnú banku so zameraním na malé a stredné podniky. Ďalších 100 mld pôjde na kompenzáciu miezd zamestnancom, ktorým sa skrátil pracovný čas.

Otázkou zostáva, či je schválený balík dostatočne veľký na to, aby pôsobil na trhy a zabránil ďalšej finančnej kríze v eurozóne.

Zvýšenie nákladov na pôžičky zadlžených krajín, ako je Taliansko, zatiaľ brzdí Európska centrálna banka svojim masívnym nákupom dlhopisov eurozóny. Tento program je však zatiaľ obmedzený, a to ako do veľkosti, tak doby trvania.

Reportáž spracovala Soňa Žideková.

 

Celé Televízne noviny si pozrite na markizaplus.sk

Komentáre ( 0)