03. 10. 2019 08:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Boja sa, že majú infarkt. Mnohí však netušia, že majú tetániu, hovorí neurologička

Syndróm podnikateľov alebo mladých. Tak sa hovorí tetánií, ktorá postihuje čoraz viac ľudí.

Neurologička Terézia Macková.
Neurologička Terézia Macková. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Máte zášklby nervov, tŕpnu vám ruky či nohy, búši vám srdce, trápia vás silné migrény? S najväčšou pravdepodobnosťou sa nemusíte obávať infarktu ani mozgovej príhody. Stres a prepracovanosť vám rapídne znížili v tele horčík, a to vyvolalo spomínané príznaky.

Neurologička Terézia Macková v rozhovore vysvetľuje, s čím za ňou chodia pacienti a prečo vyhľadávajú najprv urgentný príjem. Pre ľudí s tetániou má jednoduchú radu: Noste so sebou obyčajné papierové vrecúško.

V rozhovore sa dočítate:
Čo je to tetanický syndróm
Čo ho vyvoláva
Prečo ľudia s tetániou často končia na urgente
Ako prebieha vyšetrenie u neurológa
Ako sa dá žiť s tetániou

Čoraz viac sa rozpráva o tetanickom syndróme, alebo tzv. tetánii. Čo to je?

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že tetánia nie je choroba. Je to syndróm, ktorý nemá žiadnu organickú príčinu. Prejavuje sa zvýšenou neuromuskulárnou dráždivosťou, čo je zapríčinené zníženou hladinou horčíka. Nižšia hladina horčíka môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Môžu ho znižovať niektoré lieky, napríklad diuretiká, ktoré sa používajú na zníženie krvného tlaku, alebo kortikosteroidy. Ale najčastestejšou príčinou zníženého horčíka je stres. Kvôli stresu sa horčík vylučuje močom vo väčšom množstve. To môže následne spustiť tetanický syndróm.

Je pravda, že je to syndróm 21. storočia?

Áno, dokonca sa hovorí, že je to "choroba podnikateľov". Tetánia čiastočne súvisí aj so syndrómom vyhorenia. Človek je vystresovaný, prepracovaný a to sú spúšťače. Tetániou v priemere trpia mladí ľudia vo veku medzi 20 až 40 rokov. Príznaky sú veľmi nešpecifické. Keď to človek zažije prvýkrát, tak má niekedy až strach zo smrti, lebo nevie, k čomu pripisovať príznaky.

Vidíte vo svojej praxi nárast tejto diagnózy?

Áno. Výskyt tohto ochorenia je väčší ako kedysi. Asi aj preto, lebo sa o tom viac píše, mladí ľudia si vyhľadávajú informácie na internete a následne vyhľadajú pomoc.

Myslíte si, že dnešná doba je naozaj stresujúcejšia? Alebo len máme k dispozícii viac informácií, a tak skôr vyhľadáme pomoc?

Myslím si, že je to naozaj touto dobou. Voľakedy sa mladí ľudia brali v dvadsiatich rokoch. Dnes vieme, že svadby aj deti odsúvame na neskôr. V minulosti bola tridsiadnička už starou prvorodičkou, dnes je to normálny vek na prvé dieťa. Ženy odsúvajú materstvo aj kvôli práci. Každý naháňa svoju kariéru a s tým je spojený aj stres.

Aké príznaky má tetánia?

V rámci tetánie hovoríme aj o tetanickom záchvate. Pacientovi tŕpnu končatiny, cíti mravenčenie okolo úst, na jazyku, na rukách, na nohách. V ťažších prípadoch to ústi do kŕčov, majú tzv. pôrodníckú ruku. Ďalšími príznakmi sú napríklad silné búšenie srdca či tlak na hrudníku. A ľudia sa pri tomto príznaku zľaknú a často idú na pohotovosť, lebo si myslia, že majú infarkt. Niektorí pacienti popisujú v rámci tetánie silné migrény. Veľmi ťažký prípad môže vyústiť do toho, že pacient nevie dýchať, panikári, uberá mozgu kyslík až nakoniec odpadne.

Neurologička Terézia Macková.
Neurologička Terézia Macková. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Takže príznaky sú celkom rôznorodé. Je dobré, aby človek vyhľadal lekára aj preto, aby sa vylúčili vážne srdcové alebo mozgové ochorenia?

Samozrejme. K správnej diagnóze a k odhaleniu príčiny tetanického syndrómu v súčasnej dobe používame tri vyšetrovacie metódy: klinické vyšetrenie, kedy musíme predovšetkým vylúčiť organické ochorenie jednotlivých orgánov podľa symptómov pacienta, ďalej vyžívame biochemické vyšetrenie a elektromyografické vyšetrenie, kde zvýšenú neuromuskulárnu dráždivosť potvrdíme ischemickým a hyperventilačným testom.

Predstavme si konkrétny prípad, že človek má záchvat, myslí si, že má infarkt, ide na pohotovosť. Tam lekári infarkt vylúčia. Ako majú ďalej ošetrujúci lekári postupovať, aby sa pacient dostal do správnych rúk?

Pacienti na urgentnom príjme podstúpia základné vyšetrenia, aby lekári vylúčili životohrozujúci stav, teda infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu. Pokiaľ sa to vylúči, potom by mali pacienta nasmerovať, aby vyhľadal neurológa, ktorý už urobí doplňujúce vyšetrenia.

Keď ku mne príde pacient už s odporučením, urobím najprv klinické vyšetrenie. Na základe klinického vyšetrenia zisťujem príznaky zvýšenej nervosvo-valovej dráždivosti. Je to pozitívny Chvostekov príznak. Kladivkom klepnem na tvárový nerv s následným zášklbom ústneho kútika. Druhým typickým príznakom je, že má veľmi živé šľachovo-okosticové reflexy, alebo ešte býva prítomný tzv. Troemnerov príznak, pričom "brnkám" na stredný prst a pri tetánii sa ohnú aj ostatné.

Spomenuli ste ešte ďalšie typy vyšetrení. Ako prebiehajú?

Odporúčam aj biochemické vyšetrenie, keďže celým spúšťačom tetánie je nízka hladina horčíka. Najjednoduchšou metódou je vyšetrenie sérového horčíka, čo však nie je spolahlivým ukazovateľom jeho nedostatku. Ide totiž o zisťovanie hladiny horčíka, ktorá je v sére veľmi stabilná a aj pri nedostatku horčíka v tele môže byť táto hladina udržovaná na normálnej hranici. Preto vyšetrenie horčíka v červených krvinkách je omnoho spoľahlivejšie, pretože ukazuje na koncentráciu horčíka v bunke. Treťou možnosťou je sledovať vylučovanie horčíka v moči za 24 hodín.

Tretí druh vyšetrenia je elektromyografia. Ako prebieha toto vyšetrenie?

Robíme na ňom dva testy. Prvý je hyperventilácia - musíte päť minút rýchlo dýchať cez ústa a nasadená povrchová elektróda, alebo zapichnutá ihla do svalu zachytí spontánne výboje svalových vlákien, ktoré nazývame duplety a triplety. Druhý záťažový test je ischemický - priložia vám manžetu na rameno, stiahnu ju a pri tetánii nastane kŕč, tzv. pôrodnícka ruka. Nedostatok horčíka spôsobuje, že človek má zvýšenú nervovo-svalovú reakciu.

Pri tetánii pomáha aj magnézium voľne dostupné v lekárni.
Pri tetánii pomáha aj magnézium voľne dostupné v lekárni. Foto: Shutterstock.com/fizkes
 

Keď má človek len mierne príznaky, napríklad tiky v oku, či občasné šklbanie svalov, postačí kúpiť si v lekárni magnézium?

Horčíkové preparáty zmierňujú príznaky. Pretože psychika človeka funguje tak, že keď má tieto príznaky, znervózňuje ho to stále viac a viac a môže to až nakoniec viesť k záchvatu. Takže, áno, magnéziový preparát pomôže. Keď už ale máte diagnostikovanú tetániu, odporúčam nosiť so sebou aj vrecúško, do ktorého treba dýchať v prípade záchvatu. Predídete tak odpadnutiu.

Nedá sa vrecúško nahradiť inhalátorom?

Nie. Keď máte zrýchlené dýchanie, tzv. hyperventiláciu, tak dochádza k poklesu koncentrácie oxidu uhličitého v krvi a vy ho potrebujete dostať naspäť. Preto sa musí zachytiť dýchaním do sáčku s následným spätným vdychovaním.

Vy ako lekárka odporúčate magnéziové doplnky z lekárne?

Áno. Sú účinné. Samozrejme, každý lekár môže mať svoje obľúbené. Ja predpisujem Magnesolv, pretože obsahuje viac horčíka ako iné tabletky. Horčíkom človek nič nepokazí. Sú to len vitamínové preparáty a nemôže sa predávkovať.

Späť k záchvatom. S infarktom si ľudia mýlia napríklad aj panické ataky. Vedia lekári na urgente, či potrebuje pacient neurológa alebo skôr psychiatra?

Tetanický záchvat sa v minulosti nazýval panický atak. V tejto dobe sa to už odlišuje. Ale súvisia spolu. Každý človek reaguje rôzne na stres. A niekedy reaguje panikou. Búšenie srdca je často vyvolané strachom. A môže to prejsť do záchvatu.

Čo v prípade, že človek má tetániu, občas aj záchvaty, ale nie je diagnostikovaný a nelieči sa? Môže mu to spôsobiť iné trvalé ochorenia?

Nie. Tetánia nie je choroba. Pacientovi to spôsobuje "len" diskomfort. Bojí sa chodiť do roboty, bojí sa sám ostať doma. A potom to môže vyústiť do depresie. Mala som pacientov, ktorí mali možnosť nájsť si nové zamestnanie, mohli ísť na pohovor, ale nakoniec nešli. Báli sa priznať, že majú tetanický syndróm. Človek sa s tým musí naučiť žiť.

Neurologička Terézia Macková.
Neurologička Terézia Macková. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Spúšťačom je stres. Nie je to preto skôr diagnóza pre psychológa?

Ani nie. Je to na zváženie klienta. Keď má opakované záchvaty a nezvláda ich, tak samozrejme, že odporúčame aj psychológa. Psychológ môže nájsť prvotnú príčinu, ktorá spustila stres. Ale veľakrát to pacienti vedia a prídeme na to už pri prvom ambulantnom vyšetrení. Sami pacienti vedia identifikovať, že majú v poslednej dobe problémy v práci, v rodine, rozvádzajú sa a podobne, a to im spôsobuje stres.

Niekoľkokrát ste zopakovali, že tetánia nie je choroba, ale človek sa s tým musí naučiť žiť. Ako sa to dá zvládnuť?

V prvom rade musí rozumieť, čo všetko tetánia prináša a aké sú jej príznaky. Čiže, tŕpnutie rúk a nôh, búšenie srdca, tlak na hrudi, dýchavičnosť. Pokiaľ tieto príznaky ovláda, dokáže sa kontrolovať. Vie, že si má dať magnézium a dýchať do sáčku. Na 99 percent pacient dokáže tetániu zvládnuť a neupadne do záchvatu.

Je to vyliečiteľné?

Ťažko povedať, keďže to nie je choroba. Závisí od človeka, či s tým dokáže žiť a bežne fungovať.

Komentáre ( 0)