28. 03. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Psychiater Ballx: Je problém nájsť psychiatra, ktorý ponúkne niečo iné ako lieky

Podľa psychiatra už neexistuje rodina, kde by niekto netrpel duševnou poruchou. Človek je psychicky zdravý, keď vie fungovať vo vzťahoch a práci.

Psychiater Ján Ballx
Psychiater Ján Ballx Foto: TVNOVINY.sk

Počet ľudí trpiacich duševnými poruchami stúpa. Ukazujú to aj údaje Svetovej zdravotníckej organizácie. Celosvetovo trpí depresiou 300 miliónov ľudí. Návšteva psychológa alebo psychiatra je stále pre mnohých tabu. Niektorí si môžu tieto profesie mýliť a netušia, na koho sa kedy obrátiť a ako celý proces liečby či terapie prebieha. 

Psychiater Ján Ballx nám porozprával:

Prečo stúpa počet ľudí s psychickými problémami
Prečo rastie spotreba antidepresív
Či sú antidepresíva jediným riešením
Ako môže vyzerať prevencia v duševnom zdraví
Čo môžu pacienti čakať v ambulancii
Prečo máme nedostatok psychiatrov

 

Aký je rozdiel medzi psychológom a psychiatrom?

Základný rozdiel je vo vzdelaní. Psychológia sa študuje na filozofickej fakulte a psychiatria je špecializácia po štúdiu na lekárskej fakulte. Ale tieto odbory sa prelínajú. Veľa psychológov sa zaoberá aj medicínskymi aspektami psychológie a napríklad historicky mnohí psychiatri rozvíjali psychoterapiu.

Laicky to vyzerá tak, že psychiater rieši vážne prípady a psychológ je niekto, komu sa príde človek vyrozprávať.

S istou rezervou by sa to tak dalo povedať. Ale zároveň si myslím, že psychológ môže rovnako a niekedy aj viac pomôcť niekomu, kto trpí aj na schizofréniu, ťažké depresie či demenciu. Má tam svoje miesto. Psychiater musí byť vždy tam, kde hovoríme o predpise špeciálnych psychiatrických liekov. Na rozdiel od Veľkej Británie či Spojených štátov, u nás nemôže psychológ predpisovať lieky. V zahraničí sa niektoré kompetencie presúvajú už aj na špecializované zdravotné sestry.

Ak má niekto depresie a je u psychológa, má ho poslať k psychiatrovi alebo je ešte stále v kompetencii psychológa mu pomôcť?

Je to ešte stále v jeho kompetencii. Ale niekedy je pomoc aj poslanie k psychiatrovi a môžu sa o pacienta najlepšie starať spolu.

Psychiatri nemajú na pacientov čas

Podľa najnovších štatistík rastie spotreba antidepresív. Prečo?

Spotreba liekov síce asi stúpa, ale stále je veľa ľudí, ktorí túto liečbu potrebujú a neliečia sa. Podľa štúdie v Lancet v roku 2018, ročne zomrie na svete viac ako 13,5 miliónov ľudí, len kvôli nedostupnosti kvalitnej liečby duševných porúch a to nehovoríme o ostatných dôsledkoch utrpenia, ktoré sú monumentálne. Jedným z dôvodov, prečo je tak veľa predpisovaných antidepresív u nás je aj to, že lekári nemajú na pacientov dostatok času.

Veľa ľudí je dnes liečených antidepresívami neefektívne a bolo by lepšie riešiť to, čo ich trápi a čo sú príčiny ich stavu, než potláčať dôsledky liekmi. Ale k tomu smerujeme kvôli nedostatku odborníkov. Psychiatri na Slovensku bežne vidia aj 40 ľudí denne a nemajú reálne dostupný čas venovať sa im. Psychiatria sa stáva prevažne len distribúciou psychofarmák. A je to na úkor zdravia celej populácie aj planéty.

Spotreba antidepresív na Slovensku
Spotreba antidepresív na Slovensku Foto: TVNOVINY.sk
 


Dá sa zjednodušene povedať, že zvýšená spotreba antidepresív je spôsobená nedostatkom času na pacienta?

Takto sa to povedať nedá. Ja by som povedal, že zvýšená konzumácia antidepresív je spojená s hlbokou traumatizáciou spoločnosti. To, že psychiatri nemajú čas na pacientov je aj prejavom traumatizácie lekárov.

Zvyšuje sa počet ľudí, ktorí vyhľadávajú pomoc?

Určite. A to je dobre. To by som nekritizoval. Ešte stále je veľa ľudí, ktorí pomoc potrebujú vyhľadať a často z dôvodov stigmy alebo zlého nastavenia systému túto pomoc nevyhľadajú, a to má nepriaznivé následky na samotných pacientov aj na ich okolie.

Tabu ohľadom duševného zdravia sa už predsa len láme. Je to dôvod, prečo viac ľudí vyhľadáva pomoc, alebo naozaj majú súčasní ľudia viac problémov ako v minulosti?

Ja si myslím, že to súvisí. To tabu sa láme pod tlakom, ktorý sa vytvára v spoločnosti. Neexistuje "normálna" rodina, kde by niekto netrpel psychickou poruchou.

Čakáme, kým sa niečo pokazí a až potom to riešime

S čím za vami ľudia najčastejšie chodia?

Väčšinou to závisí od toho, na čo sa špecializuje daný odborník. V minulosti som pracoval napríklad pre Alzheimerovu nadáciu, takže za mnou chodili ľudia s demenciou. Na inom pracovisku som sa zaoberal problematikou duálnych diagnóz, vtedy moji pacienti trpeli hlavne problémami so závislosťou. Momentálne sa špecializujem na psychoterapiu a zjednodušene povedané, najčastejšie ku mne chodia ľudia, ktorí trpia psychickými zraneniami a zaujímajú sa aj o psychologickú pomoc.

Kedy je najvyšší čas navštíviť psychológa alebo psychiatra?

Čím je človek zdravší, tak tým lepšie zvládne potrebné zmeny. Aj pre zdravých ľudí je vhodné ísť do psychoterapie, obzvlášť, ak sa im opakujú problematické situácie alebo zažili udalosť, s ktorou sa nevedia vysporiadať, pretože čím prídu skôr, tým účinnejšia môže byť pomoc. Môže to byť aj dobrá prevencia. Nie len v medicíne je lepšie problémom predchádzať, ako ich liečiť.

Vyhľadať pomoc je nevyhnutné vtedy, keď človek pod vplyvom ťažkostí zlyháva vo vzťahoch, zlyháva vo vnútornom pocite spokojnosti alebo nie je schopný fungovať v pracovných nárokoch. Čo je veľmi relatívne, pretože dnes sú vzťahové, osobné aj pracovné nároky vo všetkom veľmi vysoké. Zlyhávame teda nevyhnutne všetci a všade. Tie základné parametre, ktorými si môžeme pomôcť, vystihol už Freud vetou, že keď je človek schopný milovať a pracovať, je duševne zdravý. Keď sa toto naruší, je zmysluplné zauvažovať o sebe a svete v ktorom žijeme aj s pomocou odborníka.

Dá sa robiť prevencia v duševnom zdraví?

Určite a je potrebná. Bohužiaľ, doba je nastavená opačným smerom. Čakáme, kým sa niečo pokazí a až potom to riešime. Hasíme len to, kde je problém. Nezaoberáme sa tým, kde to ešte funguje. To sa snažíme vyžmýkať na maximum a to spôsobuje nenapraviteľné straty a škody.

Ako môže vyzerať prevencia?

Podľa mňa by mala začať tým, ako sa správame jeden k druhému. Aj súčasné volanie po zmene v spoločnosti je snahou o liečbu vzťahov. V rámci prevencie sú podstatné aj základné očakávania od funkcie štátu, aby sme boli zdraví, aby nebola v spoločnosti nespravodlivá nerovnosť, dobré riešenie konfliktov a agresie, aby vzdelávací systém kládol dôraz tiež na citlivosť, nie len tlačiť výkon, ale aby sa rozvíjali súcit a empatia. Mali by sme klásť väčší dôraz na naše ľudské prežívanie ako na strojové vedomosti a výkon.

Ako sa k tomu dá dospieť?

Duševné ochorenia sú často výzvou, aby ľudia so sebou niečo robili, aby zmenili to, ako fungujú vo vzťahoch. Poviem veľmi zjednodušený príklad: panická porucha je dnes veľmi často diagnostikovaná ako choroba, ale z iného pohľadu, to nie je len problémom jednotlivca-pacienta, ale celej postmodernej spoločnosti.

Je to separačná úzkosť, keď sa človek snaží osamostatniť alebo urobiť autonómnu zmenu vo svojom živote a nedarí sa mu to, kvôli strachu z opustenia doterajšieho spôsobu fungovania vo vzťahoch. Z tohoto vnútorného konfliktu sa ľudovo zblázni a môže dostať panické ataky, ktoré má dnes podľa štatistík už skoro polovica ľudí.

Prvá návšteva psychológa

Keď už sa niekto rozhodne navštíviť psychológa alebo psychiatra, je niečo na čo sa má pripraviť?

Na prvej návšteve je dobré oboznámiť lekára so všetkými dôležitými skutočnosťami a anamnézou. Pacient má informovať čo najotvorenejšie o svojom zdravotnom stave. Je to nevyhnutné aj v prípade, že nepôjde o liečbu liekmi.

Ak človek chce navštíviť psychológa alebo psychiatra, potrebuje výmenný lístok od obvodného lekára?

Sú špecializácie, na ktoré výmenný lístok nie je potrebný, vrátane psychiatrie.

Pýtam sa aj preto, či je to aj v skutočnosti tak, ako vidíme vo filmoch, že človek príde a psychológ sa opýta "čo vás sem privádza"?

Štýl závisí od toho, za kým pacient ide a akú pomoc vyhľadáva. Ja pracujem tak, že sa ľuďom venujem už na prvom stretnutí pomerne dlho. A začínam obvykle otázkou, že ako si predstavujú pomoc, ktorú potrebujú. Moja skúsenosť ukazuje, že pacientovi dokážeme pomôcť len tak, ako si to on vie predstaviť.

Vedia pacienti povedať, ako im máte pomôcť?

Niekedy to trvá, ale moja skúsenosť je, že vo vzťahu lekár pacient je najväčší odborník pacient. Ja do nikoho nevidím, nemám röntgen, podľa ktorého by som vedel zistiť, čo mu je a čo potrebuje.

Dá sa na to prísť aj počas jedného sedenia?

Áno, niekedy sa to dá aj na prvom stretnutí.

Psychiater Ján Ballx
Psychiater Ján Ballx Foto: TVNOVINY.sk
 

Niektorých ľudí môžu od návštevy lekára odradiť antidepresíva, ktoré im zrejme psychiater predpíše. Mali by sa toho obávať?

Nie sú povinní ich brať, aj keď im ich lekár predpíše. Človek je liečený psychiatricky nedobrovoľne zriedkakedy, ak ide o vážne ohrozenie života v súvislosti s duševnou poruchou. A je škodlivý mýtus, že psychiatrickí pacienti sú nebezpečnejší ako "zdravá" populácia. Dnes je však veľký problém nájsť psychiatra, ktorý na vás bude mať čas a ponúkne vám niečo iné ako lieky.

Majú antidepresíva vedľajšie účinky?

Pacienti sa zvyčajne sťažujú na útlm a prírastok na hmotnosti. Obzvlášť pri ženách sa s tým stretávam, že pri depresii majú zvyčajne nechutenstvo a schudnú. Antidepresíva im obnovia náladu a naspäť priberú, často trošku viac, ako vážili pred tým. Ale to sa dá eliminovať, napríklad úpravou životného štýlu. Sú rôzne druhy antidepresív. Viaceré ovplyvňujú aj sexuálne funkcie, ale to neznamená, že neexistujú antidepresíva, ktoré človeku sadnú.

Čaká sa dlho na objednanie?

Štatistiky nepoznám, vychádzam iba z toho, čo mi povedia moji pacienti alebo spriaznení kolegovia. Ale môžem povedať, že tlak na výkon obzvlášť v psychiatrii je taký, že ambulancie sú plné a čaká sa aj niekoľko mesiacov. Mnohí kolegovia z kapacitných dôvodov nových pacientov ani neprijímajú.

Prečo je psychológov a psychiatrov nedostatok?

V prípade psychiatrie trvá viac ako desať rokov aboslvovať minimum, čo si vyžaduje táto špecializácia aj podľa platného zákona na jej samostatný výkon. Ja som absolvoval Univerzitu v Brne pred vyše dvadsiatimi rokmi a odvtedy sa vzdelávanie na Slovensku v odbore zhoršilo a v niektorých subšpecializáciách úplne aj znemožnilo, napríklad v riadnom štúdiu psychoterapie.

Psychiatrov, ktorý majú adekvátne vzdelanie je dnes žalostne málo. Zároveň mám veľké pochybnosti aj o ďaľšom možnom vzdelávaní. To, že sa nie je od koho učiť a nie je sa kde učiť, sú dva hlavné problémy. Školské pracoviská vyzerajú ako z filmu na Ukrajine a študentom sa nemá kto zo skúsených odborníkov venovať, aj pedagógovia sú enormne preťažení. Nehovoriac o absencii od sponzorov nezávislého vzdelávania na Slovensku. Zažil som v Anglicku medzinárodný stážový program v roku 2003, kde bola snaha zreformovať psychiatriu a na to potrebovali prilákať psychiatrov zo zahraničia. No neviem odkiaľ by prišli psychiatri na Slovensko.

Odrádzajú ešte ľudí mýty o tom, že psychiatrickí pacienti sú hrozbou pre spoločnosť?

Stretávam sa s tým, že ľudia pracujúci v štátnej sfére nemôžu mať záznam, že navštívili psychiatra, pretože môžu mať problém s bezpečnostnou previerkou. Takže ľudia, ktorí sú na zodpovedných pozíciách radšej nevyhľadajú potrebnú pomoc.

A tí, pre ktorých by to nebola prekážka v práci, sa hanbia tiež?

Myslím si, že to platí aj pri návšteve iných špecialistov, ale obzvlášť pri psychiatrii je hanba veľmi silná. Je to dané aj stigmou, ktorá je na Slovensku spôsobená kultúrou a náboženstvom. Duševná porucha je zaťažená odsúdením okolia. Druhá vec je aj nárok, že všetci musia perfektne fungovať, všetci musia byť úspešní a krásni. Vyhľadať pomoc je spojené so slabosťou, zlyhaním a z toho zahanbením.

Komentáre ( 0)