23. 07. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Skúma liečbu rakoviny semenníkov: Muži sa hanbia. Chýba prevencia aj marketing

Slováci, Česi a Maďari majú zlý životný štýl. Dôsledkom je vysoký výskyt rakoviny hrubého čreva.

Silvia Schmidtová.
Silvia Schmidtová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
Výskumníčka Silvia Schmidtová.
Mikroskop v laboratóriu SAV.
Práca v laboratóriu.

Silvia Schmidtová je doktorandkou Ústavu experimentálnej onkológie biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Spolu s tímom vedcov skúmajú nový druh liečby rakoviny semenníkov. Experiment sa už dostal na Národný onkologický ústav a skúma sa na prvých pacientoch.

V rozhovore sa dočítate:
Aký je výskyt rakoviny semenníkov
Čo ju spôsobuje
Ako sa jej dá vyhnúť
Aké možnosti liečby majú pacienti
Ako vyzerá výskum experimentálnej liečby

Jedna z najrozšírenejších konšpiračných teórii hovorí, že liek na rakovinu už máme dlho, ale farmafirmy ho schválne zatajujú, aby profitovali z liečby. Čo na to hovoríte?

S touto otázkou sa stretávam často. Rakovina je široký pojem a hoci sa s ním bežne stretávame, v skutočnosti sa pod ním skrýva vyše dvesto typov nádorových ochorení, ktoré sa od seba líšia molekulárnou podstatou či prognostickými a diagnostickými markérmi. To je to isté, ako keby ste chceli jedným liekom vyliečiť zápal pľúc, angínu a zápal ucha. Jeden liek na rakovinu je nereálny.

Mnohým ale vŕta v hlave, že výskum liečby rakoviny už beží veľmi dlho. Je to teda tým, že nádorových ochorení je tak veľa?

Áno. Na kadžý typ alebo podtyp nádorového ochorenia treba samostatný výskum. Aj v našom laboratóriu je päť vedeckých skupín a všetky sa venujú inému ochoreniu. Do celého procesu vstupuje aj byrokracia, ktorá výskum spomaľuje. Testovanie nových liekov či klinické štúdie sú zdĺhavé procesy.

Silvia Schmidtová.
Silvia Schmidtová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Dožijeme sa dňa, keď rakovina bude liečiteľná choroba ako iné bežné ochorenie?

Sú typy nádorových ochorení, ktoré už dnes vieme dobre liečiť a pred dvadsiatimi rokmi boli smrteľné. Ja si myslím, že prídeme na ďalšie lieky. Možno nie na všetky typy rakoviny, ale určite sa dočkáme ďalšieho pokroku a rakovina bude "liečiteľnejšia".

Takže je to zrejme dôkaz toho, že sa nám nič nezatajuje, naopak napredujeme a výskum už priniesol konkrétne výsledky ľuďom.

Áno. Teória o akomsi zatajovaní je podľa mňa len viera istej skupiny ľudí. Výskum a všetko, čo sa do klinickej praxe dostáva je na oveľa lepšej úrovni ako bolo pred tridsiatimi rokmi. Či už sa to týka samotnej diagnostiky, prevencie, máme o veľa viac markérov, ktoré dokážu z krvi zistiť ochorenie. Myslím si, že kľúčová v ďalších výskumoch bude včasná diagnostika.

Vy sa venujete liečbe rakoviny semenníkov. Vieme, koľko máme na Slovensku pacientov?

U nás je to zhruba deväť na sto tisíc ľudí.

Aké majú možnosti liečby?

Nádorových ochorení semenníka je veľké množstvo. Buď sa nasadzuje rádioterapia, ale od toho sa už opúšťa a najčastejšia je chemoterapia. Pacienti chodia na chemoterapické cykly. Tento typ nádorového ochorenia je ľahko liečiteľný. Zvyčajne sa pacienti vyliečia po troch cykloch chemoterapie.

Takže úspešnosť liečby je vysoká.

Áno. Je to doslova zázračné ochorenie. Vieme vyliečiť 90 percent pacientov. Niektorí môžu mať aj metastázy a aj ich vieme dobre liečiť.

TIP: Rakovina, o ktorej sa veľa nehovorí. Tu je návod, ako si doma vyšetriť semenníky

Aký vplyv na rakovinu semenníkov má prevencia?

Určite je dôležité prísť včas a to je kameň úrazu. Ide o chúlostivú časť tela a pacienti sa hanbia. Veľa z nich príde až vtedy, keď majú abnormálne veľký semenník alebo ich niečo bolí. Nie som doktorka, ale lekári nám hovoria, že pacienti zvyčajne chodia neskoro, lebo sa hanbia. Nadácia Výskum rakoviny aj náš ústav sa snažia dostávať do prevenciu do popredia. Nejde len o tento typ rakoviny. Ľudia sa boja prísť s čímkoľvek a medzi staršími je to ešte horšie.

Silvia Schmidtová.
Silvia Schmidtová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Vidíte rozdiely v prístupe k prevencii medzi mužmi a ženami?

Veľa urobí aj marketing. O rakovine prsníka sa hovorí veľa, robia sa pochody so stužkami, známe ženy sa k tomu vyjadrujú a podporujú ženy v prevencii. Je to určite viac spopularizované ako iné typy rakoviny. Z môjho pohľadu sa ženy o seba viac starajú a aj tú hanbu vedia lepšie odbúrať ako muži.

Preventívne prehliadky u urológa poisťovne preplácajú, tú možnosť ísť tam teda muži majú. Existuje projekt Movember, ktorá poukazuje na mužské nádorové ochorenia. Na Slovensku to ešte nie je spopularizované. V Česku k tomu robia veľkú kampaň, my nie. Ak už teda muži odmietajú ísť k lekárovi, mali by si robiť aspoň samovyšetrenie. Aj na internete nájdete schémy, ako sa to má robiť a čo si všímať.

V tejto súvislosti sa veľa hovorí aj o rakovine hrubého čreva, ktorá je najčastejšou príčinou úmrtia Slovákov. Máme vysokú úmrtnosť, lebo sa ľudia boja preventívnej prehliadky?

Rakovina hrubého čreva je na Slovensku fenomén. U nás to nie je ani o prevencii, ale o životnom štýle. Táto choroba súvisí najmä so stravou, stresom, životným štýlom. Možno si ženy dávajú väčší pozor na stravovanie a muži jedia viac mäsa, slaniny či klobásy. Práve preto sme krajina s vysokým počtom pacientov s rakovinou hrubého čreva. Na čele sú s nami aj Maďari či Česi, lebo máme radi slaninku a pivo.

Vieme povedať, čo presne spôsobuje rakovinu semenníkov? Vieme sa niektorým príčinám vyhnúť?

Toto je zaujímavá otázka aj pre samotných vedcov. Stále je to otázne, ale vieme, že dôležitú úlohu zohráva genetika. Pokiaľ má rakovinu otec, je vysoká pravdepodobnosť, že ju bude mať aj jeho syn. Pri dvojičkách je najvyššie riziko. Ak ho má jedno z dvojčiat, je vysoká šanca, že ju dostane aj brat. Riziko vytvára aj matka, keď počas tehotenstva fajčí. Potom sú popisované aj infekcie či úrazy. Toto sú veci, ktoré muž môže ovplyvniť, ale genetiku nie.

Silvia Schmidtová.
Silvia Schmidtová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Venujete sa výskumu experimentálnej liečby rakoviny semenníkov. Čo presne skúmate?

Ako som spomínala, liečiť vieme 90 percent pacientov. My sme sa zamerali na zvyšných desať percent. To sú pacienti, ktorí zomierajú do niekoľkých mesiacov, nevieme im pomôcť. Zapojili sme sa do konzorcia vedeckých tímov celého sveta. Nasimulovali sme si pacientov na bunkových líniách.

Tieto bunkové línie sú odvodené od bežných nádorových ochorení semenníka. A z týchto línii sme vytvorili rezistentné línie, ktoré simulujú desať percent pacientov, ktorých nevieme liečiť. Porovnávali sme pôvodné línie s týmito rezistentnými. Našli sme nejaké markéry a na ich základe skúšame rôzne liečivá. Buď také, ktoré sa už klinicky testujú, alebo také, čo už sú používané, ale užívajú sa na iné ochorenia.

V súčasnosti sa napríklad veľa diskutuje o antibiotikách. Sú názory, že majú antinádorový účinok. Aj toto študujeme. Niektoré liečivá sa nám ukázali ako účinné. Jednoducho povedané, skúmame chemorezistentné bunky a príčiny ich rezistencie.

Máte už aj nejaké výsledky?

Áno. Popísali sme už veľa mechanizmov, ale málo z nich sa dostalo do klinickej štúdie. Nám sa zatiaľ podarilo na bunkovej línii objaviť liečivo, ktoré dokáže zvrátiť chemorezistenciu buniek. Robíme testy aj na myšiach a podarilo sa nám ich vyliečiť. Klinikom z Národného onkologického ústavu sa to veľmi páčilo. Navrhli klinickú štúdiu. Dotiahnuť výskum z labáku do klinickej štúdie je to najlepšie, čo sa vedcovi môže stať.

A ako to vyzerá v praxi? Lekári oznámia pacientovi, že mu nezaberá chemoterapia, ale môže vyskúšať experimentálnu liečbu, ktorá ešte nemá dokázané výsledky? Musí pacient vyjadriť súhlas?

Áno. Pacient sa v takom prípade musí dobrovoľne zapojiť do klinickej štúdie, ktorá musí byť oficiálne schválená. Keď nesúhlasí, nemôžu mu terapiu podávať.

Môže klinická štúdia lieku zhoršiť pacientovi stav a musí si byť vedomý tohto rizika?

Áno. Práve preto sa na začiatku začína s desiatimi pacientmi. Sleduje sa reakcia na liečbu, aj vedľajšie účinky. Naša štúdia má trvať dva roky a na konci by sme mali mať dvadsať pacientov.

Sú lekári ochotní spolupracovať s vedcami?

Nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí je to komplikované. Ale v niektorých krajinách, najmä v Spojených štátoch, sú lekári vedení k vede. Máme pár lekárov, s ktorými úzko spolupracujeme. Máme spoločné projekty, zabezpečujú nám pacientské vzorky, poskytujú nám krv pacientov. Máme aj my nadšených lekárov, ale nie je ich veľa. Spomeniem pána profesora Michala Mega z Národného onkologického ústavu. On výskum podporuje.

Laboratórium na ústave Lekárskych vied SAV.
Laboratórium na ústave Lekárskych vied SAV. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Keď sa hovorí o vede a výskume na Slovensku, zvyčajne sa skloňujú slová ako škandály a korupčné kauzy. Ako je to so slovenskou vedou z pohľadu vedkyne?

Je to v prvom rade o peniazoch. Samotná veda je podfinancovaná, tu niet o čom. Ale máme tímy, ktoré veľmi chcú robiť výskum a zapájajú sa aj do zahraničných výziev. Ja som našťastie na oddelení, kde to dobre funguje a sme zapojení do európskych projektov. Je to naša záchrana, lebo nemôžeme sa spoliehať len na slovenské granty. Alebo sa to dá robiť aj tak, že spolupracujete so zahraničnými výskumníkmi a robíte len čas výskumu a oni urobia tú drahšiu časť experimentu. Takto fungujeme aj my.

Nie je frustrujúce, že váš výskum môže skončiť pre peniaze a potom sa dozviete, že Ministerstvo školstva rozdalo peniaze pochybným firmám?

Financovanie vedy na Slovensku je frustrujúce aj bez toho. Ale my to už filtrujeme. Vieme, čo sa tu deje, ale keď chcete robiť vedu, musíte niečo filtrovať a sústrediť sa na prácu. Musí to ľudí baviť a dávať im to zmysel, inak by to za ten plat nerobili.

Na Slovensku sa stalo niekoľko prípadov, keď pacientovi lekár navrhol liečbu, ktorú mu poisťovňa odmietla preplatiť. Vieme stanoviť cenu ľudského života?

Určite by o tom nemali rozhodovať iba poisťovne. Mali sa k tomu vyjadriť lekári a keď niečo odporúčajú s tým, že je vysoká šanca uzdravenia, malo by to byť pacientovi umožnené. Sú liečby, ktoré sa bežne používajú vo svete a u nás nie. Čo má robiť taký pacient? Mali by sme zapracovať na tom, aby terapie bežné v zahraničí, boli bežné aj u nás. Ale neviem povedať, kde presne to viazne.

Komentáre ( 0)