16. 07. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Operoval kĺb vo virtuálnej realite: Medicína je aj o ľudskosti, roboty nás tak skoro nenahradia

Keď mi moji spolužiaci hovoria, ako to reálne funguje v nemocniciach, vravím si, že to pre nich nie je zdravé a je otázkou času, kedy niekto urobí chybu.

Tomáš Brngál.
Tomáš Brngál. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Tomáš Brngál vyštudoval medicínu, no hoci nemá skúsenosti s klinickou praxou, virtuálne operoval kĺb. Už počas školy rozbehol projekt, s ktorým pomocou virtuálnej reality viete nahliadnuť do ľudského tela a ohmatať si všetky štruktúry, vrátane kostí, svalov, ciev, nervov či orgánov.

Nápad na aplikáciu prišiel, keď sa sám trápil s anatómiou, jedným z najťažších predmetov na medicíne. Dnes už platformu využívajú aj súkromné firmy v ďalších odvetviach priemyslu. V rozhovore hovorí, čo sa mu nepáči na slovenskom zdravotníctve a či sa raz z neho stane lekár.

V rozhovore sa dočítate:
Prečo je súčasné učenie anatómie neefektívne
Ako sa vďaka jeho aplikácii zlepšili výsledky medikov
Aké miesto má virtuálna realita v budúcnosti
Prečo zlyháva slovenské zdravotníctvo

Vymysleli ste platformu, ktorá pomocou virtuálnej reality pomáha študentom medicíny, ale má ambíciou nahradiť niektoré ľudské výkony. Sám ste vyštudovali medicínu a raz možno budete lekárom. Nejdete tak touto aplikáciou sám proti sebe?

Myslím si, že technológie tak skoro lekárov úplne nenahradia. Medicína nie je len o výkonoch, ale aj o ľudskom prístupe, dotyku a súcite. A najmä o tom, že pacient cíti, že ten druhý človek sa o neho zaujíma a chce mu pomôcť. Preto sa ich lekári podľa mňa nemusia báť. Technológia je na to, aby im pomohla a zlepšila proces tam, kde sa dá a vymazala ľudský faktor tam, kde najčastejšie dochádza k chybám. Aj lietadlá už pristávajú prakticky samé a piloti tam stále sú.

Zariadenie, pomocou ktorého si viete ohmatať ľudské orgány.
Zariadenie, pomocou ktorého si viete ohmatať ľudské orgány. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Nemôže sa stať, že kvôli tomu potom nebudú medici a lekári motivovaní sa zlepšovať?

Myslím si, že práve naopak. Lekárom umožní venovať viac času pacientovi a bude väčší priestor na ľudský prístup. Naša platforma sa momentálne zameriava skôr na efektívne vzdelávanie medikov.

Študenti sa učia anatómiu neefektívne

Hovorí sa, že anatómia je jeden z najťažších predmetov na medicíne. Ako vaša aplikácia pomôže študentom?

Našu technológiu sme darovali Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a stredným zdravotníckym školám v Bratislave, v Košiciach a v Michalovciach. Ukázalo sa, že v priemere sa študentom zlepšili výsledky o 25 percent. 84 percent študentov uviedlo, že sa im vďaka tomu anatómia výrazne lepšie učí a 92 percent študentov uviedlo, že by sa týmto štýlom chceli učiť aj iné predmety.

V medicíne je veľa abstraktných predmetov. Keď si tie veci zhmotníte a chytíte, hoci len virtuálne, ľahšie si to zapamätáte. Výsledky sú skvelé. Anatómia je morfologická veda o tkanivách. Jedna vec je naučiť sa, ako sa volajú, ale druhá vec je pochopiť ich vzťahy v priestore. To sa veľmi ťažko chápe z 2D atlasu. Keď idú medici na pitvu, často nevedia, čo tam vidia. Keď si to ale pred tým virtuálne odpitvajú, vedia potom, čo sa skrýva za tkanivom.

Virtuálna realita má svoje uplatnenie aj v medicíne.
Virtuálna realita má svoje uplatnenie aj v medicíne. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Nápad s aplikáciou prišiel, keď ste sám na škole bojovali s anatómiou?

Áno. Ako každý študent medicíny, aj ja som mal problémy s anatómiou. Hnevalo ma, ako sa môžeme v 21. storočí učiť o 3D štruktúrach takto neefektívne. Takže, keď sme začali vyvíjať aplikáciu, riešil som aj svoj vlastný problém. Na medicíne je podľa mňa anatómia prvá skutočná skúška a tá preverí vašu vytrvalosť a schopnosť sa dlho učiť.

Ale asi aj s pomocou aplikácie si anatómiu musíte dostatočne "odrieť" a odsedieť.

Ale hlavný rozdiel od toho klasického učenia je v tom, že virtuálnou realitou sa učíte viacerými zmyslami. Viete si rozoberať jednotlivé štruktúry, obzrieť si ich zo všetkých strán. Zároveň si môžete zapnúť zvuk a o danej štruktúre vám aplikácia povie dôležité informácie, takže sa učíte aj sluchom.

Učíte sa zážitkovo a to je rozhodne efektívnejšie. Máme tam aj takú funkciu, že sa štyridsaťnásobne zmenšíte a viete "vletieť" do tela, napríklad do mozgu. Prednedávnom sme dali headset na hlavu pánovi dekanovi z Karlovej Univerzity v Prahe. Je neurológ a keď lietal v mozgu, bol z toho unesený a vravel, že tie štruktúry nikdy z takých uhlov nemal možnosť vidieť. Jadrá mozgu, talamus… Videl všetky tie malé štruktúry, ktoré je problematické vidieť aj na pitve.

Výhody pre študentov sú teda jasné. Čo na to ale hovoria pedagógovia?

Vždy je to o ľuďoch a aj na našu technológiu reagovali učitelia rôzne. Som veľmi rád, že pani prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Eliška Kubíková je progresívna a inovatívna žena. Okamžite pochopila, v čom spočíva pridaná hodnota našej platformy. Bez jej podpory by takáto učebňa na lekárskej fakulte nebola zriadená. Ale sú aj učitelia, ktorí nie sú technologicky znalí a tým to ide ťažšie.

Venujete sa vo firme aj niečomu inému ako medicíne?

Áno. Tak, ako sa dá rozobrať ľudské telo, dá sa, napríklad, aj auto. Kvôli tomu sme založili spin-off Virtual Everything, teda sesterskú firmu. Našu aplikáciu sme využili už aj v priemysle a spolupracovali sme s lídrami v rôznych oblastiach: v automobilovom a telekomunikačnom priemysle či vo finančníctve a bankovníctve. Využitie je skutočne rozmanité.

Priznám sa, že si to využitie neviem úplne predstaviť v praxi.

Tak si vezmime napríklad automobilový priemysel. Potrebujete vymeniť motorček v dverách auta, ktorý otvára a zatvára okná. Naša aplikácia vám ukáže krok za krokom, čo máte urobiť. Vy nasledujete inštrukcie a robíte to vo virtuálnej realite. Potom, keď pôjdete k reálnym dverám, už to máte odskúšané a už to viete opraviť. Je to niečo úplne iné, ako keď to skladáte z kresleného návodu.

Je oblasť, do ktorej sa chystáte v najbližšej budúcnosti pustiť?

Áno, v rámci Virtual Everything chystáme projekt súvisiaci s finančnou gramotnosťou mladých. To je veľmi vážna vec, pretože veľa ľudí nerozumie, napríklad ako funguje úver či úrok. Predmet finančná gramotnosť by bola prvá vec, ktorú by som na školách zaviedol. Hneď od základnej školy. Deti sa musia učiť, ako funguje reálny svet, aby sa nedostali do problémov a nesadli na lep nebankovkám a iným špekulantom. Myslím si, že pomocou virtuálnej reality prilákame najmä deti a mladých. Navyše tento projekt bude pomocou súkromného sektora fungovať aj na školách.

Tomáš Brngál.
Tomáš Brngál. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Vyštudovali ste medicínu, no momentálne sa naplno venujete firme. Nechýba vám klinická prax?

Vždy ma fascinovala chirurgia aj technológie. Takže keby mal môj deň 48 hodín, tak určite som druhú časť dňa na operačke. Občas mi to chýba a najmä teraz v lete, keď tak veľa pracovne necestujem. Rád by som si išiel len tak podržať háky ako za starých študentských čias (smiech). Byť v lekárskom prostredí je veľmi dôležité aj z našej dlhodobej stratégie. Keď chcete prinášať inovácie, musíte danej oblasti rozumieť a vedieť, kde sú reálne problémy. Preto sa nejakým spôsobom do nemocnice chcem vrátiť. Ak by som ale chcel byť skvelým chirurgom, musel by som sa tomu venovať naplno a všetko ostatné dať bokom.

Ale tipujem, že virtuálne ste už operovali.

Áno (smiech). Jedna veľká svetová firma, ktorá sa zaoberá ortopedickými implantátmi naprogramovala aplikáciu, pomocou ktorej môžete virtuálne vymeniť kĺb. Bolo to veľmi zaujímavé. Myslím si, že tento simulátor by mal byť v každej nemocnici, kde sa operuje. Starší skúsený lekár to už robiť vie, ale mladí začínajúci lekári potrebujú viac praxe. Pre nich by to bol veľký prínos.

Zdravotníctvo sa mení vďaka súkromníkom

Viete si predstaviť, že raz budete lekárom v systéme, aký je na Slovensku?

Nikdy sa to vylúčiť nedá. Bavia ma inovácie a technológie, takže najradšej by som to skombinoval. Čo sa týka stavu zdravotníctva, myslím si, že to je dlhodobý problém. V štátnych nemocniciach sa často nedodržiava zákonník práce. Ako môže lekár odrobiť normálny pracovný čas, potom ísť na nočnú na urgentný príjem a potom mu ešte ráno pošlú medikov, aby sa im venoval? Veď naši lekári častokrát pracujú na hrane totálneho vyčerpania a samozrejme, že potom vznikajú problémy.

Keby mali takto pracovať piloti, tak padajú lietadlá. Ľudský faktor v medicíne existuje všade na svete, ale zlyhania, ktoré boli aj v poslednej dobe medializované, sú podľa mňa výsledkom aj systémovej chyby.

Keď mi moji spolužiaci hovoria, ako to reálne funguje v nemocniciach, vravím si: Po prvé, to pre nich nie je vôbec zdravé a po druhé, je otázkou času, kedy niekto urobí chybu. Myslím si však, že sa to pomaly začína meniť aj vďaka súkromnému sektoru.

Napríklad, mňa ako medika by prilákala presne taká nemocnica, akú stavia Svet Zdravia v Bratislave. Ukazoval som ju aj kamarátovi, ktorý pracuje ako lekár v Nemecku. Keď ju videl, povedal, že keby tam mohol pracovať, tak si vie predstaviť, že sa vráti domov.

Myslím si, že veľa mladých lekárov sa chce vrátiť. A keď im ponúknu kvalitné pracovné prostredie za férový plat, tak sa aj vrátia. A súkromné nemocnice to vedia. Podľa mňa Slovensko potrebuje prilákať naspäť lekárov, ktorí majú niečo odpracované na Západe.

 

Tomáš Brngál.
Tomáš Brngál. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Prečo by to malo byť prioritou?

Stav zdravotníctva nezlepšíme len vyššími platmi či krajšími nemocnicami. Je to najmä o mentalite ľudí. Keď človek videl v zahraničí, ako sa tam veci dajú urobiť lepšie, tak to bude chcieť preniesť aj sem. Takéto líderstvo je podľa mňa do budúcnosti absolútne kľúčové. Pomerne veľa cestujem po svete a dovolím si povedať, že to, čo odlišuje úspešné krajiny od menej úspešných je to, ako majú ľudia nastavenú mentalitu.

V úspešných krajinách ľudia chcú niečo zmeniť, vedia, že sa to dá a neboja sa zariskovať. Keď sa im to nepodarí, spoločnosť ich neodsudzuje, ale chápe, že je to vec procesu. To sú veci, ktoré vyplývajú z výchovy a školy.

Myslím si, že skvelou investíciou štátu by bolo, keby poslal svojich najlepších odborníkov zo škôl a z ministerstiev na študijno-výskumný pobyt do rozvinutých krajín na pár mesiacov, aby si spísali zoznam najlepších vecí, prišli späť a snažili sa to aplikovať. Úspešní ľudia v zahraničí sú často veľmi zdieľni a radi vám ukážu, čo sa im podarilo.

Len, či sa dá úplne všetko aplikovať aj u nás.

Myslím si, že čo sa týka veľkosti krajiny môžeme sa porovnávať napríklad s Fínskom alebo s Izraelom. Je to krajina s ôsmimi miliónmi obyvateľov, čiže len o niečo viac ako máme my. Bol som na stáži v Tel Avive. Tam deťom už od škôlky ukazujú, že môžu zlyhať, že sa nemusia báť. Všimol som si, že im prospieva aj pobyt v armáde.

Treba ale dodať, že z toho, čo som tam mal možnosť vidieť a počuť, armáda nefunguje tak, ako u nás kedysi vyzerala povinná vojenčina. Nie je to o armádnej šikane ani o tom, že si dôstojníci musia niečo dokazovať. O niektorých veciach dokonca môžu s veliteľmi diskutovať. Pracujú tam s najlepšími technológiami, niečo sa v armáde naučia. Dvadsaťroční ľudia vhupnú do reálneho života a nepremýšľajú len nad tým, akú kabelku si kúpia, či kam sa pôjdu večer opiť. Ale premýšľajú nad tým, aký startup založia a akú technológiu využijú.

To je neuveriteľne veľký rozdiel v nastavení mysle. Okrem toho, žijú v nestabilnom regióne, neustále im hrozí vojna a my? My máme podporu Európskej únie, dostávame fondy, ktoré ani nedokážeme poriadne využiť, lebo sami si kladieme polená pod nohy. Myslím si, že mrháme potenciálom tejto krajiny. Ak dnes zbytočne prepadne desať miliónov eur, prípadne ich niekto rozkradne, ukradne spolu s tým možno ďalších potenciálnych sto miliónov, ktoré správna investícia mohla našej krajine v budúcnosti priniesť. Treba si to uvedomovať a dbať na to, aby sa to nedialo.

To bolo celkom kritické zhrnutie. Nemáte chuť odtiaľto odísť?

Zatiaľ nie (smiech). Často si počas cestovania uvedomujem, že som rád, že žijem na Slovensku, lebo tu veľa vecí aj funguje, ale som jednoducho zvyknutý pozerať sa na veci kriticky. Myslím si, že je férove povedať aj to, že našej krajine sa vo viacerých oblastiach darí.

Vnímam to tak, že oproti tým najlepším sme na 80 percent úspešná krajina, ale presne tých chýbajúcich 20 percent je potenciál na ktorý sa sústredím, a preto som kritický, lebo si myslím, že na Slovensku žije veľmi veľa šikovných ľudí a naozaj máme na to, aby sme tento potenciál využili a boli ešte úspešnejšou krajinou.

Komentáre ( 0)