13. 10. 2021 12:20 , článok bol aktualizovaný 13. 10. 2021 15:19 | BRATISLAVA/TASR

Tripartita sa nedohodla na rozpočte, ktorý navrhol I. Matovič. Výhrady mali samosprávy i odbory

Minister ho podmienil schválením dôchodkovej reformy i dlhovej brzdy.

Igor Matovič.
Igor Matovič. Foto: TASR

Hospodárska a sociálna rada nedospela v stredu (13. 10.) k dohode na budúcoročnom rozpočte verejnej správy. Výhrady malo najmä Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov a čiastočne aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Po skončení sa tripartity o tom informoval minister práce.

„ZMOS naďalej trvá na zamietavom stanovisku, pretože žiada zvýšenie prostriedkov týkajúcich sa miest a obcí, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy berie rozpočet na vedomie, Republiková únia zamestnávateľov berie rozpočet na vedomie, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasí s pripomienkami. Tie pripomienky sa týkali dofinancovania zdravotníctva,“ uviedol Krajniak, podľa ktorého je rast výdavkov na zdravotníctvo súčasťou všeobecnej pokladničnej správy. KOZ nesúhlasí s rozpočtom, pretože neobsahuje zvýšenie platov pracovníkov štátnej správy.

Krajniak je spokojný s tým, že sa podarilo zvýšiť rozpočet ministerstva práce o 140 miliónov eur. Tie by mali byť použité na vyplácanie kompenzačných dávok pre ľudí so zdravotným postihnutím, bezdomovcom a ľuďom, ktorí potrebujú krízovú pomoc, napríklad týraným ženám.

Predložený rozpočet ráta s deficitom 4,94 % hrubého domáceho produktu, no minister financií Igor Matovič (OĽANO) v stredu informoval, že je jeho schválenie podmienené schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. V opačnom prípade by bol deficit iba vo výške 4,3 %, čo by znamenalo okresanie časti výdavkov napríklad na zdravotníctvo. Podľa Krajniaka sa v týchto otázkach dá nájsť kompromis.

Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka sa netajil tým, že na rokovanie tripartity prišla asociácia s negatívnym stanoviskom k rozpočtu najmä pre slabé financovanie zdravotníctva. Potom ako ministerstvo financií podľa Machunku deklarovalo, že vytvorí rezervu na dofinancovanie zdravotníctva, a potvrdilo, že vykryje prípadné výpadky príjmov zdravotných poisťovní, názor prehodnotili.

„Tak či tak rozpočet pre ministerstvo zdravotníctva neumožňuje žiadny rozvoj a nie je dostatočne zdravotníctvo dofinancované. Napriek tomu sme vzhľadom na stav, v akom je rozpočet z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu a deficitu, stanovisko zmenili na stanovisko s pripomienkami,“ dodal Machunka.

Zatiaľ čo odborári by mohli ešte očakávať splnenie svojich požiadaviek po ukončení kolektívneho vyjednávania a pripomienky zamestnávateľov pravdepodobne vyrieši rezort financií, ZMOS je s návrhom rozpočtu nespokojný. „Tento rozpočet na budúci rok sa opäť spolieha na to, že za prenesený výkon štátnej správy bude samospráva sponzorovať štát,“ uviedol hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák. Rozpočet podľa ZMOS-u nekopíruje potreby samospráv z hľadiska obslužnosti územia, ale ani dostupnosti služieb.

Matovičove podmienky

Výsledná podoba rozpočtu na rok 2022 je podmienená schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde.

Ak sa na nich koalícia nedohodne a nebudú schválené, deficit rozpočtu nebude 4,94 % hrubého domáceho produktu, ale iba 4,3 % HDP. Uviedol to v stredu na stretnutí s novinármi minister financií Igor Matovič.

„Rozpočet je napísaný presne tak, ako nám dovoľujú pravidlá spoločenstva, ktorého sme súčasťou, a to je EÚ. Peniaze, ktoré by sme navyše mohli mať, tak sa musia rozhodnúť koaličné strany, že či budeme zodpovední a či splníme sľuby, ktoré sme dali voličom. Preto sú tie dodatočné peniaze naviazané na splnenie prijatia troch zodpovedných zákonov. Keď ich splníme, budú aj nejaké peniaze navyše," vysvetlil.

Peniaze pre zdravotníctvo

Z približne 700 miliónov eur navyše tvorí podľa Matoviča 220 miliónov eur rezerva pre zdravotníctvo pre prípad, že zdravotníctvo nebude schopné robiť reformy, ktoré by podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚH malo robiť.

"Ak náhodou nebude, tak nechceme, aby v rozpočte neboli vyčlenené prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Z tých 700 miliónov eur sa 200 miliónov eur používa takýmto spôsobom. Zostalo približne 504 miliónov eur. To záleží naozaj od toho, ako budú koaliční partneri zodpovední a či prijmeme spomínané tri zákony alebo neprijmeme," dodal minister financií.

Peniaze nebudú na žiadne špeciálne výdavky

Upozornil, že pri deficite 4,3 % HDP nie sú peniaze na žiadne ďalšie špeciálne výdavky. „Zdravotníci ale majú, v rozpočte sa s tým automaticky počíta, tzv. mzdový automat, na základe ktorého všetkým zdravotníkom automaticky rastú mzdy o nárast miezd spred dvoch rokov," avizoval Matovič s tým, že budúci rok by malo ísť o 3,8 %.

„Spolieham sa na to, že na konci všetky štyri koaličné strany ukážeme, že sme zodpovední voči verejným financiám a že nedokážeme len rozdávať, ale dokážeme aj chrániť verejné financie pred zlodejmi, ktorí, keď náhodou v budúcnosti znovu prídu k vláde, aby ho nerozkradli opäť," dodal Matovič.

Pellegrini: Vláda pripravila rozpočet zadlžovania a chudoby

Rozpočet je rozpočet zadlžovania a chudoby. Vyhlásil to nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Zároveň podľa neho rozpočet zodpovedá tomu, akí ľudia sedia vo vláde.

„Sú to ľudia, ktorí žijú na úplne inej ekonomickej úrovni a vôbec nerozumejú tomu, ako žijú ľudia na Slovensku. Rozpočet v sebe neobsahuje vôbec nič, čo by malo zmierniť následky krízy alebo zlepšiť kvalitu života ľudí na Slovensku," kritizoval Pellegrini.

„Namiesto plnohodnotného 13. dôchodku vo výške 460 eur vyplatila vláda dôchodcom o stovky eur nižšiu štátnu sociálnu dávku, zrušila deťom obedy zadarmo – vraj na to nie sú peniaze. Výsledkom je okrem horšej kvality života aj rýchly rast septembrovej inflácie. Rodinné prídavky ide vláda valorizovať o 38 centov na úroveň 25,88 eura, hoci sám Igor Matovič ešte v máji sľuboval, že budú vo výške 200 eur na dieťa a že je to jeho zásadná požiadavka, inak odchádza z vlády," povedal Pellegrini.

Podľa neho platy lekárov, sestier, policajtov či hasičov porastú len o zákonnú valorizáciu a na zvyšovanie platov môžu zabudnúť aj štátni zamestnanci. Rozpočet označil aj za rozpočet, ktorý ohrozí ďalšie fungovanie zdravotníctva.

Čo je v návrhu rozpočtu

V roku 2022 by malo Slovensko hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z pracovnej verzie rozpočtu na budúci rok, ktorý rezort financií predložil na na rokovanie tripartity.

V absolútnom vyjadrení by schodok štátneho rozpočtu v budúcom roku mal byť takmer 5,5 miliardy eur. Návrh počíta s celkovými príjmami štátneho rozpočtu v hodnote takmer 20 miliárd eur, pričom výdavky vyčíslili tvorcovia rozpočtu na viac než 25 miliárd eur.