02. 02. 2020 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Hráme sa na bohov, tabletku po z mojich rúk nedostanete, hovorí farmaceutka

Tvrdí, že ženy chodia do lekárne s ročným predpisom na antikoncepciu a nemajú za sebou prehliadku u lekára.

Veronika Kormanová.
Veronika Kormanová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Veronika Kormanová vyštudovala farmáciu a niekoľko rokov pracovala v lekárni. Keď ju opakovane ženy žiadali o tabletku po, rozhodla sa, že núdzovú antikoncepciu nebude vydávať a založila organizáciu Lekárnici za život.

Hovorí, že lekárnik nemá byť rukojemníkom citového vydierania ženy a má právo odmietnuť vydať liek, ktorý je proti jeho presvedčeniu. Kormanová sa dnes venuje vedeckej činnosti a aj vo výskumom tíme si uplatnila výhradu vo svedomí.

V rozhovore sa dočítate aj:
Či má náboženské presvedčenie lekárnikov zasahovať do súkromia žien
Či existuje druh antikoncepcie, ktorý nie je eticky sporný
Ako by mal lekárnik reagovať, keď príde žena s receptom na hormonálnu antikoncepciu
Ako sa robia vedecké pokusy na mŕtvych embryách a plodoch

Stalo sa vám niekedy, že prišla žena do lekárne a pýtala si od vás tabletu po?

Áno a viackrát. Robila som často víkendové služby a práve cez víkendy najčastejšie chodia ženy, ale aj muži po túto tabletku. Zo začiatku mi bolo nepríjemné ich odmietnuť, ale postupne som naberala sebavedomie so zákazníkmi komunikovať. Hovorila som im, že s tým mám problém a že z mojich rúk túto tabletku nedostanú. To bol aj impulz na to, aby som založila organizáciu Lekárnici za život. Rozmýšľala som, ako zákazníkov neodbiť, ale ukázať im aj to, že ide o ich zdravie a mali by sa o to zaujímať. Vytvorili sme vizitky s našimi kontaktnými údajmi, ktoré rozdávame zákazníkom, ktorí chodia s touto požiadavkou. Snažíme sa im poskytnúť aj informácie.

Nad čím v takej situácii premýšľate? Nad tým, ako jej oznámiť, že jej to nevydáte, alebo ste sa zamýšľali aj nad jej životnou situáciou?

Ja osobne som sa zamýšľala nad oboma vecami. Avšak začínajúci lekárnik sa asi skôr zamýšľa nad tým, ako svoj postoj odkomunikuje, ako ho vysvetlí. Veľmi často siahajú ženy po tabletke po zo strachu. Dávajú si tú dávku pre istotu, aj keď je vysoká dávka levonogestrelu nebezpečná pre ich zdravie. A práve to sa im snažíme vysvetliť, že je to škodlivé a niekedy aj zbytočné.

Keď si uplatníte výhradu vo svedomí, viete, že žena prejde do vedľajšieho okienka a vydá jej tabletku váš kolega. V čom je potom zmysel výhrady vo svedomí, keď žene aj tak neviete zabrániť v tom, s čím nesúhlasíte?

Rozumiem, že zvonka to vyzerá, že my iba delegujeme zodpovednosť, ktorej sa zbavujeme na niekoho iného. Podľa mňa je veľmi zlý scenár, keď sa lekárnici povyšujú nad druhých pre svoj postoj. Snažíme sa tomu predísť tým, že komunikujeme s pacientom. Napríkad je možné zistiť, kedy mala žena pohlavný styk, kedy mala menštruáciu, teda či je vôbec opodstatnené tú tabletku zobrať. Ale takto by to malo byť aj pri iných liekoch. Niektoré lieky sa nemôžu kombinovať s inými alebo sa nemôžu podávať, keď pacient trpí na istú chorobu. Lekárnik by sa na tieto veci mal pýtať. Ide nám o ochranu zdravia.

Nebezpečné vedľajšie účinky majú aj iné lieky. Nestáva sa často, že lekárnik odmietne vydať takýto liek len preto, že je nebezpečný v kombinácii s iným?

Sú lekárnici, ktorí vás upozornia aj na iné lieky. Stáva sa, že pacienti prídu s duplikovanými receptami, čiže by dostali dvojnásobnú dávku. Lekárnik by sa v takom prípade mal ozvať. Aj lieky na kardiovaskulárne ochorenia sú citlivá téma. Aj tu zisťujeme, či berie pacient iné lieky. Tabletka po je voľnopredajná, čiže ju nepredpisuje lekár. Preto nevieme hneď zhodnotiť celkový stav ženy, nevieme, či neberie lieky, s ktorými by také silné hormóny nemala kombinovať. Samozrejme, dôležitý je aj aspekt etiky. Tabletka po nejde cez lekára, preto sa snažíme ženy informovať aspoň my.

Predpokladajme, že ženy, ktoré siahajú po núdzovej antikoncepcii, sú si vedomé, že obsahujú vysokú dávku hormónov a nemôžu ju používať ako bežnú formu antikoncepcie. Takže aj ony po nej siahnu, len keď zlyhali všetky dostupné možnosti antikoncepcie. Aký význam má ich od tej tabletky odhovárať?

Nechcem nikoho podceňovať, ale bežný človek niekedy nemôže vedieť, ktoré lieky nemá kombinovať. Sú ženy, ktoré berú tabletku po, do toho možno berú bežnú hormonálnu antikoncepciu a tam už je zdravotné riziko na mieste.

Veronika Kormanová.
Veronika Kormanová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Ak berie hormonálnu antikoncepciu, ktorá je na predpis, tak by mal ženu informovať v prvom rade lekár, s čím ju môže a nemôže kombinovať. Má lekárnik právo rozhodovať o tom, akú formu antikoncepciu si žena zvolí?

Stretávam sa s názorom, že čo pán doktor predpíše, to sa musí vydať. Ale sú lieky, ktoré stoja za konzultovanie s lekárnikom. Bolo by dobré, keby lekári viac komunikovali s pacientmi a povedali im, s čím môžu a nemôžu lieky kombinovať. Bolo by dobré, keby sa ženám robili pravidelné pečeňové testy, ale nerobí sa to. Prax je taká, že pacientka chodí do lekárne s viac ako ročným predpisom na antikoncepciu a len sa jej každý mesiac vydáva nová škatuľka s tabletkami. V takom prípade jej povieme, že má starý recept, nech ide na vyšetrenie a nech príde s novým predpisom. Netýka sa to len antikoncepcie. Pacienti chodia len za sestričkami, ktoré im vypíšu recept a bez kontroly lekára ich ďalej berú. Podľa mňa je farmaceut v očiach lekárov v nižšej pozícii, ale vzdelaním a praxou sú rovnocenní. Myslím si, že farmaceuti majú čo povedať k vydávaniu liekov.

Uplatňujete si výhradu vo svedomí aj pri bežnej hormonálnej antikoncepcii?

Áno, pri istých situáciách. V rámci združenia sme spísali zoznam liečiv, ktoré sú eticky sporné na určitej škále. Tabletka po je v kategórii "Nikdy nevydať". Hormonálna antikoncepcia je v kategórii "Vydať len pri vážnej indikácii". Diskusiou s pacientom vieme zistiť, či je antikoncepcia relevantná. Či to nie je prvoplánový liek, ktorý chce lekár vyskúšať. Poznám lekárov, ktorí tvrdia, že všetko sa dá riešiť bez hormónov. Na druhej strane sú prípady, keď pacientka vyskúšala všetky dostupné možnosti a ostáva jej už len antikoncepcia.

Koľko je takých prípadov, keď žena berie hormonálnu antikoncepciu zo zdravotných dôvodov?

Presné čísla neviem, ale podľa mojich odhadov je to 40 až 50 percent všetkých užívateliek hormonálnej antikoncepcie.

Takže v týchto prípadoch nemáte problém vydať antikoncepciu?

Vždy je to na slobodnom rozhodnutí lekárnika. Ani v tomto prípade ju nemusí vydať a môže si uplatniť výhradu vo svedomí.

Aký má priebeh komunikácia so ženami, ktoré prídu s predpisom na antikoncepciu? Na rovinu sa ich opýtate, či ju berú pre zdravotné problémy, alebo preto, že sa chránia pred otehotnením?

Ja som sa zvykla pýtať, či im to pomáha na úpravu cyklu, alebo som používala rôzne barličky, ktorými som zisťovala, prečo chce užívať antikoncepciu. Lekárnici, ktorí s tým majú problém, sa nemusia pýtať nič. Podľa mňa je takýchto situácií veľa a prebiehajú normálne a pacientka ide inde. Lekární je veľa.

Na dedinách a v malých mestách ich nie je veľa. Čo ak žena žije na dedine, kde je jedna lekáreň s jedným lekárnikom a on si uplatňuje výhradu vo svedomí? Musí tak cestovať do inej dediny alebo mesta. Je potom rukojemníčkou svedomia jedného lekárnika.

Rozumiem, ale rovnako je lekárnik rukojemníkom citového vydierania pacientky. Stále má na to právo. Etický kódex chráni výhradu vo svedomí s výnimkou ohrozenia života a zdravia. Myslím si, že núdzová ani hormonálna antikoncepcia nie sú život zachraňujúce lieky.

Prečo by malo náboženské presvedčenie lekárnikov zasahovať do súkromia ženy?

Keď vydám tabletku po, mám v rukách zbraň s jedným nábojom a buď vystrelí, alebo nevystrelí, ale mám úmysel zabiť. Som v tomto konzervatívna a farmaceut má právo sa voči tomu vyhraniť.

Takže hodnoty svedomia a rozhodnutia ženy považujete za rovnocenné?

Rozumiem, že tu nastáva konflikt týchto hodnôt. Žena sa bojí, že počala a chce sa toho zbaviť. Ale opäť, lekárnik má právo s tým nesúhlasiť.

Okrem hormonálnej existuje veľa iných foriem antikoncepcie. Schvaľujete niektorý druh?

Regulácia počatia nie je v poriadku. Mám problém s každým druhom antikoncepcie - aj s hormonálnou, aj s nehormonálnou. Podľa mňa sa tu podporuje antikoncepčná mentalita: neploďme, ale zabávajme sa. Potom ľudia trpia, že chcú mať dieťa a nemôžu. Hráme sa na bohov. Úlohou spoločnosti je aj viesť k zodpovednosti.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/TatianaMara
 

Podľa informácií Národného centra pre zdravotnícke informácie užívanie hormonálnej antikoncepcie klesá. V roku 2004 ju užívalo 400-tisíc žien a v roku 2014 len 215-tisíc. To je jasný trend.

Myslím si, že teraz sa viac prechádza na vnútromaternicové telieska či pesary alebo bariérovú antikoncepciu. Áno, hovorí sa, že klesajú aj potraty. Otázne je, či nestúpajú v okolitých krajinách a nechodia ženy práve tam.

Potratová turistika je väčšinou tam, kde je interrupcia zakázaná. Prečo by Slovenky chodili na interrupciu do zahraničia, keď tu je legálna?

Celkovo klesá aj počatie a zvyšuje sa vek prvorodičiek. Ale myslím si, že ľudia začínajú byť viac eko a bio a nechcú brať hormóny, ale chránia sa inými formami antikoncepcie. Stále sa pretláča pohľad, že antikoncepcia zabezpečuje zodpovednú sexualitu. S tým nesúhlasím.

Momentálne pôsobíte vo výskumnej oblasti. Uplatnili ste si výhradu vo svedomí aj tam?

Áno.

Pri akej príležitosti?

Bola som na stáži v Holandsku, ktoré je vo výskume priekupníkom. Úlohou bolo robiť experimenty na srdcových bunkách, ktoré odobrali ľudským embryám. Mám vo zvyku si stále pozrieť, odkiaľ objednávajú bunky, tieto boli z Ameriky. Ďalej som zisťovala, ako tieto embryonálne bunky vznikli. Vyrobili ich in vitro fertilizáciou, teda v skúmavke. Vytvorili tak nového človeka a v štádiu, keď sa má uhniezdiť v maternici, ho rozobrali a mali z neho bunky. Z vedeckého hľadiska je to úžasné, pretože z tých embryonálnych buniek vzniká všetko od hlavy po päty a dokážeme vybrať aj srdcové bunky. Takéto bunky sa však dajú získať aj iným spôsobom, a to tak, že sa izolujú z paže dospelého človeka, ktorý dá informovaný súhlas. Avšak postup je náročnejší a vytvoriť z nich srdcové bunky trvá dlhšie. Každopádne som prišla k záveru, že na vedecký výskum nepotrebujeme embryonálne bunky. Zisťovala som, či je niekde zverejnený zoznam embryonálnych línií, ktoré sú dnes používané. Našla som prehľad z roku 2008. Vtedy bolo tých embryonálnych línií vyše tisíc.

Čo to znamená?

Tisíc embryí bolo buď vyvinutých v laboratóriu, alebo boli odobraté po potrate a robili sa na nich výskumy. Niektoré krajiny zakazujú vyrábať embryá v laboratóriách len na vedecké účely, ale môžu pracovať len so zvyškovými, ktoré ostanú po umelom oplodnení, keďže pri ňom zvyčajne vznikne viac embryí, ale žena si nechá len jedno. Niekto si povie, že je to dobré, veď aspoň sa to využije na vedecké účely. Ja to považujem za hazard a neúctu k človeku. Druhou kategóriou sú deti, ktoré boli potratené a výskum sa už robil aj na 18-týždňovom plode. Experimenty nikdy nevyjdú na prvýkrát, takže na jeden výskum je potrebných niekoľko potratov. Následne vedci vyberajú bunky z očí či z pľúc, takže reálne pitvajú plod. Zároveň to museli byť zdravé plody, keď napríklad skúmame očkovacie látky. Čím viac si o tom čítam, tým viac som z toho zhrozená.

Čo ste urobili, keď ste toto všetko zistili o vlastnom výskume?

Uplatnila som si výhradu vo svedomí a odmietla pracovať s ľudskými embryonálnymi bunkami a povedala som, že ja budem pracovať s tým druhým typom. Prekáža mi prístup, že sa na to pozeráme len ako na bunky a nie ako na človeka.

Ako na to reagovali ostatní vedci v tíme?

Oklieštili sa mi spolupráce. Pýtala som sa ich, s čím im ešte môžem pomôcť, ale keďže chcem pracovať len s inými bunkami ako embryonálnymi, nemám taký priestor ako oni. Bez problémov som si mohla uplatniť výhradu vo svedomí, ale „nesadla" som do kolektívu.

Komentáre ( 0)