13. 02. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Vrcholy a pády Roberta Fica. Už len jedna vec môže rozhodnúť o jeho politickom konci

Prvý veľký zlom v jeho popularite nastal po neúspešných prezidentských voľbách v roku 2014.

Robert Fico v roku 2012 a v roku 2019
Robert Fico v roku 2012 a v roku 2019 Foto: TASR/TVNOVINY.sk (koláž)

Umenie odísť. Zlaté pravidlo, ktoré politici s veľkou mocou nevedia veľakrát dodržať. A namiesto slušného odchodu sa potom dočkajú len opovrhnutia nielen zo strany oponentov, ale aj väčšiny vlastných voličov.

Zo slovenskej politiky by o tom vedeli veľa rozprávať Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda. Dopadne takto aj Robert Fico? Všetko tomu nasvedčuje.

Mladý energický politik s výbornými rétorickými schopnosťami zaujal už v 90. rokoch. V materskej Strane demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá bola priamym nasledovníkom Komunistickej strany Slovenska, jeho hviezda rýchlo stúpala.

V kľúčových voľbách v roku 1998 sa postavil proti Vladimírovi Mečiarovi, po nich však SDĽ, ktorá sa stala súčasťou prvej Dzurindovej vlády, opustil. Založil stranu Smer, ktorá sa vyhranila voči Mečiarovi, ale aj proti politike Mikuláša Dzurindu.

Robert Fico oznamuje odchod z SDĽ
Robert Fico oznamuje odchod z SDĽ Foto: TASR/Ivan Majerský
 

O štyri roky neskôr získal Smer slušných viac ako 13 percent, v strane však zavládlo sklamanie, keďže prieskumy verejnej mienky im predpovedali viac. Robert Fico po týchto voľbách akoby pochopil, že „tretia cesta", ktorá mala kopírovať progresívny stredoľavý politický prúd, nebude mať úspech, aký si predstavoval.

Líder Smeru preto začal pracovať na zjednotení rozbitej ľavicovej scény a postupne pohltil strany z tohto politického spektra. Dokonca aj svoju materskú SDĽ. K názvu pripojil označenie sociálna demokracia. Od tohto momentu začala strana preberať voličov upadajúcemu Vladimírovi Mečiarovi, ale aj voličov Mikuláša Dzurindu, ktorí sa po tvrdých reformách nedočkali lepšej sociálnej situácie.

Ako rástla strana, tak rástla popularita aj jej predsedu. Pokojne to môžeme napísať aj opačne, lebo Smer bol v drvivej väčšine úspešný vďaka svojmu lídrovi. Sociálni demokrati následne vyhrali voľby, presne tak aj všetky nasledujúce. Robert Fico bol na vrchole moci.

Členovia Smeru oslavujú volebný úspech strany v parlamentných voľbách v roku 2012
Členovia Smeru oslavujú volebný úspech strany v parlamentných voľbách v roku 2012
 

Po predčasných voľbách v roku 2012 Robert Fico dokonca zostavil vládu sám, čo bol historický míľnik v našej novodobej histórii. Na Slovensku opäť vládla len jedna strana. Svoju popularitu, ktorá dosahovala maximá, sa preto snažil zúročiť v prezidentských voľbách.

Slováci mu však vystavili stopku, keď ho nečakane porazil vtedy menej známy Andrej Kiska. Od tohto momentu sa objavili prvé hlasy, že sa postupne začal Ficov pád.

Dvaja kandidáti na post prezidenta Robert Fico a Andrej Kiska
Dvaja kandidáti na post prezidenta Robert Fico a Andrej Kiska Foto: TASR/Pavel Neubauer
 

V roku 2016 časť spoločnosti očakávala zmenu politického kurzu, ale k Smeru do vlády nečakane priskočili jeho dlhoroční oponenti Radoslav Procházka (Sieť) a Béla Bugár (Most-Híd). Zdalo sa, že Robert Fico tak neohrozene dovládne aj svoje tretie funkčné obdobie.

Prišla však chladnokrvná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá poriadne otriasla politickou scénou. Verejnosť pobúril Ficov milión eur na stole, desaťtisíce nahnevaných ľudí následne vyšli do ulíc a žiadali vyšetrenie vraždy, ale aj predčasné voľby.

Robert Fico ponúka milión eur za dolapenie vrahov Jána a Martiny
Robert Fico ponúka milión eur za dolapenie vrahov Jána a Martiny Foto: TASR/Marko Erd
 

Fico sa bránil konšpiračnými teóriami, že protesty sú riadené zo zahraničia, čím ich chcel zdiskreditovať.

Napokon po niekoľkých týždňoch predseda vlády odstúpil, ale predčasné voľby neprišli. V podstate prebehla rekonštrukcia vlády, na ktorej čelo sa postavil Peter Pellegrini.

Roberta Fica však mocenské chúťky neprešli a u prezidenta Andreja Kisku pri podaní demisie vyslovil legendárnu vetu: „Ja neodchádzam, buď kľudný, pán prezident."

 

V Smere nastalo dvojvládie. Podľa oficiálnych vyjadrení oboch predstaviteľov malo ísť o dokonalý tandem. Vnútri strany to však vrelo. Ukázalo sa to rok nato pri voľbe ústavných sudcov. Kandidatúru ohlásil aj Robert Fico, čo by pri jeho zvolení znamenalo, že odíde aj zo strany.

Po veľkej kritike však svoju kandidatúru stiahol, nenaplnila sa tak jeho ambícia stať sa predsedom Ústavného súdu a Smer preto niekoľko mesiacov blokoval zvolenie nových ústavných sudcov.

Mimochodom, kandidatúru na prezidenta v roku 2014 a kandidatúru na ústavného sudcu odborníci považovali za Ficove pokusy stiahnuť sa zo straníckej politiky.

Robert Fico počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR
Robert Fico počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR Foto: TASR/Martin Baumann
 

V takejto zložitej vnútrostraníckej situácii sa Smer vybral aj do blížiacich sa parlamentných volieb, ale s tým, že Roberta Fica stiahne z verejnosti a dopredu vystrčí Petra Pellegriniho. Takto aj samotná strana, ktorú Fico zakladal, nepriamo uznala, že jej predseda je do veľkej miery pre voličov neprijateľný.

doveryhodnost.jpg
 

Smer minulý týždeň predstavil záverečnú fázu kampane. Presnejšie povedané, predstavil ju Peter Pellegrini, Roberta Fica by ste hľadali márne. Predsedu strany by ste rovnako márne hľadali aj na volebných bilbordoch a iných straníckych vizuáloch.

Trojnásobnému premiérovi tak v súčasnosti zostal len profil na Facebooku, vďaka ktorému šíri infantilné videá o neschopnosti opozície vládnuť a svoje občasné stretnutia s ľuďmi v regiónoch.

Ficov osud majú teraz v rukách samotní voliči „Je možné, že pre Roberta Fica by nižší počet hlasov znamenal jednoduchšiu cestu, ako sa stiahnuť z politiky," myslí si politológ Peter Spáč.

Otázkou už len zostáva, či to bude pre Roberta Fica povestný posledný klinec do rakvy alebo milosrdné vykúpenie.

Komentáre ( 0)