24. 11. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Americký novinár: Voliči Trumpa tvrdia, že hovorí "väčšiu" pravdu. Detaily ich nezaujímajú

Novinár hovorí, že politici sú predvídateľní. Keď niečo povedia raz, pravdepodobne to zopakujú.

Jon Greenberg.
Jon Greenberg. Foto: TVNOVINY.sk

Americký novinár Jon Greenberg pre platformu Politifact.com overuje pravdivosť výrokov politikov. V rozhovore vysvetlil, ako tento proces vyzerá a či môže o politikoch povedať, že klamú.

Podľa Jona Greenberga politici takmer nikdy nepriznajú svoje chyby. "Každý politik chce ľudí presviedčať. A vždy preto hľadajú fakty, ktoré podporujú ich myšlienky. Donalda Trumpa odlišuje od iných politikov to, že si pravidelne prispôsobuje pravdu," hovorí v rozhovore.

 

Klamú politici alebo hovoria pravdu?

Áno, samozrejme, že klamú, ale klamú rôznymi spôsobmi. Väčšinou to, čo hovoria, je z časti pravda, ale miešajú to s nepresnosťami. My robíme to, že sa dívame na rozpor medzi tým, čo povedali a tým, čo je pravda.

Hovoríte o akomsi rozpore medzi pravdou a výrokom daného politika. Môžeme teda povedať, že je to lož?

Sme veľmi opatrní v tom, či politikov nazveme klamármi. Jednoducho preto, lebo by sme tým povedali, že chcú zámerne klamať ľudí. Vieme, že politici často rozprávajú bez toho, aby chceli klamať. Samozrejme, snažia sa ľudí naviesť na istý smer. Ale rozhodne nehovoríme o klamstvách, lebo tie sú zámerné. Snažíme sa zmerať, čo nám politici hovoria a čo nám o tom hovoria fakty.

Overujete výroky aj Donalda Trumpa. Dávnejšie ste v rozhovore povedali, že politici sú celkom predvídateľní. Keď niečo povedia raz, pravdepodobne to zopakuje. Viete predpovedať, čo povie Trump na ďalšej tlačovej konferencii?

Nie, to neviem. Ale často vieme, že načrie do veľkej krabice plnej dezinformácií, ktoré rád vyťahuje. Opakovane rozpráva o rôznych vyšetrovaniach, tvrdí, že neexistujú dôkazy pre nejaké konkrétne obvinenia, ktoré sa vyšetrujú. Momentálne prebieha vyšetrovanie Trumpa (tzv. Impeachement, pozn.red.), takže vieme, čomu zhruba sa bude venovať. Okrem toho má celý zoznam obľúbených tvrdení. A mimochodom, niektoré z nich sú presné. A keď sú, tak na to tiež poukážeme.

Je pre politikov ťažké povedať, že ich to mrzí, ale mýlili sa? Je to hanba alebo prejav slabosti?

Politici takmer nikdy nepriznajú svoje chyby. Niektorí áno. Ale väčšinou robia to, že menia spôsob, ako povedať to isté. Podľa našich pravidiel to je v poriadku. Nikdy nepovedia: "Nemal som pravdu." Ale sú schopní spresniť svoje tvrdenia a to akceptujeme.

A čo na to voliči? Zaujíma ich vôbec, či politici hovoria pravdu?

Ľudia, ktorí majú radi Donalda Trumpa, často tvrdia, že hovorí "väčšiu pravdu". Nezaujímajú sa o jemné detaily, tie pre nich nemajú význam. Tá hlavná myšlienka, ktorú ale hovorí, je podľa nich pravdivá, aj keď možno nepoužije vždy dobrý príklad. V Amerike to často funguje tak, že to, čomu ľudia uveria, záleží od politickej strany, s ktorou sa identifikujú. A potom už im na detailoch nezáleží. Náš cieľ je podchytiť ľudí, ktorí nie sú takto jednoznačne spojení s jednou alebo druhou stranou. Presne na týchto ľudí cielime.

Takže, politici hovoria len to, čo chcú ich voliči? Veria aj politici tomu, čo hovoria?

Nuž, nevieme nikomu vidieť do mysle. Ale určite vieme, že každý politik chce ľudí presviedčať. A vždy preto hľadajú fakty, ktoré podporujú ich myšlienky. Donalda Trumpa odlišuje od iných politikov to, že si pravidelne prispôsobuje pravdu.

Kam to až môže viesť? Akým nezmyslom sú ľudia schopní uveriť?

Ľudia veria faktom, ak chcú. V Amerike je to súčasť veľkého puzzle. My sa snažíme nájsť tvrdé dáta a dôkazy. A ukazujeme ich verejnosti. Jediné, čo hovoríme je, že veríme v tvrdé dáta a dôkazy. Pridajte sa k nám, ak chcete.

A funguje to?

Asi áno, lebo nám neustále pribúdajú fanúšikovia a zvyšuje sa aj sledovanosť našich analýz. Počas rozpravy k prejednaniu podania obžaloby na Trumpa sa nám zdvojnásobili čísla návštevnosti. Ľudia k nám chodili, pretože chceli kvalitné a spoľahlivé informácie. Očividne ponúkame ľuďom niečo, čo ich zaujíma.

Pred pár rokmi politici na Slovensku strašili migrantmi, bola tu naozaj búrlivá debata. Dnes máme v parlamente extrémistov. Využívajú politici zavádzajúce informácie a konšpiračné teórie na dosiahnutie moci?

Samozrejme, ale politici to robili vždy. Keď má politik tlačovú konferenciu, tradičný prístup k novinárčine je ten, že napíšete článok o hlavnej myšlienke, ktorú povedal. Pri našej práci nám nezáleží na hlavnom odkaze politika, ale ideme hlbšie. Skúmame, čo presne hovoria jednotlivé informácie, ktorými sa daný politik dostal k hlavnej myšlienke. A toto je presne to, čo ma na overovaní výrokov vždy bavilo.

Viete opísať, ako presne vyzerá proces overovania výrokov?

Je to presne štruktúrovaný proces. Začíname tým, že vyberieme vety alebo tvrdenia, ktoré sa opierajú o fakty či isté dáta. Nekontrolujeme predpovede, lebo tie nemáme ako overiť a ani názory. Keď máme vyselektované konkrétne výroky, kontaktujeme daného politika či človeka, ktorý výrok povedal, aby nám poslal ďalšie informácie, na základe ktorých daný výrok povedal. A robíme si aj náš vlastný výskum. Keď zistíme, že politici iba vysekali časť z nejakého faktu, tak sa s ním spojíme a požiadame o vysvetlenie alebo o ďalšie informácie. Máme dialóg a až na konci máme výsledok, ktorý je jasný, nezaujatý a fakty hovoria samé za seba.

A chcú s vami politici komunikovať?

Viete, je to tak, že politici nás neznášajú alebo nás milujú. Keď povieme, že nepovedali pravdu, tak nás neznášajú. Keď povieme, že nemal pravdu ich oponent, tak nás milujú. Niekedy nás aj citujú.

Vidíte rozdiel medzi politikmi z Demokratickej a Republikánskej strany?

Áno, je tam rozdiel. Súvisí to s mediálnym systémom. V Amerike máme pravicové médiá a centristicko-ľavicové. Konšpiračné teórie figurujú v oboch systémoch. Kľúčový rozdiel je, že žijú dlhšie v tom pravom spektre. Stredno-ľavé médiá ich vždy vyvrátia, odhalia podstatu a konšpiračná teória sa ďalej nešíri. Keď politici komunikujú s voličmi z "pravej" strany spektra, môžu odkazovať priamo na články a odkazy v médiách na rôzne falošné správny. A môžu vedieť, že ľudia, ktorým to hovoria, tomu aj veria.

Záleží aj na úrovni vzdelania v tom, či ľudia ľahšie uveria neoverenej informácii?

Nemyslím si, že je to také jednoduché. A určite neviem, či vôbec máme na to nejaký výskum. Možno áno, ale ja som ho nevidel. Myslím si, že skepticizmus z politiky je veľmi rozšírený a je úplne jedno, či ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo menej vzdelaných ľudí. Ale rozhodne vidíme, že muži, belosi so stredoškolským vzdelaním majú tendenciu voliť republikánov. To sú jasné dáta, ktoré máme. To, ako vyhľadávajú informácie a ktorým veria, to už presne zmerané nemáme.

Dokážeme šírenie nepravdivých informácii zastaviť?

Nedokážeme to úplne zastaviť, ale rozhodne to vieme spomaliť. Máme veľmi dobrú spoluprácu s Facebookom. Overujeme správy, ktoré Facebookom kolujú. A keď odhalíme, že ide o hoax, tak tomu dá Facebook takú nálepku. A potom každý užívateľ Facebooku vie, že ide o falošnú správu, keď sa mu objaví na nástenke. Výskumy ukázali, že šírenie obsahu s takouto nálepkou klesá o 75 percent v priebehu troch dní.

Nie je už neskoro?

Môžeme o tom diskutovať. Ale myslím si, že kedykoľvek ukážeme, že niečo je nepravdivé a dáme ľuďom dôvody, aby rozmueli, prečo tomu nemajú veriť, tak je to súčasťou dobrého procesu. Asi to nerieši celý problém, ale to neznamená, že je to zlá vec.

Komentáre ( 0)