15. 08. 2019 10:20 | BRATISLAVA/rd

Plytvajú potravinami najviac obchody? Ani náhodou. Budete prekvapení, kto je najväčší „škodca“

V priemere každý jeden z nás vyhodí za rok 160 kilogramov potravín.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Foto: Shutterstock/Gabor Havasi

Šialene plytváme potravinami. Hovoria o tom údaje, podľa ktorých sa ich len na Slovensku každý rok vyhodí 880-tisíc ton. Pre lepšiu predstavivosť na jedného Slováka tak pripadá až 160 kilogramov potravinového odpadu.

„Dovolím si tvrdiť, že téme plytvania potravinami sa pripisuje menej pozornosti než mnohým iným envirotémam ako napríklad slow fashion, eko dizajnu, triedeniu odpadov, plastom, úbytku biodiverzity, odlesňovaniu a pod. Ide pri tom o problém, ktorý je ekologický, ekonomický a etický zároveň a ku ktorému prispieva takmer každý jeden z nás väčšinou bez toho, aby sme si uvedomovali dopad plytvania," myslí si aktivistka Zuzana Madajová z občianskeho združenia Free food, ktoré sa venuje problému plytvania potravín.

„Ak si uvedomíme, akú záťaž pre životné prostredia predstavuje výroba potravín - poľnohospodárstvo, logistika a doprava (ovzdušie), spracovanie (spotreba energie), tak, ak na konci tohto procesu sa potravina vyhodí, tak táto záťaž bola vynaložená zbytočne," hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Slovensko patrí medzi horších

Nelichotivé je, že Slovensko patrí v tejto problematike medzi horších. V rebríčku európskych krajín, ktoré najviac plytvajú potravinami, je Slovensko ôsme od konca. Podľa ministerstva ale vláda už prijala rôzne stratégie, aby sa situácia zlepšila.

„Detailnejšie sa tejto téme venuje Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 - 2025, ktorý vo februári tohto roka schválila vláda. Okrem iného navrhujeme budovanie zón neštandardných potravín, ako sú napríklad opticky neštandardné ovocie a zelenina," hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

„Téme sa venujeme aj v Envirostratégii 2030, ktorú už rovnako schválila vláda. Napríklad Envirostratégia navrhuje prehodnotiť používanie označenia potravín „minimálna trvanlivosť do" a zavedie jednotne iba „spotrebujte do"," doplnil Ferenčák.

Podľa Madajovej sa diskutuje aj o prijatí zákona o povinnom darovaní prebytkov pre obchody. V praxi by to malo znamenať, že by obchody a reštaurácie nemohli vyhadzovať potraviny, ktoré sa nepredali.

„Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite. Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať či energeticky alebo inak zhodnotiť," vysvetlil Ferenčák.

„Naše občianske združenie prišlo aj s ďalším návrhom zákona. Ide o to, aby si mohli obchody pripísať darované jedlo ako daňový náklad a bolo pre nich rovnako výhodné potraviny darovať, ako ich vyhodiť. Bude sa o ňom hlasovať v septembri," doplnila Madajová.

Najviac potravinového odpadu tvoria domácnosti

Najväčší problém však netkvie v obchodných reťazcoch a stravovacích zariadenia, ako si mnoho ľudí môže mylne myslieť. Najvýraznejší podiel na plytvaní potravín majú totiž domácnosti, teda bežní ľudia.

„Možno to niekoho prekvapí, ale podľa štatistík EÚ sú to práve obchody, ktoré vyprodukujú najmenej potravinového odpadu z celého potravinového reťazca. Najviac plytvajú domácnosti, ktorým sa pripisuje vyše 50% celkového potravinového odpadu," vysvetlila Madajová.

Podrobnejšie správanie domácností odhalil aj celoslovenský prieskum, ktorý pre ministerstvo pôdohospodárstva vypracovala agentúra AKO v máji minulého roka. Podľa neho sa 23 percent Slovákov priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla.

Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo.

potraviny body.jpg
 

Z vyššie uvedené vyplýva, že ľudia musia začať sami od seba a preto je potrebné, aby sme sa naučili lepšie narábať s potravinami. Vypracovali sme preto jednoduché postupy, ako nimi čo najmenej plytvať. TU si ich môžete pozrieť.

Najlepší a najvyšší čas na zmenu

Aktivisti, ale aj ministerstvo životného prostredia sa zhodujú, že v dobe klimatických zmien, kedy široká verejnosť reflektuje na „zelené" témy, je najlepší, ale aj najvyšší čas, aby sme boli šetrní aj k potravinám.

„Na Slovensku je teraz vhodný čas na zmenu k lepšiemu. Treba k nej však pristupovať s rozumom, otvoriť diskusiu a zapojiť do nej organizácie a odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú a majú s ňou aktívne do činenia a v neposlednom rade, investovať do riešení a ich implementácie," uzavrela Madajová.

predstavovak2.jpg
 

Komentáre ( 0)