27. 11. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Deti potrebujú mamu aj otca. Najhoršie je, keď jeden rodič hucká dieťa proti tomu druhému

Hovorí aktivista a člen Rady pre práva dieťaťa Bohuslav Lenghardt.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com/Monkey Business Images

Miera rozvodovosti dosiahla na Slovensku vrchol v rokoch 2006 až 2009. Dnes je stabilizovaná na zhruba 32 percentách. V striedavej starostlivosti žije približne 10-tisíc detí. Trendy zo západnej Európy ukazujú, že by toto číslo malo z roka na rok stúpať.

Podľa aktivistu a člena Rady pre práva dieťaťa Bohuslava Lenghardta je striedavá starostlivosť najlepšia zo zlých možností, ktoré sú po rozvode na stole. V rozhovore vysvetľuje, že deti v striedavej starostlivosti majú lepšiu pohodu a sú menej vystavené násiliu ako deti žijúce len u jedného rodiča.

V rozhovore sa dočítate aj:
Kto inicioval uzákonenie striedavej starostlivosti do legislatívy
Či je desaťtisíc detí v striedavej starostlivosti veľa alebo málo
Prečo majú tieto deti vyššiu sebadôveru ako deti s jedným rodičom
Kedy nie je striedavá starostlivosť vhodná
Či je možné dať striedavú starostlivosť, keď rodičia žijú v dvoch štátoch
Či je dôležitejšia jedna detská izba alebo dvaja striedajúci rodičia

Koľko párov na Slovensku sa vlani rozviedlo a koľko detí z týchto manželstiev skončilo v striedavej starostlivosti?

Rozvodovosť dlhodobo rástla a vrchol dosiahla v rokoch 2006 až 2009. Od roku 2010 začal postupný a pomalý pokles do roku 2016. Teraz je to na stabilnej úrovni. Rozvádza sa zhruba 32 percent párov. Striedavá starostlivosť sa u nás uzákonila v roku 2010. Vlani zo všetkých detí z rozvedených manželstiev skončilo v striedavej starostlivosti takmer desať percent.

Striedavá starostlivosť sa u nás uzákonila v roku 2010. Prečo tak neskoro?

Ťažko povedať. V Česku bola uzákonená v roku 1998. Od roku 2006 je zas v Belgicku už striedavá starostlivosť štandard. U nás sa do zákona dostala tak, že si ju vyžiadali rodičia cez poslancov.

Takže to bola iniciatíva obyčajných ľudí?

Áno. V roku 2009 prebehla aj petícia za striedavú starostlivosť. Podpísali ju otcovia aj matky a dokonca viac žien ako mužov. A vyvrcholilo to tým, že poslanci ju v parlamente jednohlasne schválili.

Bohuslav Lenghardt.
Bohuslav Lenghardt. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

To, že sme striedavú starostlivosť uzákonili až tak neskoro nemôže súvisieť aj s tým, že je naša spoločnosť považovaná za konzervatívnu?

To si nemyslím. Podľa mňa na to spoločnosť bola pripravená, veď si to aj vyžiadala. Skôr sa tým nezaoberali štátne inštitúcie. Ale nad dôvodmi, prečo sa tomu nevenovali nechcem špekulovať.

Dnes je teda desať percent detí z rozvedených rodín v striedavej starostlivosti. Ako hodnotíte toto číslo?

Na jednej strane to ukazuje, že sa pevne ujala na Slovensku a je využívaná. Dokopy bolo týchto rozhodnutí doteraz 7950. A vniektorých prípadoch ide o viac ako jedno dieťa, niekdy ide o súrodenov, takže tých detí môže byť aj 10-tisíc. Zavedenie malo význam a rodičia sú na to pripravení. Na druhej strane, keby bolo tých detí 90 percent a len desať percent detí by vyrastalo s jedným rodičom, tak by to pre deti bolo lepšie. Dnes už vieme, že striedavá starostlivosť je pre deti lepšia. Prospievajú lepšie, ako tie čo sú po rozvode len s jedným rodičom. Takže, je to v záujme detí. Prijali by sme ešte malý posun v legislatíve. Napríklad v Belgicku zákon hovorí, že ak o striedavú starostlivosť požiada aspoň jeden z rodičov, tak súd ju schváli, ak nenájde závažný dôvod, prečo by nebola pre dieťa vhodná. Takže, striedavá starostlivosť je tam uprednostnená.

Čo u nás nie je.

U nás je na rovnakej úrovni ako starostlivosť jedného rodiča.

Keď jeden z rodičov požiada súd o striedavú starostlivosť, aký k tomu zaujme postoj?

Ak súhlasí aj druhý rodič, tak bude nariadená. Ak ale nesúhlasí, tak súd musí dokazovať, či bude striedavá starostlivosť lepšie vyhovovať záujmom dieťaťa.

V roku 2018 švédski vedci zistili, že deti v striedavej starostlivosť majú lepšiu psychickú pohodu oproti deťom v starostlivosti len s jedným rodičom. Aké je vysvetlenie?

Tento výskum robili tak, že sa pýtali učiteľov a rodičov. Pozbierali údaje, v akom rodinnom prostredí deti žijú a ako prospievajú. Deti, ktoré vyrastajú v striedavej starostlivosti majú viac sebaúcty, sebadôvery, lepšie komunikujú, dokážu lepšie zvládať rôzne situácie a sú spokojnejšie so životom. Ale toto je priemer. Samozrejme, že to nemôžeme povedať o každom dieťati.

Výskumy tiež ukázali, že deti v striedavej starostlivosti sú menej ohrozené násilím. Prečo?

Ide tu o dva druhy násilia. Jedno je domáce a druhé vonkajšie. Ak dieťa trávi približne rovnaký čas u oboch rodičov, je pod rovnakou kontrolou oboch rodičov. Keby u jedného rodiča dochádzalo k násiliu, tak je vyššia šanca, že ten druhý rodič si niečo všimne. Predpokladám, že by si všimol aj stopy na psychickom násilí. A vrámci školy alebo inej detskej komunity vieme, že agresor si vyberá obete, ktoré sú slabšie. Deti zo striedavej starostlivosti prosperujú lepšie, majú vyššiu sebadôveru, lepšie komunikujú a nie sú zakríknuté.

Preto si ich agresori málokrát vyberú ako svoje obete. Treba brať do úvahy, že keď deti vyrastajú po rozvode len s jedným rodičom, tak väčšinou s matkou. Otec je ten, ktorý deti učí priebojnosti, učí ich zvládať situácie a učí ich aj brániť sa. Sedemkrát častejšie otec vo výchove po rozvode chýba, takže je aj vyššia šanca, že sa tieto deti stávajú obeťou agresie.

Čo presne robí deti silnejšími, keď žijú v striedavej starostlivosti?

O tomto sa aj samotní vedci dohadujú. Sú hypotézy, že majú väčšiu rozmanitosť podnetov. Napríklad, jeden rodič vedia dieťa k umeniu a kultúre, druhý k športu. Dieťa sa lepšie rozvíja. Lebo tu nejde len o samotných dvoch rodičov, ale ďalších ľudí, ktorí sú za nimi. Sú tam starí rodičia, ujovia, tety, sesternice a bratranci. A ďalší dôvod môže byť úplne banálny. Stačí sa nad tým zamyslieť sedliackym rozumom. Keď máme nejakú úlohu, je pravdepodobnejšie, že ju splnia dvaja rodičia ako jeden rodič sám. Či už ide o úlohu pozbierať kocky, alebo ide o príklad v matematike. Je vždy väčšia pravdepodobnosť, že dvaja rodiča to s dieťaťom zvládnu skôr alebo lepšie. A toto sa dá aplikovať na celý život.

Náročné životné situácie dieťa lepšie zvládne s podporou dvoch rodičov, lebo má dve opory, dve istoty a je stabilnejšie, ako by malo len jednu oporu. Ale toto zatiaľ vedci nevedia presne dokázať. Príčiny, prečo sa týmto deťom darí lepšie nie sú jednoznačne preukázané.

Sú, naopak, prípady, kedy striedavá starostlivosť nie je pre dieťa vhodná?

Samozrejme, sú. V prípade, keď jeden z rodičov nemá záujem starať sa o dieťa, tak ho nezveríme do striedavej starostlivosti. Alebo by sa aj chcel starať, ale nedokáže to, nemá vytvorené vhodné podmienky. Niekto možno nemá rodičovské schopnosti. Vtedy zveríme do výlučnej starostlivosti dieťa tomu druhému.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/Freeograph
 

A čo v prípade, že počas manželstva sa jeden rodič nezapájal do výchovy dieťaťa, ale po rozvode žiada striedavú starostlivosť. Prihliada na to súd?

V praxi to rodiča často diskvalifikuje, ale nemyslím si, že je to dobré. Dieťa potrebuje oboch rodičov, aj keď sa tam z nejakých dôvodov nenachádzal. Ak to chce teraz napraviť, pomôcť dieťaťu, poskytnúť mu starostlivosť, tak by mu to malo byť umožnené. Pretože je to v záujme dieťaťa. Výskumy ukázali, že deti, u ktorých jeden z rodičov chýba si veľmi želajú prítomnosť toho rodiča. Deti si to želajú a je to pre ne aj dobré. Samozrejme, že treba skúmať schopnosť rodiča. Ale pokiaľ je schopný, mal by tú možnosť dostať. Nie kvôli rodičovi, ale preto, že je to v záujme dieťaťa.

Môžeme sa rozprávať aj o konkrétnych veciach. Sú prípady, keď otec ani nevie, akého lekára má jeho dieťa, netuší, kde má ambulanciu. Stačí, aby tieto veci "dohnal" a bude dobrým rodičom?

Toto by mal súd preveriť. Povedzme si to na rovinu. To, že sa rodič nie je schopný postarať o dieťa by malo byť rozoznateľné. Psychológovia by mali byť na takej úrovni, aby to boli schoptní rozoznať. Mali by rozlíšiť, že síce s dieťaťom nebol nikdy u lekára, ale so sebou chodí bežne. Takže, asi tú situáciu zvládne.

A čo v prípade, keď sa jeden z rodičov po rozvode odsťahuje do iného mesta alebo krajiny? Aká vzdialenosť je prípustná na udelenie striedavej starostlivosti?

Vzdialenosť nie je stanovená žiadna. Závisí to od sudcu a konkrétneho prípadu. Keď sa ale rodič sťahuje preč, tak si musí byť vedomý toho, že mu to bude komplikovať starostlivosť o dieťa. Film Střídavka a Střídavka po deseti letech ukazuje prípad českej mamy a švédskeho otca. Keď sa rozviedli, mali malú dcéru Emu. Tá po rozvode skončila v striedavej starostlivosti. Neviem presne, v akých intervaloch, ale lietala pravidelne.

Dnes už ako dospelá hovorí, že má skvelý vzťah s otcom aj s mamou, vysokú školu študovala vo Švédsku a má dobré vzťahy aj s oboma novými partnermi jej rodičov. A veľmi to oceňuje. Takže, sú aj takéto "extrémne" prípady. Ale nehovorím, že je to vždy dobré. Pokiaľ by mala byť striedavá starostlivosť štandardom, tak pri veľkej vzdialenosti rodičov by už štandardom nemala byť a súd by mal každý prípad zvážiť.

Asi v takom prípade ani nie je možné striedať si dieťa po týždni.

Určite nie. Tam sa to robí vo väčších intervaloch, napríklad polročných. Spomínaná Ema bola v striedavej starostlivosti v predkoškolskom veku, potom školu absolvovala v Česku a za otcom dochádza, ako sa dalo. Nebolo to "fifty-fifty".

Stretli ste sa s prípadom, že by počas striedavej starostlivosti rodič uniesol dieťa?

K únosom dochádza. Ide zhruba o desiatky únosov detí ročne na Slovensko aj zo Slovenska. Ale, či sa tak udialo počas striedavej starostlivosti, o tom neviem.

Bohuslav Lenghardt.
Bohuslav Lenghardt. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Je vek dieťaťa dôležitý faktor, či ho dať do striedavej starostlivosti alebo nie?

Je to dôležité. Ale v akomkoľvek veku potrebuje dvoch rodičov. Skôr ide o to, že akú formu potrebuje v závislosti od veku. Môžu sa striedať po polroku, alebo kľudne aj po hodinách. Pri malých deťoch je dôležité, aby bola dieťa denne v kontakte s otcom a budovalo si s ním bezpečný vzťah, aj keď sú rodičia rozvedení. Otec by nemal byť len nejaký návštevník, ktorý za ním raz za čas príde. Ak to neumožníme hneď od začiatku, tak neskôr sa ťažko buduje vzťah. Ale zase pozor, nemalo by to byť tak, že dieťa spí dve noci u matky, potom dve noci u otca. Zo začiatku by najmenšie deti mali spávať v jednej domácnosti.

Takže, čím je dieťa menšie, tým menšie intervaly striedania by mal súd nariadiť, ale spať má len u jedného rodiča?

Áno, psychológovia to tak odporúčajú. A do dvoch rokov odporúčajú, aby dieťa spávalo len v jednej domácnosti a deň môže prežiť s druhým rodičom. Vo filme Střídavka bol ďalší pekný prípad malého chlapca, ktorý trávil deň s mamou, ďalší deň s otcom a takto sa striedali. Cez noc vždy spal u mamy, ale poobedný spánok mával aj u otca. Potom sa v škole čudoval, že prečo rodičia ostatných detí žijú spolu. Pre nebo to bolo divné, ale prosperoval úplne bez problémov. A čo sa týka starších detí, oni už potrebujú viac ako rodičov svoju komunitu. Viac-menej si sami určujú režim striedania, alebo kde chcú žiť. Poznám prípad, kde dieťa bola v striedavej starostlivosti a matka proti tomu stále bojovala. Nakoniec aj dosiahla to, že súd jej zveril dieťa po rokoch do výlučnej starostlivosti. Ale dieťa sa v tom momente odsťahovalo k otcovi a žije tam.

Môže rodič urobiť niečo s tým, ak dieťa nerešpektuje rozhodnutie súdu?

Matka môže urobiť len to, čo robia rodičia, keď ich deti nepočúvajú. Môžu mu zakázať ísť na diskotéku, ale dieťa môže odísť. Právne možnosti nemajú. Pokiaľ to otec akceptuje a poskytne dieťaťu to, čo potrebuje, tak sa s tým nič nedá robiť. Ak sa tak dieťa rozhodlo, treba zmeniť príčinu. Možno je na strane matky. Ide skôr o to, či si to matka uvedomí.

Ale niekedy to dieťa urobí zo vzdoru.

Áno. Je to komplikované. Niekedy je to aj tak, že si jeden z rodičov to dieťa kupuje. Ak sa stane taká situácia, že dieťa má byť u matky, ale odišlo k otcovi, ktorý si ho napríklad kupuje, tak matka má právo požiadať o výkon rozhodnutia. Ale ak tam príde sudkyňa alebo policajti a budú 15 ročnému dieťaťu hovoriť, aby sa zbalilo a odišlo, tak možno ich poslúchne, ale na ďalší deň môže odísť znova. Takže, praktických možností veľa nie je.

Najčastejším argumentom proti striedavej starostlivosti je, že dieťa potrebuje jeden stabilný domov. Čo vy na to?

Dieťa potrebuje predovšetkým dvoch rodičov. Deti rôznych politikov, umelcov, vojakov sa tiež často presúvajú a sťahujú. Ale sťahujú sa so svojimi rodičmi. Tú istotu majú stále pri sebe. Striedanie domovov im až tak nevadí. Niektoré deti bývajú cez týždeň na internáte a na víkend prídu domov. Tiež si striedajú dva domovy. A nemáme pocit, že je to na obtiaž. Samozrejme, vo výnimočných prípadoch sa stáva, že dieťa nie je prispôsobivé. Ale ako som už pred tým hovoril, podľa výskumov tie deti netrpia viac ako deti z iných rozvedených rodín. Treba si uvedomiť, že pohľad jeden domov = jedna stabilita je náš dospelácky. Dva pevné domovy môžu byť tiež stabilné. Len preto, že sme zvyknutí žiť v jednej domácnosti ešte neznamená, že len to je správne. Deti sú často flexibilnejšie, než si vieme predstaviť. Mať dvoch rodičov je dôležitejšie ako to, či má dieťa jednu izbu alebo dve izby.

Samozrejme, ideálne riešenie po rozvode je, že dieťa má jeden domov a v ňom sa striedajú rodičia. Lenže, toto rodičia neakceptujú. Ani taký prípad na Slovensku nepoznám. Mnohí si to iste nemôžu dovoliť. Ale určite máme aj veľa bohatých rodičov, ktorí by si to mohli dovoliť, ale nechcú. Ale aj keď sú tam dve domácnosti a dieťa má naďalej dvoch rodičov je to lepšie, ako by o jedného prišlo.

Takže, nie je pravda, že dieťa stresuje, že sa musí stále baliť, odísť z jedného domu a prísť do iného a opakovanie si zvykať.

Možno to spôsobuje stres, ale je menší ako strata jedného rodiča.

Takže, stále výhody striedavej starostlivosti sú väčšie ako nevýhody?

Áno. Striedavku považujeme za najlepšie zo zlých možností, ktoré sú k dispozícii po rozvode. Nehovoríme, že nemá nevýhody. Jeden domov s dvomi s rodčmi je to najlepšie usporiadanie. Ale keď sa to nedá, tak radšej dva domovy s dvoma rodičmi ako jeden domov s jedným rodičom.

Stretla som sa aj s názorom, že striedavú starostlivosť vymysleli muži, aby sa pomstili ženám, pretože tie väčšinou dostávajú deti po rozvode. Nie je to pravda?

Môže sa niekto pomstiť tým, že chce, aby malo dieťa dvoch rodičov? Pokiaľ by niekto chcel dieťa výlučne pre seba a toho druhého úplne vylúčiť, tak sa môžeme baviť o pomste. Ak chce, aby sa o dieťa starali obaja rodičia, tak tam pomstu nevidím. Vidím tam len najlepší záujem dieťaťa.

Bohuslav Lenghardt.
Bohuslav Lenghardt. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Pýtam sa preto, lebo bežná prax u nás je taká, že dieťa po rozvode ostáva u matky a otcovia sú "odstrihnutí". Striedavú starostlivosť by mohli využiť ako cestu k dieťaťu a ešte aj urobiť zle žene. Alebo to tak nefunguje?

Áno, je to hľadanie cestičky k deťom. Ale keď na to muž pristúpi, tak si musí dobre uvedomiť, čo striedavá starostlivosť znamená. Keby ju v skutočnosti nechcel, tak ide aj proti sebe. On berie na seba zodpovednosť. Nie je to dobrá forma pomsty a otec by na to rýchlo prišiel. Ak by mu išlo len o pomstu, tak rýchlo príde na to, že ublížil aj sebe.

Niektoré výskumy ukázali, že aj samotným ženám sa žije lepšie, keď majú dieťa v striedavej starostlivosti. Majú viac času na seba?

Jednak sa môžu oprieť aj o otca, ale druhá vec je, že žena má viac času na seba. Všetko si môže vybaviť, keď nie je s dieťaťom a keď s ním je, tak sa môže venovať len jemu. Pokiaľ má žena viac času venovať sa sebe a dbať o seba, tak má aj lepšie duševné zdravie. Aj ona si potrebuje naplniť svoje potreby a potrebuje čas na osobnostný rozvoj. Takáto žena je spokojnejšia, má vyššiu kvalitu života a odvíja sa to aj na starostlivosti o dieťa. V neposlednom rade dáva príklad dieťaťu, ako sa dá žiť. Je to niečo úplne iné ako ženy, ktoré majú deti nonstop "na krku" a nemajú čas sa starať aj o seba.

A povedia to ženy takto na rovinu, že chcú striedavú starostlivosť, aby mali aj čas pre seba?

Niektoré áno, ale niektoré sa boja. V žiadnom prípade to nie je sebectvo. Každý sa musíme postarať aj o seba. Ale poznám ženy, ktoré povedali mužovi veľmi rázne: "Budeš sa starať o dieťa, lebo je to aj tvoje dieťa."

Sú rodičia v striedavej starostlivosti menej konfliktní?

Je pravda, že menej konfliktné páry majú bližšie k striedavej starostlivosti. Pri rozvode sú emócie slabšie a skôr si vyjdú v ústrety. Na druhej strane, hovorí sa, že striedavá starostlivosť pomáha tlmiť konflikty. Povedal by som, že práve konfliktnosť je najväčšou hrozbou pre deti po rozvode. Nechcem hovoriť, že striedavá starostlivosť je všeliek na rozvody. Ale to, na čo by sme sa mali zamerať je zníženie konfliktov pri rozvode. Na Slovensku na to často rezignujeme.

V Nemecku vymysleli Cochemskú prax. V nej ide o to, aby rodičovský konflikt čím skôr zastavili, resp. aby zastavili jeho narastanie. A všetci pracujú na tom, aby sa rodičia dohodli a aby odbremenili dieťa od konfliktu. Máme k tomu know-how, vieme, ako by sme to mali robiť, ale musíme zmeniť myslenie a pohľad na túto tému. V prvom rade musíme zmeniť to, aby nerozhodoval sudca, ale rodičia. Rodičia musia nájsť riešenie a my im poskytneme pomoc, ktorú na to potrebujú. Ale samozrejme, vždy je lepšie, keď si rodičia rozumejú a nehádajú sa.

Úplne najhoršie je, keď rodičovské konflikty vedú k tomu, že jeden rodič poštve dieťa proti druhému a nakoniec ho dieťa začne odmietať. Ale poznáme aj také striedavé starostlivosti, kde si rodičia iba do zošita píšu odkazy, ktorý putuje s dieťaťom. Nedokážu sa spolu ani rozprávať, ale aspoň takouto formou sa dokážu dohodnúť. Dieťa si nakoniec aj na toto zvykne. Nie je to ideálne, ale aspoň sú tam obaja rodičia.

Komentáre ( 0)