18. 07. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Rozpálené Slovensko: Suchá sužujú viaceré regióny, nečakane medzi ne patrí aj jeden zo severu

Odborník Pavol Nejedlík vysvetlil, čo sa na Slovensku deje a čo môžeme očakávať v budúcnosti.

Na snímke suchá pôda v katastri obce Veľký Cetín
Na snímke suchá pôda v katastri obce Veľký Cetín Foto: TASR/Henrich Mišovič

Vysychá Slovensko? To je otázka, ktorá sa začína vynárať s neustálymi obdobiami sucha. Navyše sa rozširujú do regiónov, ktoré doteraz nemali s vlahou problémy. Podľa odborníka zatiaľ hrozia len lokálne výpadky vody, do budúcna sa však nedajú vylúčiť ani horšie scenáre.

Oblasti, ktoré najviac trpia suchom

Na Slovensku je dlhodobo najviac suchom ohrozený juhozápad a krajný juhovýchod. V posledných rokoch sa ale tento problém rozširuje aj do iných oblastí krajiny.

„Relatívne sucho sa prekvapivo vyskytuje aj na Orave a miestami na krajnom severovýchode," uviedol odborník Pavol Nejedlík, ktorý sa podieľa na projekte Intersucho.

Ak by ste chceli vedieť, ako je na tom vaše mesto alebo obec s dlhodobým suchom, tak to nie je celkom možné. Sucho má totiž regionálny charakter, preto sa nedá určiť pre takúto malú oblasť.

„Najčastejší výskyt sucha sa však v dlhodobom hodnotení nachádza v priestore na juh od línie Gabčíkovo-Nové Zámky-Šahy," priblížil odborník.

Ľudia sa suchom zaoberajú najčastejšie v lete, kedy pri vysokých teplotách najviac postrádajú nedostatok zrážok. Paradoxne najdlhšie však nepršalo v iných ročných obdobiach.

„V minulosti sa vyskytli mesiace s nulovým úhrnom zrážok vo viacerých lokalitách. Takéto mesiace sa najčastejšie vyskytli na jar a na jeseň," ozrejmil Pavol Nejedlík.

Mapa sucha.
Mapa sucha.
 

Hladiny podzemných vôd klesajú, ľudia zatiaľ môžu byť pokojní

Planéta sa bude v najbližších rokoch naďalej otepľovať. Dokonca podľa najnovšej štúdie bude o 30 rokov v Londýne klíma súčasnej Barcelony a Bratislava si bude „užívať" teploty austrálskej Canberry. Vystáva preto otázka, či Slovensko stratí status krajiny, ktorá ma obrovské zásoby pitnej vody.

„Zásobovanie obyvateľstva vodou je na jednej strane závislé od stavu podzemných vôd a od výdatnosti prameňov, ale tiež od naplnenosti vodných nádrží. Monitoring podzemných vôd a výdatnosti prameňov poukazuje na pokles hladín aj na pokles výdatnosti prameňov na viacerých miestach. Zásobovanie však nateraz ohrozené nie je," vysvetlil odborník.

Na južnej Morave, blízko slovenských hraníc, sa však extrémne sucho dotklo každodenného života ľudí, kedy samosprávy museli dávať vodu na prídel.

„Toto je otázka výpadku lokálnych zdrojov, išlo o pomerne malé územie a malú časť obyvateľstva. K takémuto lokálnemu výpadku môže prísť aj na Slovensku. V dohľadnej dobe sa však takáto situácia vo väčšom rozsahu nečrtá," vysvetlil Pavol Nejedlík.

„Množstvo zrážok na území Slovenska globálne neklesá, hoci môžeme nájsť regionálne rozdiely. Globálne však rastie výpar. Ide o to, aby sme vodu nenechali odtiecť a mali kapacitu ju dopraviť tam, kde ju potrebujeme," uzavrel.

Komentáre ( 0)