Mimoriadna správa
Na Slovensku pribudlo úmrtie, ktoré môže súvisieť s očkovaním
Viac v článku
18. 05. 2021 09:09 | BRATISLAVA/TASR

Sociologička: Začalo sa to veľkolepo, mnohí sú preto sklamaní. No príspevok 333 eur nie je len pre Rómov

Upozorňuje aj na to, že viac ako jednorazové príspevky by mali byť ambíciou štátu iné opatrenia.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com/ FamVeld

Vládou schválený príspevok 333 eur na dieťa pre rodiny v hmotnej núdzi nie je možné klasifikovať ako výhradne rómsku tému. Tvrdí to sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Je potrebné uvedomiť si, že hmotná núdza je stav, keď príjem jednej domácnosti nedosahuje sumu životného minima. Ľudia, ktorí dostávajú dávku v hmotnej núdzi nedostali od štátu počas pandémie nového koronavírusu žiadnu pomoc," zdôraznila.

Príspevok má totiž pomôcť rodinám, kde napríklad obaja rodičia prišli počas pandémie o prácu. Hlavný problém vidí sociologička predovšetkým v komunikácii, akou bolo toto mimoriadne opatrenie sprevádzané.

„Diskusia o podpore rodín sa začala v médiách priam veľkolepo, a preto nie je dôvod čudovať sa, že časť ľudí ostala sklamaná. Hovorilo sa o tom, že štát poskytne príspevok všetkým rodinám, nakoniec to však bude len pre malú, vybranú skupinu ľudí. Tá to však potrebuje," pripomenula.

„V tejto spoločenskej kritike sa zabúda na to, že ide naozaj o tých najzraniteľnejších. O deti, ktoré boli počas pandémie prakticky vylúčené zo vzdelávacieho systému. Sú to rodiny, ktoré sú odkázané napríklad na školské stravovanie ako jediné teplé jedlo denne," spomenula.

Podľa nej sme svedkami návalu emócií a nespokojnosti časti obyvateľov s podporou rodín, ktoré sa počas pandémie ocitli v hmotnej núdzi. „Na druhej strane je potrebné poznamenať, že takýto príspevok môže pôsobiť demotivačne pre rodičov zo skupiny pracujúcej chudoby, ako aj pre slobodné matky," podotkla.

Sociologička upozorňuje aj na to, že viac ako jednorazové príspevky by mali byť ambíciou štátu iné opatrenia. „Sú to úprava pracovného času matiek, podpora flexibilného návratu na pracovisko po rodičovskej dovolenke a dlhodobé nastavenie verejnej politiky na podporu rodinného života," ukončila.