28. 05. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Skončia alebo neskončia rodné čísla? BIFO sme už mali zavádzať do praxe

Od apríla sa malo začať prechodné obdobie, v roku 2030 mal identifikátor úplne nahradiť rodné čísla.

Občiansky preukaz s BIFO (ilustračná snímka)
Občiansky preukaz s BIFO (ilustračná snímka) Foto: Fotomontáž TVNOVINY.sk

BIFO, teda bezvýznamový identifikátor fyzickej osoby. Práve toto náhodné desaťmiestne číslo sme mali podľa predstáv minulej vlády už v tomto roku začať používať. Najprv súbežne s rodnými číslami, neskôr od roku 2030 by už na dokladoch bol len spomínaný identifikátor.

„Tento schválený materiál nechávame na budúcu vládu a parlament, aby ho schválili," uviedla ešte v novembri minulého roka vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková.

Remišová je za zrušenie, vnútro chce o tom diskutovať

Nová vláda však s novým projektom už zrejme nepočíta. Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová otvorene hovorí, že by ho v súčasnej podobe najradšej zrušila.

„Podobne ako ostatné veľké projekty, aj projekt BIFO by mal byť podrobený poctivej analýze a vyhodnoteniu nákladov. Neoficiálne odhady hovoria, že by nás mal stáť stovky miliónov eur, čo pokladám za neprijateľné," uviedla Remišová.

Podľa jej slov odmieta ísť cestou, ktorá by znamenala zvyšovanie zbytočných nákladov o to viac, že čelíme dopadom koronakrízy.

„Budem sa na túto tému rozprávať s ministrom vnútra, musíme zistiť, čo bolo v rámci projektu urobené a koľko nás to stálo. Podľa môjho názoru by projekt v súčasnej podobe pokračovať nemal," doplnila.

TIP: Nebudeme už môcť platiť gastrolístkami v obchodoch? Stravenky opäť vyvolali búrlivú debatu

Ministerstvo vnútra je diskusii naklonené, priamo však neodpovedalo, s akým postojom do debaty pôjde.

„Ministerstvo vnútra SR zatiaľ nerokovalo s úradom vicepremiérky pre informatizáciu o tomto rozhodnutí a ani o postupoch, ktoré budú nasledovať. K tomuto projektu a ďalším možným postupom budeme s p. vicepremiérkou pre informatizáciu určite rokovať," odpísal nám hovorca rezortu Petar Lazarov.

S ukončením BIFO súhlasí aj odborník z občianskeho združenia Slovensko.Digital Ľubor Illek, ktorý vývoj okolo projektu dlhodobo sleduje. Podľa neho sa toto nové riešenie ukázalo ako drahé, zložité a zbytočné.

„Hlavné problémy sú, že plánované nové riešenie BIFO/SIFO je príliš komplikované, celkové náklady na zavedenie týchto nových identifikátorov budú vysoké a pritom nie sú ani poriadne vyčíslené. Taktiež náklady na prevádzku budú vysoké. A práve šetrenie na prevádzke je jedna z priorít tejto vlády, s ktorou sa plne stotožňujem," myslí si Illek.

Čo bude teraz s rodnými číslami?

O projekte BIFO sa na ministerstve vnútra začalo hovoriť ešte pred 16 rokmi. Verejnosť sa však o tejto zmene viac dozvedala až päť rokov dozadu za vlády Smeru. Na jeho zavedenie boli podľa vtedajších vyjadrení ministerstva dva dôvody.

Po prvé, z rodného čísla sa dá vyčítať dátum narodenia, čo je v príkrom rozpore s trendom, kedy sa čoraz viac kladie dôraz na ochranu osobných údajov. Druhým dôvodom je, že sa rodné čísla môžu v budúcnosti vyčerpať. Na Slovensku sa totiž používajú od roku 1954 a vraj v roku 2053 by mohli nastať prvé problémy.

TIP: Prichádza koniec centov na Slovensku? Vláda ich plánuje radikálne obmedziť

Otázkou preto je, čo chce vláda, resp. príslušné rezorty robiť, ak tento projekt zrušia.

„S ministrom vnútra chcem hovoriť aj o možných riešeniach v oblasti rodných čísel tak, aby sme čo najmenej zaťažili občanov a obmedzili zbytočné náklady," uviedla Remišová.

Ani podľa odborníka nás čas nijako netlačí, keďže rok 2053 je priďaleko a ani tento termín nemusí byť zásadný problém. Na druhej strane je určite potrebná odborná diskusia k tejto téme.

„Teraz by sme sa však mali sústrediť na aktuálne výzvy, ako je e-Government, teda digitalizáciu verejnej správy, ktorá nie je na tom dobre," doplnil Illek.

Do projektu BIFO sa doteraz nalialo približne osem miliónov eur, ktoré išli z eurofondov. Ak sa teda zruší, tak by mali prísť z Európskej únie korekcie. Momentálne sa nedá povedať, koľko by sme museli vrátiť.

„Na hrozbu korekcií zo strany Európskej únie pri tomto projekte som upozorňovala už dávnejšie, v súčasnosti presné čísla ešte povedať nevieme," uviedla Remišová.

Podľa Remišovej je však lepšie sa teraz vrátiť z kratšej cesty, keďže odborníci už pred časom odhadli, že celý projekt by mohol napokon stáť až 250 miliónov eur. Aj to môže byť len konzervatívny odhad.

„Spojené náklady sú vysoké. Skúsili sme to teda, ale ukázalo, že toto nie správna cesta," uzavrel Illek.

Komentáre ( 0)