Mimoriadna správa
NAŽIVO: Premiér Matovič informuje o nových prípadoch a schválených opatreniach
Viac v článku
26. 03. 2020 09:08 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Psychológ: Deti, ktoré sú sexuálne zneužívané, doháňa náš systém na hranicu života a smrti

Podľa odborníka je agresorom voči dieťaťu najčastejšie niekto z rodiny.

Psychológ Marek Madro.
Psychológ Marek Madro. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

V kinách sa donedávna premietal film od českých tvorcov V sieti. Dospelé herečky stvárnili dvanásťročné dievčatá, ktoré si hľadajú priateľov na sociálnej sieti. V priebehu krátkeho času sa im ozývajú dospelí muži, ktorí im posielajú nahé fotky, videá a niektorí sa s dievčatami chcú aj stretnúť. Herečky sa vo filme niekoľkokrát opýtajú mužov, či im neprekáža, že majú len dvanásť rokov.

Psychológ a zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk hovorí, že film ukazuje aj realitu na slovenskom internete. Zneužívané deti sa podľa neho nemajú na koho obrátiť a často siahajú po radikálnom riešení.

V rozhovore sa dočítate aj:
Koľko mladých ľudí ročne vyhľadá psychologickú pomoc
Koľko z nich má myšlienky ukončiť svoj život
Prečo sa nezdôverujú rodičom
Ako prebieha sexuálne zneužívanie na internete
Prečo obetiam štát nepomáha dostatočne

Založili ste internetovú poradňu pre mladých. Ozývajú sa vám aj ľudia, ktorí zažili sexuálne zneužívanie?

Áno, často sa stretávame so sexuálnym zneužívaním v rôznych formách. Deje sa aj cez internet, pretože tam majú ľudia pocit zvýšenej anonymity. Myslia si, že môžu byť otvorenejší, ale je to len falošný pocit anonymity. Mladí využívajú internet, aby cez neho riešili to, čo ich trápi, lebo o tom nemajú s kým hovoriť. Ozývajú sa nám aj obete sexuálneho zneužívania, ktoré si už prešli rôznymi systémovými nástrojmi pomoci, ale nepomohli im.

S akou formou násilia sa stretávate najčastejšie?

Sexuálne násilie sa delí na dve základné skupiny: dotykové a bezdotykové. Medzi bezdotykové patrí najmä slovné obťažovanie a komunikácia cez internet. Minulý rok sme mali celkovo 25-tisíc prípadov. Sexuálne obťažovanie sa týkalo ôsmich percent. K tej téme sme sa však dostali až neskôr počas rozhovoru. Veľakrát sa nám človek ozval s tým, že chce spáchať samovraždu a až po chvíli rozhovoru sme sa dostali k sexuálnemu zneužívaniu.

Aký je vekový priemer ľudí, ktorí sa vám ozývajú?

Ozývajú sa ľudia od 12 do 30 rokov, takže priemer je 16,5 roka.

Dokáže si mladý človek hneď uvedomiť, že je zneužívaný?

Nie. Najmä tí najmladší hneď nevedia, že to, čo sa im deje, nie je normálne. Začnú si to uvedomovať až v neskoršom veku, napríklad, keď sa im znova stane nepríjemná situácia, alebo uvidia niečo, čo im to pripomenie.

Znamená to, že dokážu roky prežiť bez problémov a potom sa im spustí trauma?

Nie. Sexuálne násilie funguje tak, že ovplyvňuje spôsob, ako si vytvárame sexuálne vzťahy. Zneužívané deti považujú za normálne tvoriť vzťahy tak, ako ich s nimi tvoril násilník. Inak si vzťahy nevedia budovať. Až raz prídu do momentu, keď pochopia, že niečo nefungovalo tak, ako malo. Napríklad pochopia, prečo majú problém s dotykom. Každý sme iný, takže aj sexuálne zneužívanie každý zvláda inak, ale rana na duši má dopad na celý život.

Čo vám ako prvé napíšu ľudia, ktorí sa stretli so sexuálnym zneužívaním? Ako s vami nadväzujú kontakt?

Väčšinou máme s klientmi opakovaný kontakt a píšeme si s nimi viackrát, nielen jednorazovo. Na začiatku často prichádzajú s tým, že sa to stalo kamarátke alebo niekomu inému a chcú od nás počuť, čo by im mali poradiť. Potom si získame ich dôveru a priznajú, že sa to stalo im. Aj preto je dôležité, aby sme s nimi udržiavali kontakt.

Internetová poradňa pre mladých IP.čko.sk
Internetová poradňa pre mladých IP.čko.sk Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Zdôverujú sa aj rodičom alebo ste prví, na koho sa obrátia?

Najčastejším agresorom voči deťom je niekto blízky z rodiny. Keď to dieťa povie rodičom, často sa stretávajú s tým, že im neveria, alebo to bagatelizujú. Ak je agresorom otec, otčim alebo partner matky, veľmi často je obeťou aj samotná matka. Preto to ostáva uzavreté v rodine a všetci sú paralyzovaní a nedokážu s tým nič robiť.

Zneužívanie maloletých je trestné. Čo robíte, keď zistíte, že sa to deje niektorému vášmu klientovi?

Úlohou linky dôvery je v prvom rade byť nablízku osobe, ktorá to potrebuje. Obeť si potrebuje byť istá, že komunikácia medzi nami je anonymná. My ich upozorňujeme, že sa im deje niečo, čo naša spoločnosť neakceptuje a čo je trestným činom. Samozrejme, robíme to primerane ich veku, ale tínedžerom to môžeme povedať na rovinu. Potom hľadáme dôvernú dospelú osobu, na ktorú by sa obeť mohla obrátiť. Buď je to rodič alebo učiteľka, alebo školský psychológ. Môže to byť ktokoľvek, komu obeť dôveruje. V prípade, že to dieťa nie je schopné urobiť, kontaktujeme úrady sociálno-právnej ochrany alebo políciu.

Hovorili ste, že sexuálne násilie môže byť aj bezdotykové a deje sa aj v online priestore. Priblížte to.

Áno. Spomínal som, že vlani sme mali 25-tisíc kontaktov s ľuďmi s rôznymi problémami. Z nich sa nám ozvalo 719, ktorí mali skúsenosti s online groomingom (pestovanie si vzťahu a budovanie dôvery medzi sexuálnym predátorom a jeho obeťou cez internet, pozn. red.). Zaujímavé je, že keď sa nám ozvali, tak online grooming nepomenovali ako prvý problém. Ozvali sa nám až v prípade, keď uvažovali nad samovraždou. Zážitok s online obťažovaním spomenuli len ako jeden z dôvodov, ktorý ich priviedol na hranicu života a smrti. My sme sa im snažili zachrániť život, čo sa nám, chvalabohu, podarilo. Vlani sme mali 2875 chatov o samovražde, z toho 719 súviselo s online sexuálnym zneužívaním.

Takže online grooming môže mať až také vážne dopady, že po ňom ľudia uvažujú, že sa zabijú?

Áno. Mladí ľudia sú často v tejto situácii úplne paralyzovaní a osamelí. Nevedia, s kým o tom môžu hovoriť a deje sa im to vo veľmi zraniteľnom veku, keď sa oddeľujú od rodičov. Dôležití sú pre nich kamaráti a partia a nie rodičia. Keď sa im niečo takéto deje, rodičom sa nezdôverujú. Navyše sa u nich začína prebúdzať sexualita. Často im je komunikácia s cudzími ľuďmi cez internet príjemná. Niektorým dievčatám je príjemné, keď im niekto napíše "si krásna". To často nehovoria ani otcovia svojim dcéram a mali by.

Má online grooming svoje štádiá a priebeh?

Áno, je to dlhodobý proces. Manipulátor si získava pozornosť dieťaťa, aby malo pocit, že je v bezpečí. Potom prichádza fáza, keď agresor vidí fotku tváre dieťaťa. Vtedy mení svoj prístup a začína byť agresívny a tlačí, aby mu posielalo fotky a videá so sexuálnym obsahom. Mimochodom, aj agresori posielajú videá a fotky so sexuálnym obsahom, no často sú to len stiahnuté fotky z internetu. Všetky fotky a videá si archivuje. Aj videá, keď si s dieťaťom videochatuje. Postupne chce viac a viac, aby mal čo najväčšiu dominanciu. Agresor chce dieťa pasívne a aby ho počúvalo.

V akom štádiu si dieťa uvedomuje, že toto už nie je dobré?

Uvedomí si to vtedy, keď agresor začne spomínať iných ľudí, ktorí nie sú súčasťou ich komunikácie. Agresor varuje dieťa, aby sa o ich komunikácii nikto iný nedozvedel. Moja skúsenosť je taká, že dieťa má najväčší strach o svojich blízkych. Boja sa, že ich blízkym to ublíži a sklame ich to. Nejde im teda ani tak v prvom rade o ich vlastnú bezpečnosť, ale skôr o strach, že sklamú svojich rodičov. Z toho potom plynie pocit, že oni sami to musia zastaviť.

Naša doba je orientovaná na výkon a stále musíte prezentovať, že ste úspešný a dobrý. Najčastejšia téma, ktorú s deťmi rozoberáme, je téma osamelosti. Nenachádzajú nikoho, s kým by sa mohli porozprávať o tom, že zlyhávajú. Dnes sa už ani medzi deťmi nehodí stretávať sa s niekým, kto má nejaký problém. Vníma sa to tak, že keď sa stretávate s niekým, kto nie je úspešný, ťahá vás dole.

Agresormi sú často ľudia z blízkeho okolia obete.
Agresormi sú často ľudia z blízkeho okolia obete. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Takže ani v momente, keď sú deti v ohrození, neriešia prioritne seba, ale to, čo si o nich pomyslia iní.

Áno. Ich ani nezaujíma, že dostanú nejaký trest za to, že sa nevhodne správajú na internete, ale riešia to, že ich rodičia budú z nich sklamaní, že niečo také robia.

Veľa sa diskutuje o tom, či rodičia vedia, čo robia ich deti na internete. Dá sa to vôbec kontrolovať?

Kontrola ako taká je problém. Hovoríme o mladých ľuďoch, ktorí prirodzene potrebujú súkromie a sú vo veku, keď si vytvárajú názor na svet a potrebujú sa oddeľovať od rodičov. Pocit bezpečia im už nevytvárajú rodičia, ale kamaráti a partia. Prirodzene, ani rodičom sa nezdôverujú, skôr o svojich problémoch hovoria s kamarátmi, ak vôbec. Nie je samozrejmé ani to, že majú kamarátov, s ktorými môžu hovoriť o problémoch. Je to zvláštna situácia. Rodičia majú pocit, že online priestoru nerozumejú a ešte si aj myslia, že žiť bez mobilov a sociálnych sietí je lepšie, lebo oni s tým majú skúsenosti. Tínedžeri to preto využívajú ako svoj intímny priestor, kam nechcú pozývať rodičov. Riešením je prepojiť rodičov s technológiami.

Chce sa tínedžer rozprávať so svojimi rodičmi o tom, čo robí na internete?

Nechce. Pre deti je dôležité vedieť, že napríklad nahé fotky nepatria na internet. Ani medzi frajermi by sa takéto fotky nemali posielať, lebo čo raz pošlete, navždy niekde ostáva. Niekedy sa to bagatelizuje, ale môže sa stať, že pri rozchode sa stanete obeťou vydierania. Ja ako psychológ odporúčam rodičom, aby sa zhruba do desiatich rokov dieťaťa starali o jeho bezpečnosť. Primárny zdroj informácií je v rodine, a preto by mala rodina zabezpečiť všetky online zámky a online bezpečie. Potom neskôr sa mi už zdajú nefunkčné a úloha rodiča sa mení.

Ja to nazývam, že rodič by mal byť fanúšikom dieťaťa. To, že mu fandíte, vám prináša možnosť, aby vám dieťa ukázalo, čo na internete robí, s kým komunikuje a ako funguje sociálna sieť, ktorú používa. Vo veku od 15 do 20 rokov sa mladí začnú vracať k rodičom, k hodnotám a rituálom rodiny. Vtedy by mal byť rodič partnerom. Najlepším ochranným faktorom pred zlyhaním a pred sexuálnymi predátormi na internete sú dobre fungujúce vzťahy v rodine.

Vyhľadávajú deti chat s cudzími ľuďmi, pretože sú osamelé?

V prvom rade sú to deti, ktoré sa so svojimi rodičmi nerozprávajú o sexualite. Prirodzene sa o sexualitu zaujímajú, ale nenachádzajú dospelú osobu, s ktorou sa o tom môžu bezpečne rozprávať. Preto sa ľahšie stanú obeťou.

V kinách beží film od českých filmárov V sieti. Herečky stvárňujú dvanásťročné dievčatá, ktorým píšu dospelí muži. Mnohí im posielali svoje nahé fotky a videá. Pomôže film zvýšiť bezpečnosť detí?

Problémom toho filmu je, že neponúka odpovede na otázku, čo s tým máme urobiť. Hoci nahraté materiály poskytli polícii, chýba mi tam náznak nádeje. Film môže spôsobovať retraumatizáciu detí, ktoré zažili násilie. Dôležité je, že keď ten film ideme premietať masovo na školách, je vysoká šanca, že niektoré z tých detí, čo ten film budú vidieť, zažilo násilie.

Psychológ Marek Madro.
Psychológ Marek Madro. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Vieme, koľko detí zažíva násilie?

Podľa výskumov až každé štvrté dieťa zažilo nejakú formu násilia. Každé šieste dieťa je obeťou sexuálneho násilia. Z výskumov tiež vyplýva, že rodičia trávia s deťmi týždenne sedem minút rozhovorom o tom, o čom chce dieťa. Urobiť film a pustiť ho do spoločnosti je super vec, ale slovenská spoločnosť na túto tému nie je pripravená. Ani naši odborníci. Česko je výnimočné tým, že má obrovské množstvo preventívnych programov na ochranu detí v digitálnom priestore. U nás taká metodika nie je žiadna. My psychológovia teraz musíme narýchlo pripraviť školským psychológom metodiku, ako túto tému so žiakmi rozoberať. Ani film V sieti neukazuje, ako sa dá obetiam pomôcť.

Vytvorili sme portál stalosato.sk. Od siedmej rána do polnoci môžu ľudia anonymne a bezplatne osloviť rôznych odborníkov z liniek dôvery a požiadať o pomoc. Celý web je zameraný na pomoc učiteľom či rodičom, aby vedeli, ako s deťmi o tejto téme hovoriť a ako im pomôcť. Avšak tento web je určený najmä pre obete. Radíme im aj to, ako kontaktovať políciu. Náš systém ponúka dvanásťročnému dieťaťu, ktoré sa o sexuálnom násilí bojí hovoriť s dospelým dve možnosti: buď má ísť na políciu, alebo za rodičom. Zneužívané dieťa nechce spraviť ani jedno z toho, takže v tom zostáva samo.

Takže nemáme dobrý systém, obete sa nemajú na koho obrátiť a potom je tu tento film. Nepomôže aspoň niekoľkým obetiam? Možno sa na základe neho zmobilizuje aspoň pár rodičov alebo učiteľov. Nie je to stále väčší prínos, ako to, čo tu je teraz?

Bol by som rád, keby sa potvrdili vaše slová, ale nemyslím si to. Keď si ten film pozrú rodičia, tak asi prvé, čo urobia, bude, že vypnú internet. To je to najhoršie, čo môžu urobiť. Deti si prístup k internetu nájdu a rodič to už vôbec nebude mať pod kontrolou.

Nevyvolá film strach v predátoroch? Možno takáto silná medializácia ich prinúti sa na istý čas stiahnuť.

To je naivná predstava. Násilie tu bolo a bude, len spôsoby sú čoraz sofistikovanejšie a viac skryté pred zrakom verejnosti. Minulý rok sa nám ozvalo 719 ľudí, ktorí mali problémy s online sexuálnym násilím. Tie decká sa nám ozývajú v situácii, keď im systém nedokázal ponúknuť nič iné len samovraždu. Majú pocit, že sú v tom sami a siahajú po radikálnom riešení. Bol by som veľmi rád, keby sa tu niečo zmenilo, ale som skeptický. Minimálne by pomohlo, keby pri kúpe vstupenky na film dostali všetci leták, čo robiť, ak sa stanú obeťou násilia.

Na začiatku ste povedali, že deti aj pre to, v akom vekom sú, nechcú s dospelými hovoriť o svojich problémoch. Nie je potom problém v tom, že aj keby sme mali systém, deti samy od seba nevyhľadávajú pomoc?

Oni ju vyhľadávajú, ale sieť nekomunikuje ich jazykom. Pre decká je úplne prirodzené akúkoľvek životnú ťažkosť od kúpy tenisiek po rozchod riešiť online. Všetko vedia pomenovať jedným kľúčovým heslom, to zadajú do internetového vyhľadávača a podľa toho, čo im internet ponúkne, sa ďalej rozhodujú. Slová "chcem sa zabiť" zadáva do vyhľadávača mesačne približne 1500 Slovákov. Aká je odpoveď na internete? Návody na samovraždu. Vďaka tomu, že naša organizácia pracuje s modernými technológiami, sa dokážu ľudia dostať aj na našu stránku a požiadať o pomoc. Preto by mali aj iní odborníci komunikovať online spôsobmi, aby sa k nim mladí ľudia, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, dostali. Inak mladých ľudí neoslovia.

Hovorili ste, že film V sieti neponúka nádej. Keby ste boli režisérom, akú nádej by ste ponúkli?

Film je majstrovský, ale zameriava sa na dospelých. Bravúrne ukazuje agresorov a ich manipulačné stratégie. To, čo nekomunikuje, je, čo s tým môže robiť obeť. Verzia, ktorá ide do škôl, je preventívnejšia a dáva návod, ako sa násiliu vyhnúť. Čo však ak sa to už stalo? Na to už českí experti nemysleli. Každopádne takéto filmy neodporúčam premietať v školách vo veľkých skupinách a bez následnej diskusie s odborníkom.

Komentáre ( 0)