09. 09. 2021 20:46 | BRATISLAVA/TASR

Odborári z OZ KOVO plánujú zorganizovať viacero protestov, prvý v Košiciach

Dôvodov je viacero.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

V nasledujúcich týždňoch plánuje Odborový zväz (OZ) KOVO zrealizovať viacero verejných protestných aktivít.

Dôvodmi sú neustále sa zhoršujúca sociálno-ekonomická situácia obyvateľov Slovenska, zdražovanie potravín, elektriny, bývania a základných služieb aj viaceré zmeny pracovno-právnej legislatívy v neprospech zamestnancov a ich zástupcov. Prvý protest bude v metropole východného Slovenska Košiciach.

Protestné aktivity sa majú konať v regiónoch Slovenska a budú mať špecifický charakter. "Pôjde o blokovanie vybraných cestných priechodov vo vytypovaných mestách niektorých slovenských regiónov. Samozrejme, v závislosti od vývoja epidemiologickej situácie na Slovensku," uviedli odborári.

Prvým mestom, kde sa protest uskutoční, budú Košice, a to v piatok 17. septembra. Protestujúci odborári sa tu stretnú na Tyršovom námestí o 10.00 h. Protesty plánujú odborári aj v Prešovskom kraji, o mieste a rozsahu ešte budú informovať.

Odborárom sa nepáči rýchle prijímanie zákonných zmien bez verejnej diskusie. Vedie to podľa nich k dramatickému znižovaniu životnej úrovne pracujúcich občanov i ostatných skupín obyvateľstva, vrátane slovenských dôchodcov. Kritizujú aj príliš malý nárast minimálnej mzdy (namiesto automatu 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov bude aj budúci rok len na úrovni 57 %, pozn. TASR).

"Sme síce v nominálnych mzdách - aj pri tej minimálnej - oproti minulému roku na tom lepšie, ale čo sa týka parity kúpnej sily, teda toho, čo si za tie peniaze dokážeme kúpiť, sme medzi poslednými. A to dobré nie je," komentoval predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna.

Odborári kritizujú aj zafixovanie príplatkov za prácu cez víkendy, v noci či v sťaženom pracovnom prostredí, zrušenie 13. dôchodkov či tzv. dôchodkového stropu či zrušenie oslobodenia 13. a 14. platu od sociálnych odvodov.

Podľa podpredsedníčky OZ KOVO Moniky Benedekovej v danom kontexte paradoxne vyznieva fakt, že vláda SR aj napriek tlaku Európskej komisie na posilnenie kolektívneho vyjednávania tak na podnikovej, ako aj odvetvovej úrovni legislatívnymi zmenami oslabila sociálny dialóg aj celé kolektívne vyjednávanie. "A to najmä tým, že stanovila nové pravidlá pre zastúpenie v tripartite, v dôsledku čoho sa stali jej členmi aj nereprezentatívne združenia," dodala Benedeková.

Absolútne bezprecedentné bolo podľa nej aj úplné zrušenie možnosti rozširovania odvetvových kolektívnych zmlúv, čo bude viesť k zníženému pokrytiu zamestnancov kolektívnymi zmluvami a čerpaniu ich výhod, pričom miera pokrytia vo výške 25 % je v rámci EÚ jednou z najnižších.