08. 11. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Klamú alebo neklamú politici?

Pozreli sme sa na faktické výroky našich volených zástupcov.

Národná rada SR
Národná rada SR Foto: TASR/Jakub Kotian

Klamú alebo neklamú politici? Ľudia sú podľa prieskumu skôr skeptickí. Odborník to až tak čierno nevidí. Podľa dostupných dát totiž naši volení zástupcovia hovoria oveľa viac pravdivých výrokov ako tých nepravdivých.

Agentúra Focus pre TV Markíza minulú nedeľu priniesla exkluzívny prieskum . Anketári sa ľudí pýtali, či si o konkrétnych politikoch myslia, že klamú alebo hovoria pravdu. Najhoršie z toho vyšli Štefan Harabin, Robert Fico a Richard Sulík.

„Dôvod, prečo má Štefan Harabin relatívne najvyšší podiel negatívnych odpovedí, je práve ten, že ho nepodržal žiadny existujúci elektorát. Zároveň nemá vybudovanú ani vlastnú silnú voličskú silu," uviedol sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.

Zaujímavá situácia nastala u Roberta Fica. V prieskume ho totiž nepodržali ani len voliči Smeru.

„Od voličov Smeru získal približne „len" 63 percent pozitívnych odpovedí, a zároveň relatívne malý úspech mal aj u svojich koaličných partnerov," zhodnotil Slosiarik.

V rebríčku „klamárov" sa na treťom mieste objavil Richard Sulík. Líder SaS podľa odborníka doplatil na zmenšujúce sa voličské jadro.

„Zároveň sa na neho kritickejšie pozerajú aj voliči z ostatných demokratických opozičných strán," doplnil Slosiarik.

Práve umiestnenie Richarda Sulíka, ktorý sa dlhodobo snaží budovať svoju politickú komunikáciu na tom, že „jeho slovo platí", mnohých prekvapilo.

„Do odpovedí respondentov sa významne premieta, či sú alebo nie sú aktuálnymi voličmi politickej strany. U všetkých skúmaných politikov totiž platí, že najväčší podiel pozitívnych odpovedí majú medzi voličmi vlastnej strany," vysvetlil Slosiarik.

Pozrite si celkové výsledky prieskumu

 

Pocity verzus realita

Mnoho ľudí neverí štátu, jeho inštitúciám a tým pádom ani politikom. Táto skepsa sa pravdepodobne preniesla aj do hore uvedeného prieskumu. Verejná mienka, resp. pocity ľudí sa však môžu líšiť od reality.

„Keď sa pozrieme na váš prieskum a na politikov, o ktorých si ľudia myslia, že najviac klamú, tak vieme povedať, že v skutočnosti títo politici hrajú úplne iné argumentačné ligy," uviedol Pavol Lacko z projektu Demagog.sk, ktorý hodnotí faktické výroky politikov.

Podľa štatistík Robert Fico z overených výrokov v 19 percentách nehovoril pravdu a v 14 percentách zavádzal. Naopak, Richard Sulík zas v 8 percentách nehovoril pravdu a 8 percentách zavádzal. Oproti lídrovi Smeru tak badať značný rozdiel.

„Tretí menovaný Štefan Harabin v 58 percentách nehovoril pravdu a v 13 percentách zavádzal. Pri ňom ale treba povedať, že sme overili len 38 jeho výrokov, čo je žalostne málo na to, aby sme mohli robiť ucelené závery," doplnil Pavol Lacko.

Ak preto dáme nabok emócie, tak z dostupných dát vyplýva, že politici vo svojej komunikácii skôr používajú pravdivé výroky ako tie nepravdivé.

„Z debatnej sezóny 2017/2018 približne tri štvrtiny zo všetkých výrokov, ktoré sme vedeli overiť, boli pravdivé. Asi 18 percent bolo nepravdivých a 7 percent zavádzajúcich. Myslím si preto, že nepravda a zavádzanie je zastúpená v oveľa menšej miere, ako si ľudia možno myslia," uzavrel Pavol Lacko.

Komentáre ( 0)