10. 10. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Detský imunológ: Chrípke sa vyhnete očkovaním, pri nádche pomôžu aj domáce recepty

V dnešnej dobe sa mení sa charakter ochorení. Stúpajú autoimunitné ochorenia, alergie a chronické črevné ochorenia.

Imunológ a alergológ Peter Čižnár.
Imunológ a alergológ Peter Čižnár.

Hoci je očkovanie podľa imunológa a alergológa Petra Čižnára z Národného ústavu detských chorôb najúčinnejší spôsob, ako sa vyhnúť chrípke, existujú ďalšie spôsoby, ako deťom posilniť imunitu aj voči iným chorobám. V Škandinávskych krajinách sú deti zdravšie aj preto, lebo trávia viac času von v prírode.

V rozhovore vysvetľuje, ako môžu rodičia deťom posilniť imunitu, či sú výživové doplnky z lekární účinné a prečo sú na vzostupe alergie či autoimunitné ochorenia.

V rozhovore sa dočítate aj:
Ako obliekať deti v zimných dňoch
Či by mali chodiť von bez ohľadu na počasie
Ktoré vitamíny z lekární sú účinné
Ktoré choroby sú na vzostupe
Kedy treba ísť k lekárovi a kedy je lepšie liečiť dieťa doma

Existuje recept, ako pripraviť dieťa na chrípkovú sezónu?

Ideálna príprava je očkovanie proti chrípke. Vakcína má svoju ochrannú funkciu. Samozrejme, nič nie je stopercentné, ale má vysokú efektivitu. Je možné ju použiť od šiesteho mesiaca veku dieťaťa.

Ako často sa treba očkovať proti chrípke?

Vakcína sa podáva raz za sezónu. Vírus sa mení a pred sezónou sa podáva vakcína podľa epidemiologických plánov a podľa znalostí o víruse, ktorý práve koluje.

Napriek vysokej účinnosti máme už dlhodobo nízku zaočkovanosť proti chrípke. Ponúkajú vôbec pediatri rodičom túto možnosť?

Ja verím, že ponúkajú. Je to silný preventívny nástroj. Na Slovensku je vysoká nedôvera voči očkovaniu a musím dodať, že aj nedôvera voči zdravotníkom. Je to asi skôr sociologická otázka. Krajiny západnej Európy majú vysokú mieru preočkovanosti, až 80 percent, naopak my, len okolo 4-5 percent. To je veľký rozdiel. Zdravotnícke vysvetlenie neexistuje.

Ako by sme mali deti v tomto období obliekať?

Podchladzovanie je rovnako zlé ako prehrievanie. Deti majú aktívnejší metabolizmus, takže dokážu tolerovať aj zdanlivo väčší chlad ako dospelí. Je lepšie, keď má dieťa viac vrstiev, lebo sa dá potom lepšie prispôsobiť teplote. Ale skutočne zvládnu aj slabšie oblečenie, ako by sme si mysleli.

Imunológ a alergológ Peter Čižnár.
Imunológ a alergológ Peter Čižnár. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Čo sa týka aktívneho trávenia času vonku. Je dobré, aby sa deti chodili vonku vybehať aj v zime?

Jednozačne pohyb vonku pôsobí preventívne. Deti, ktoré majú denný aktívny pohyb bez ohľadu na počasie majú nižšiu chorobnosť. Škandinávci sú priekopníci škôlok, ktoré sa orientujú na výučbu a hru vonku. To znamená, že deti v týchto škôlkach trávia väčšinu času von na vzduchu a chorobnosť detí je nízka. Samozrejme, musia mať primerané oblečenie, ale denný pohyb vonku je dôležitý.

Bez ohľadu na počasie?

Určite áno. Bežný dážď pri teplote desať stupňov nie je dôvod na to, aby dieťa ostalo doma.

Aká je ideálna teplota izieb a tried?

Na to sú vypracované veľmi podrobné epdidemiologické a hygienické normy. Prehrievanie tried je rovnako zlé ako nedostatočné vykurovanie. Pre každú kategóriu detí je to trošku iné. Každopdáne, tepelný komfort je okolo 21 stupňov. Ale teplota izieb a tried sa neukazuje ako hlavný faktor šírenia ochorení.

Čo si vy ako lekár myslíte o výživových doplnkoch z lekárne? Sú vitamíny a rôzne čaje účinné na imunitu?

Sú vitamíny, ktoré sa ukazujú, že sú dlhodobo v našej populácii znížené. Najmä v miernom pásme v zimnom období chýba D vitamín, keďže pre jeho tvorbu je dôležité slnečné žiarenie. Takže, v zime môžete pokojne vitamín D získať výživovými doplnkami z lekárne. Tak isto aj C vitamín. Ten si môžete tiež kúpiť v lekárni a má svoj účinok.

Takže C a D vitamín môžu rodičia kupovať deťom v lekárni. Ale asi by to nemali brať ako náhradu vitamínov z ostatných zdrojov.

Určite nie. Napríklad, najväčším zdrojom D vitamínu sú ryby a najmä rybí olej.

Jedna Slovenka žijúca v Holandsku mi raz hovorila, že tam deti s nádchou a obyčajným prechladnutím chodia do školy aj škôlky. Je to podľa vás správne?

Závisí od epidemiologickej situácie. U nás je nízka zaočkovanosť proti chrípke. To je úplne iná situácia, ako keď je v kolektívne preočkovaných 70 až 80 percent detí. Bežné detské ochorenia v predškolskom veku prekoná každé dieťa. Počet infekcií je šesť až osem ročne. Pri dospelých je to jeden až dva razy ročne. Je to prirodzené. Súvisí to s nezrelosťou imunitného systému dieťaťa, ale aj s tým, že deti nemajú také hygienické návyky ako dospelí a v kolektíve majú zväčša aj tesnejší kontakt. Takže pokiaľ dieťa má známky chrípkového ochorenia, alebo má horúčku, do kolektívu by nemalo ísť. Už len kvôli tomu, že samo dieťa musí cítiť nepohodlie s takýmito príznakmi. Pokiaľ sú to bežné a nekomplikované ochorenia, tak to problém nie je.

Takže, pokiaľ nemá teplotu, len napríklad kýcha či soplí, tak môže ísť do škôlky.

Ochorenie sa vyvíja. Niekedy sa aj chrípka začína len soplením a v priebehu dňa sa to vyvinie. V ranných hodinách sa to ťažko odhaduje. Niekedy je dobré nechať dieťa doma, aspoň kým sa zistí, či ide o banálnu infekciu alebo niečo vážne.

Stretávate sa vo svojej praxi s tým, že znižujúca sa miera zaočkovanosti už spôsobuje problémy?

Konkrétne v mojej praxi nie. Ja pracujem na imuno-alergologickej klinike. My sa venujeme poruchám imunity detí a alergiám. Lepší obraz by mali pediatri. Ale určite vidíme, že zaočkovanosť detí sa mení. V Česku sme už zaznamenali prípad tetanu, v Prahe aj u nás na Slovensku bola epidémia osýpok. Tieto signály ukazujú, že v určitých situáciách už nastal problém. Nepovedal by som, že je to hrozná situácia. Pribúdajú nám deti, ktoré sú kvôli iným ochoreniam ohrozené a doteraz ohrozené neboli, lebo ostatné deti v ich okolí boli očkované. Lebo, keď je určité percento detí zaočkované, chránené sú aj tie deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť očkované, napríklad také, ktoré trpia chronickými ochoreniami.

Imunológ a alergológ Peter Čižnár.
Imunológ a alergológ Peter Čižnár. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Súhlasíte s tým, aby deti, ktoré nie sú zaočkované nemohli ísť do škôlky?

Smeruje to k tomu, aby sme ochránili deti, ktoré nemôžu byť očkované. Ak je tam skutočný dôvod, napríklad užívajú imunosupresíva, alebo sú to deti na biologickej liečbe, alebo s chronickými pľúcnymi ochoreniami, tak tieto deti nebudú v bezpečí v kolektíve, kde nie je dostatočný počet zaočkovaných detí. Je to podľa mňa jemný tlak na zvýšenie kolektívnej imunity. Skôr je to motivačný prostriedok.

Súčasné pokuty sa ukázali ako neúčinné. Môže mať zákaz škôlok pre neočkované deti lepší účinok?

Preberáme to z iných krajín. Zdá sa, že v zahraničí to zafungovalo. Ako to bude fungovať na Slovensku, neviem. Myslím si, že je to dobrý a legitímny nástroj, aby sme aj takto šírili osvetu. Konšpiračné a antivakcinačné teórie majú k sebe blízko. Je pravda, že to zasahuje viaceré krajiny. Niektoré krajiny sa dokonca prichýlili k tomu, že šírenie falošných správ o očkovaní je trestné.

Vy ako lekár viete jednoznačne povedať, že očkovanie nespôsobuje autizmus ani iné závažné ochorenia?

Neexistuje o tom dôkaz. Máme metódy, ktoré sú overené a veľa hodnoverných štúdii, ktoré ten vzťah skúmali a nepotvrdili ho. Medicína založená na dôkazoch je to, k čomu sa moderný svet uchyľuje preto, aby nepodliehal predsudkom a nepravdivým informáciám.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com/Tero Vesalainen
 

Počuli ste aspoň od kolegov, že musia v poslednej dobe častejšie rodičom vysvetľovať, prečo majú dať deti očkovať?

My sa s takými stretávame už dlhšie. Nemám pocit, že by išlo o veľké skupiny ľudí, ale sú tu. Väčšinou ide o ich presvedčenie ako o nejaké medicínske dôkazy.

Vieme porovnať imunitu súčasných detí s deti v minulosti?

Mení sa spektrum ochorení. Keby sme porovnali ochorenia v horizonte 50 rokov, výrazne klesol počet infekčných ochorení a narastajú alergické ochorenia, ale aj autoimunitné ochorenia a chronické zápalové ochorenia. Napríklad, pribúdajú pacienti s chronickými črevnými ochoreniami ako Crohnova choroba alebo Ulcerózna kolitída. Vidíme nárast aj diabetikov. Charakter ochorení sa určite mení a je to tlakom vonkajšieho prostredia. Prostredia, v ktorom žijeme, ale aj toho mikroprostredia, teda náš vzťah k mikroflóre je dôležitý pre náš imunitný systém. Moderný spôsob života to narušil a dôsledkom sú tieto typy ochorení.

Čo presne sa zmenilo na spôsobe nášho života?

Hlavne vzťah s prírodou, pôdou a mikroorganizmami, ktoré žijú v prírode. Keď si spočítate, koľko času strávite denne vnútri a koľko vonku a porovnáte to s dobou pred 50 rokmi, tak uvidíte obrovský rozdiel. Až 90- percent času trávime vo vnútornom prostredí. Kedysi to bolo presne naopak. Bojíme sa infekcii, čo je aj správne, ale kontakt s pôdou je tiež dôležitý. Prirodzená kožná a črevná mikroflóra nás chránia pred nebezpečnými infekciami.

Na druhej strane ale máme v lepšom stave medicínu. Takže, nedá sa povedať, že stále sme na tom lepšie ako pred 50 rokmi?

Zmenilo sa spektrum ochorení. Keď sa pozriem len na detský vek, tak za 50 rokov nám výrazne stúpli rôzne druhy alergií. Až tretina detskej populácie má dnes alergiu. Nemusia to byť nebezpečné alegrie, môžu to byť len exémy. Ale tie vás trápia po celý život a je to nepríjemné. Iste, moderná medicína prináša lieky a účinnú liečbu, ale podstata je v inom.

Rodičia by teda mali deti odmalička brávať do lesa a tam by sa mali deti dotýkať aj zeme, a tým by sa malo znížiť riziko infekcie?

Príčiny sú komplexné, nedá sa to takto zjednodušiť. Stále nám výskum nedal jednoznačnú odpoveď, čo je za tým. Ale určite je správne, ak sú deti v prírode. Znižuje to riziko, ale neznamená, že je nulové. Máme menej hnusného čierneho smogu, máme menej bronchitídy, ale nie menej astmy. Určite treba stimulovať rodičov, aby mali deti dosť pohybu v prírode, aby sa očkovali a mali dobrú stravu. To je to najlepšie, čo môžu rodičia urobiť. Ale niektorým ochoreniam sa nevyhnú.

Stav ovzdušia alebo životného prostredia ovplyvňuje aj stav imunity a alergii?

Astma je dobrý príklad. Zlé ovdzušie spôsobuje chronické zápaly priedušiek a do určitej miery aj astmu. Lepší príklad je s fajčením. Deti, ktoré vyrastujú v rodinách, kde rodičia fajčia, majú dvoj až trojnásobne vyšší náskyt infekcii dýchacích ciest.

Veľa sa hovorí aj tom, že rodiča chodia zbytočne na urgent. Kedy je čas tam naozaj ísť a kedy je lepšie ostať doma?

Podľa údajov, ktoré mám, viem, že návštevnosť u lekárov je u nás násobne vyššia ako v iných krajinách. Súvisí to asi so zdravotníckou osvetou. Samozrejme, môžete prijať pravidlo, že pokiaľ dieťa nemá vážne komplikácie a má len bežnú teplotu bez iných príznakov, tri dni môžete počkať. Keď to neprejde, tak navštívte lekára. Keď zvracia, zvláštne sa správa, alebo má kožnú vyrážku, tak by ste mali ísť k lekárovi. Pri bežnej nádche postačia tradičné domáce recepty. V Kanade sú odľahlé časti, kde nemajú ľudia prístupnú zdravotnú starostlivosť a nie sú na tom zdravotne horšie ako ľudia v mestách. Nadmerná obava paradoxne môže priniesť ďalšie ochorenie. V čakárni u lekára je určite niekto chorý a riziko získania závažnejšej komplikácie je tam vyššie.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/Tomsickova Tatyana
 

Takže, postačia domáce tradičné recepty.

Áno. Ale musím dodať, že aj tie sa pomaly vytrácajú. Máme tendenciu sa starať o svoje deti tak, ako sa o nás starali rodičia a táto vedomosť sa vytráca. Akoby sa už mladí ľudia nemali od koho učiť domáce postupy. Neistota spôsobuje, že sa potom utiekajú k lekárovi.

Nie je paradoxné, že na jednej strane nám stúpa nedôvera voči očkovaniu a lekárom a na druhej strane máme stále vysokú návštevnosť u lekárov? Nevznikajú nám tu dva extrémy?

Je to skôr spoločenský fenomén. Ak existuje nedôvera v inštitúcie štátu, tak existuje aj v medicíne. Na druhej strane, každý potrebuje starostlivosť na individuálnej rovine. Každý vie, že keď je dieťa choré, potrebuje lekára. Potom sa ale objavujú v médiách správy, ako dané zariadenie zlyhalo a to vyvoláva nedôveru, ale pomoc predsa len potrebujete. Systém musí byť spravodlivý, čiže aj ten, kto bol poškodený, musí byť odškodnený, kvalita musí byť kontrolovaná a potom bude systém stabilnejší.

Takže nedôverujeme skôr štátu ako konkrétnym lekárom?

Asi áno. Zdravotníctvo nie je jednoduché. Je to systém, ktorý má veľa zložiek a jednotlivé zložky na seba nadväzujú. A tam asi máme problém.

Komentáre ( 0)