21. 05. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Robert Ďurkáč

Boris Valábik: Nie som expert, ale bývalý hráč, ktorý sa snaží posunúť svoje skúsenosti

Spolu sme sa bližšie pozreli na postavenie hráčov v našej lige a dostali sme aj odpoveď na to, či by sa dal na trénovanie.

Boris Valábik na archívnej snímke.
Boris Valábik na archívnej snímke. Foto: hockeyslovakia.sk

Niekdajší hokejista Boris Valábik to dotiahol až do NHL, avšak na Slovensku ho ľudia viac poznajú ako toho, ktorý buď ceruzkou rozoberá zápasy, alebo vo svojom podcaste hovorí o aktuálnych témach.

Jednou z nich je aj situácia v rámci slovenskej Tipsport Ligy, kde hladinu rozvírila správa o udelení titulu v predčasne ukončenej sezóne pre Banskú Bystricu. S Borisom Valábikom sme sa však pozreli aj pozíciu hráčov v našej najvyššej lige, ktorá má od ideálu ďaleko.

V rozhovore sa dočítate aj:
Prečo odobratie titulu Bystrici pomohlo
V čom sú súčasné zmluvy nevýhodné
Aký obštrukcie klub používal voči hráčom
Prečo hráči nemajú agenta
Prečo nechce zastupovať práva hráčov
Ako vplýva koronakríza na myslenie hráčov
Či by sa dal na trénovanie

Pôvodne sme chceli začať inou témou, ale toto si pýta reakciu hneď na úvod. Ján Filc až po troch rokoch reagoval na vaše tvrdé slová, ktoré ste medzitým korigovali. Skonštatoval, že si nezaslúžite taký veľký priestor, keďže nie ste v slovenskom hokeji dominantný človek. Ako sa vám jeho odpoveď čítala?

Za tie tri roky som už ďalej, takže k tomu sa už nechcel vyjadrovať a trvám na tom. Nie som človek, ktorý sa vracia dozadu. Bolo už asi povedané všetko.

Koronakríza otvorila v slovenskom hokeji dve veľké témy. Prvou bolo udelenie titulu pre Banskú Bystricu. Vy ste toto rozhodnutie podrobili veľkej kritike, vo vašom podcaste ste to dali pocítiť aj šéfovi Pro-Hokeja Richardovi Lintnerovi. Pár dní po rozhovore zrazu titul Bystrici odobrali. Myslíte si, že sa tak udialo aj vďaka vášmu tlaku?

Vždy je dobré, ak sa bavia o veciach ľudia, ktorí si niečím prešli a nerobia rozhodnutia od stola. Som presvedčený o tom, že by to Bystrici nepomohlo. Za posledné roky tam budujú jeden z najprofesionálnejších tímov ako na ľade, tak aj mimo neho. Možno aj oni si s odstupom času uvedomia, že odobratie titulu je dobrým rozhodnutím, keďže verejnosť sa na nich pozerala cez prsty. Ak by im titul zostal, bolo by to amatérske a na úrovni poľskej ligy, kde titul udelili. Ak sa však chceme približovať vyspelým ligám, potom je odobratie titulu v poriadku. Myslím si, že sčasti zavážil aj náš podcast, čo je len dobre. Ak sa vyvolá rozumná debata, nevidím v tom problém.

Pokiaľ ide o rozumnú debatu, je to v poriadku. Na Slovensku je však zvykom, že ľady sa pohnú, až keď sa niečo stane. Došlo by podľa vás k odobratiu titulu, aj keby to na verejnosti nerezonovalo?

Ťažko povedať, je to skôr otázka na právnikov. Tu je však potrebné brať ohľad na zdravý športový úsudok, pretože šlo o veľmi neštandardnú situáciu.

Druhá veľká téma sú platy a zmluvy hráčov. V čom vidíte najväčší problém?

Jednoznačne v tom, že zmluvy sú naklonené ku klubom, aj keď chápem aj ich situáciu. Hokej je finančne azda najnákladnejší šport na Slovensku, ale zaslúžil by si väčšiu pozornosť od štátu. Potom sa nemožno čudovať, že kluby svoju finančnú situáciu prenášajú na hráčov. Tí, ak sa zrania, majú podľa súčasných zmlúv problém. To je nepochopiteľné. Veď hráč nosí na drese klubové logo, bojuje za tím, dáva do toho všetko. Hráči však majú pri výbere nového zamestnávateľa na pamäti aj toto. Sú kluby, kde chalanovi povedia, že má trebárs dva týždne alebo mesiac na to, aby sa dal dokopy. Akú však majú chalani motiváciu, keď vedia, že pri zranení, napríklad, keď sa hodia súperovi do strely, môžu prísť o časť výplaty?

Vypovedanie zmlúv je taktiež asi kapitola sama osebe, podľa toho, čoho sme neraz svedkami.

Nemôže sa stať, že tím zo dňa na deň pripraví hráča o prácu. Podľa mňa by mala fungovať zodpovednosť zo strany klubu, pretože aj šéf klubu, nech je v akejkoľvek situácii, by mal byť zodpovedný za to, koho podpíše. Teraz, keď sa hráčovi nedarí pár zápasov, jednoducho mu ukončia zmluvu a stratu nemajú žiadnu. Chýba garancia mesačného, možno aj dvojmesačného odstupného. Momentálne sa to robí, takpovediac, od stola. Pošle sa jednostranná výpoveď a hráča nejako dotlačia k tomu, aby to podpísal. Alebo sa podpíše akási dohoda, ktorá je len naoko. Viem o prípadoch, kedy hráčovi nedoplatili ani to, čo mu klub dlhoval. Klub s hráčom jednoducho vypovedal zmluvu, bez akejkoľvek povinnosti vyrovnať záväzok. Na druhej strane je potrebné priznať, že nie všetky kluby to tak robia.

To viete alebo si to myslíte?

Neraz sa mi po vyjadrení do médií ozvali kluby, že oni to tak nerobia, preto hovorím, že, okej, ak to vy nerobíte, určite nebudete mať problém s úpravou hráčskych zmlúv. Pátral som v zmluvách, podľa čoho môžu kluby siahať hráčom na peniaze, lenže som to nenašiel. Sú tam však aj dodatky, že ak sa hráč do určitého času nevylieči, môžu mu siahnuť na plat až do výšky 70 percent. Je to nezmysel, pretože jeden klub má podmienky také a druhý onaké. Jednotné zmluvy sú potrebné, bez debaty.

Faktom je, že viacero hráčov v Tipsport Lige nemá agenta. Ak by ho mali, pomohlo by im to?

Nepomohlo, keďže agenti sú veľmi špecifickou kategóriou. Žiadny agent na takomto malom a, žiaľ, aj neprofesionálnom trhu nebude bojovať s klubmi. Agenti sú závislí od toho, kam a aký počet hráčov „umiestnia". Neverím tomu, že sa nájde agent, ktorý by bojoval s klubmi. Riskovať to, že kluby nebudú mať o hráčov daného agenta záujem, asi nebude nikto.

Momentálne vzniká akási hráčska asociácia okolo Braňa Rapáča, Miša Sersena a Ivana Švarného. Ste v kontakte, prípadne pomáhate im nejakou formou?

Sme v kontakte, avšak nepomáham im. Potrebujem si držať neutrálny pohľad, pretože rozumiem klubom, ale aj hráčom. Nechcem však skĺznuť do niektorej zo skupín, pretože potom by som si nemohol povedať vlastný názor a musel by som hovoriť to, čo je potrebné. Druhým dôvodom je moja spolupráca s RTVS. Nebolo by správne, ak by som ja ako analytik pôsobil v hráčskej asociácii, v jednej časti tohto sporu, ktorý, dúfajme, že sa neskončí vojnou, ale vzájomnou spokojnosťou. Chalanom však držím palce.

O niečo podobné sa kedysi pokúšal Vlado Országh, hráči však nejavili záujem. Otázka preto znie, či vôbec majú šancu tento systém zmeniť?

Tu by som možno spomenul ďalší dôvod, pre ktorý by som nemohol byť v hráčskej asociácii. Poviem to rovno, viacero chalanov počas kariéry buď zabúda, alebo ignoruje to, že je potrebné začať sporiť na dôchodok. Je množstvo chalanov, ktorí takto nezmýšľajú, a tak by som sa pravdepodobne s daným jednotlivcom, ktorého mám zastupovať, dostal do konfliktu. Vlado možno vtedy pohorel na tom, že hráči potrebu asociácie necítili, lenže teraz je situácia diametrálne odlišná. Braňo a spol. majú podporu všetkých hráčov zo všetkých kluboch, čo je vôbec prvýkrát. Ak to doteraz boli len náznaky, teraz to už zrejme má reálne kontúry.

Predsa len je však možno namieste otázka, či by k tomu došlo, aj keby neprišla koronakríza.

Zrejme máte pravdu. Hokejisti síce môžu byť tímoví, ale keď spoluhráč príde o prácu, neberiete to tak osobne, pokiaľ sa to neprihodí vám. Toto zasiahlo všetkých ľudí, takže si veľmi pravdepodobne všetci uvedomili vážnosť situácie a určite by boli neradi, keby sa niečo podobné v budúcnosti opakovalo. Koniec koncov, boli by hlúpi, ak by sa z tohto nepoučili.

Základom je dobrá výchova. Často hovoríte, že počas vašich mladých čias si tréneri vyberali deti štýlom „pozriem sa a vidím". Platí to doteraz?

Za dva-tri roky sa náš hokej pohol vpred, aj keď ťažko si predstavím trénera, ktorý sa pôjde vzdelávať, keď vie, že jeho asistent má pri mládeži mesačne možno 150 eur. Sú to však zanietenci, na ktorých nemôžem povedať jediné krivé slovo. Pevne dúfam, že to už nebýva tak ako za mojich mladých čias, že tréner sa pozrel na hráča a usúdil, že na to nemá. Možno medzi nimi boli aj takí, ktorí „rozkvitli" neskôr. Stále však počúvam reči o takzvaných „protekčných deťoch". Úprimne, ja som toto nezažil, alebo aspoň som si to neuvedomoval. Možno si teraz ľudia povedia, že som hluchý alebo slepý, ale je to proste tak. Keď však vidím, že aký nízky počet detí hrá hokej v niektorých mestách, som presvedčený, že v niektorých kluboch hrajú všetci do nohy.

Ste uznávaný hokejový analytik, cez podcast ste si vytvorili aj slušný mediálny priestor, vďaka ktorému viete vytvoriť tlak na kompetentných. Nedostali ste už nejakú konkrétnu hokejovú ponuku?

Registroval som pár náznakov, aby som trénoval, ale nechystám sa na to. Keby som chcel trénovať, musel by som sa tomu venovať pravidelne a, popravde, neviem, či by som na to mal. Sú tu oveľa lepší tréneri. Preto robím konzultanta a radím deťom, aby neopakovali moje chyby a aby si dali pozor na detaily, ktoré si všímajú vo svete. Medzi ne patria reč tela, včasný príchod na tréning, správanie a sedenie v kabíne, reakcia voči spoluhráčom a podobne. To všetko robí rozdiely medzi hráčmi. Ešte je potrebné dodať, že nikdy sa nebudem považovať za experta, ide skôr o marketingovú záležitosť. Ja som bývalý hráč, ktorý tieto veci zažil a snažím sa ich opísať a posunúť ďalším.

Takže je toto presne to, čo vás maximálne napĺňa?

Analytik v štúdiu má aj akúsi pridanú hodnotu, a síce spraviť to zaujímavým, čím priláka divákov, aby sa k nemu opäť vrátili. Robím službu pre slovenský hokej a keď mi niekto povie, že neprepína na Čechov, to ma veľmi poteší a napĺňa.

Komentáre ( 0)