30. 10. 2019 11:50 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Smerujeme k volebnému patu, táto strana zrejme rozhodne o budúcej vláde (analýza)

Preferencie jednotlivých blokov sa skoro vôbec nemenia.

Opoziční lídri na proteste.
Opoziční lídri na proteste. Foto: FB/Richard Sulík

Na politickej scéne sa pomaly každý deň prevalí kauza, napriek tomu stranícke preferencie v podstate zamrzli.

„Smerujeme k volebnému patu," myslí si politologička Viera Žúborová.

Podobný scenár naznačujú aj preferencie za posledný rok. Demokratická opozícia stojí v súčte približne na 40 percentách aj napriek vzniku nových strán či koalícii.

Aj keď nejaký zo subjektov naberie silu, tak ju berie inej zo spriaznených strán. V praxi to znamená, že voliči sa len jednoducho prelievajú a nepribúdajú noví.

Stredopravá scéna v podstate ani v minulosti nemala viac preferencií, ako ich má dnes. Aj voľby v roku 2002 či 2010, kedy zostavila vládu, mala v súčte od 42 do 44 percent. V oboch prípadoch však prepadlo buď SNS alebo HZDS, čím sa oslabila druhá strana politického spektra.

*Rok 1998, keď vyhrala široká koalícia strán, nehodnotíme, lebo sa spojili takmer všetky strany bez ohľadu na hodnoty, aby porazili HZDS.

Môže teda nastať obdobná situácia z minulosti, že by SNS, prípadne ĽSNS vypadla z parlamentu? Podľa súčasných preferencií sa strany pevne držia na siedmich, resp. desiatich percentách. Národniarov môže jedine stiahnuť pod vodu nová strana Štefana Harabina, ktorá odštartovala na necelých dvoch percentách.

„U tejto strany sa predpokladá efekt, ktorý sa predpokladal u Kisku. Štefan Harabin by mal preto brať hlasy podobným subjektom, bude však loviť aj v radoch nevoličov," doplnila Žúborová.

Napätie vo vnútri opozície

Demokratická opozícia sa ale nemôže spoliehať len na prepad hlasov. Sama totiž neťahá za spoločný povraz. Už od leta pribúdajú útoky a animozita je pri niektorých lídroch už priveľká. Politologička vidí najväčší problém v šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi.

„Tým postupom, ktorý teraz má, ničí akýkoľvek predpoklad na to, aby sa strany spájali do väčších celkov. Dáva ponuky, ktoré nie sú pre strany prijateľné a to veľmi dobre vie," povedala Žúborová.

„Za posledného polroka vystriedal niekoľko ideologických a ideových pozícií. Ľudia musia byť už v pomykove, čo vlastne chce. Či chce bojovať proti korupcii a chce byť so SaS, ktorá je liberálna alebo sa chce spájať s kresťanmi a útočiť na KDH, ktoré sa spája s liberálmi," doplnila. 

Opoziční lídri po rokovaní o spoločnom postupe. Idylka ale dlho nevydržala
Opoziční lídri po rokovaní o spoločnom postupe. Idylka ale dlho nevydržala Foto: TASR/Pavel Neubauer
 

Ideálne to však ani nie je medzi tzv. novou opozíciou. Vyše mesiaca sa aktívne snažila spojiť koalícia PS/Spolu so stranou Za ľudí, ktorú vedie Andrej Kiska. Z trojkoalície však pravdepodobne nič nebude, čo môže zahatať akékoľvek plány na zloženie budúcej vlády.

„V prípade, že Smer vyhrá voľby, a to v tomto prípade vyhrá, tak zostavuje vládu. A on ju aj zostaví. A ak si toto páni neuvedomujú, že o čo sa momentálne hrá, tak nemajú právo vôbec zostavovať vládu," myslí si Žúborová.

Skupina vylúčených môže ľahko dosiahnuť väčšinu

Dáta hovoria, že ako demokratická opozícia, tak aj Smer, SNS a nechcená ĽSNS disponujú 40 percentami. Kým ale opozičné strany jasne deklarujú, že s Kotlebom do vlády nepôjdu, tie vládne skôr hovoria, čo im na bývalom županovi prekáža.

Zväčša hovoria o Kotlebovej gardistickej minulosti, kritizujú ho aj za popieranie holokaustu či neúctu k SNP. Tieto výhrady však čoskoro môžu zmiznúť. Marian Kotleba totiž postupne obrusuje hrany.

„My absolútne odmietame akúkoľvek genocídu. Či sú to Židia, či sú to Slovania, či sú to iné národy, nikdy sme k niečomu takémuto nevyzývali, nikdy sme to neschvaľovali, nikdy sme sa na tom nepodieľali," povedal Kotleba v nedeľnej relácii V politike na TA3 .

Zároveň dodal, že rešpektuje aj SNP ako výraz našej histórie a nespochybňuje holokaust.

Tieto výroky tak majú úplne iný tón, ako slová podpredsedu strany Milana Uhríka, ktorý sa pred dvomi rokmi nechcel vyjadril k deportácii Židov, lebo nie je historik. Alebo tvrdenie Milana Mazureka z novembra 2015, že „o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov."

Prezidentskí kandidáti pred diskusiou.
Prezidentskí kandidáti pred diskusiou. Foto: TV Markíza
 

Kotleba a Harabin môžu vytvoriť silný tandem

V hre je aj možné spájanie, ktoré Kotleba navrhol Štefanovi Harabinovi. A nestalo sa to náhodou. V prezidentskej kampani sa totiž nespojili a pravdepodobne si tak zahatali cestu do druhého kola. Oba tábory ich priaznivcov preto teraz inklinujú k spájaniu.

„Je to sila, ktorá dokáže nabaliť voličov. Je totiž založená na čistej nenávisti voči niekomu druhému. A čím viac prichádzajú správy o migračných vlnách, brexite atď., tak tým viac môžu rásť," zhodnotila Žúborová.


A teraz keď Marian Kotleba odstránil „historické prekážky", spájanie, prípadná podpora novej vlády by nemusela byť až tak nereálna. Veď vládne strany si už aj párkrát s kotlebovcami vyskúšali spoluprácu. Naposledy, keď presadili 50-dňové moratórium na prieskumy.

Pohyb v preferenciách

Ako sme spomínali v úvode, že zažívame poriadne živé obdobie, napriek tomu sa preferencie výrazne nehýbu. Na voličov vládneho Smeru akoby prestal zaberať Marian Kočner a s ním spojené rôzne prepojenia na politikov. Na druhej strane z tejto situácie nedokáže viac vyťažiť ani opozícia.

„Osobne si nemyslím, že sa stane niečo také, čo by výrazne otriaslo politickou scénou," doplnila Žúborová.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár Foto: TASR/Jakub Kotian
 

Keď sa preto vrátime k počtom, tak na väčšinu chýba demokratickému bloku, ale aj na druhej strane bloku okolo Smeru približne šesť až sedem percent. Tie drží v rukách práve Boris Kollár, ktorého nevylúčil nikto z povolebnej spolupráce.

„Kto tu bude vládnuť? Pravdepodobne o tom rozhodne strana Borisa Kollára," uzavrela Žúborová.

Komentáre ( 0)