01. 06. 2020 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Patakyová: Slovensko sa zaviazalo, že vyrieši problémy LGBTI ľudí. Spoločnosť to neohrozí

Základné funkcie rodiny na Slovensku nie sú podľa Patakyovej ohrozené.

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Správa o činnosti ombudsmanky Márie Patakyovej sa opäť dostala do pozornosti verejnosti. Kým v minulosti boli správy ombudsmanky parlamentom ignorované, tento rok si ju prišla osobne vypočuť aj prezidentka Zuzana Čaputová. Plénum bolo plné a poslanci dali ombudsmanke jasne najavo, čo si o jej práci myslia.

Proti správe hlasovali aj koaliční poslanci. Mimovládna organizácia Občan, demokracia a zodpovednosť následne vyhlásila výzvu parlamentu a vláde STE TU PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ. Vo výzve vyjadrili obavu nad dodržiavaním ľudských práv a slobôd. Výzvu podpísalo vyše 12-tisíc ľudí.

Patakyová v rozhovore hovorí, ako sa počas rozpravy cítila a či sa aj ona obáva o smerovanie Slovenska v oblasti ľudských práv a právneho štátu.

Pred dvoma týždňami sa v parlamente konala rozprava k vašej správe o činnosti za rok 2019. Ako ste sa počas nej cítili?

Nebolo to príjemné, a to najmä z toho dôvodu, že som to nečakala. Dva týždne pred tým som správu predložila Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a tam sa správa prerokovala vecne, poslanci mali aj otázky a výbor odporučil plénu Národnej rady, aby správu zobral na vedomie. Preto som ostala prekvapená vývojom, kam sa rozprava uberala.

Čím si vysvetľujete, že vo výbore správa prešla bez problémov a v pléne sa strhla hystéria?

Možno na výbore boli prítomní poslanci a zástupcovia klubov, ktorí so správou nemali problémy. Všetci ostatní boli na rokovaní pléna. Ale vysvetlenie vám neviem dať.

Mne to pripadá tak, že poslanci využili plénum na lepšiu medializáciu, keďže rokovanie výboru je neverejné. Nebol to kalkul niektorých poslancov?

Neviem sa k tomu vyjadriť. Pre mňa je prerokovanie na výbore vždy dôležité. Vždy som k tomu pristupovala tak, že tam odznejú otázky, na ktoré v správe nie je jednoznačná odpoveď a ja potom budem mať možnosť sa k tomu v rozprave vyjadriť a dovysvetliť niektoré veci. Rokovanie vo výbore je dôležité na to, aby som sa mohla pripraviť na rozpravu v parlamente. Väčšinou dáva výbor prvý signál, ako je správa vnímaná poslancami.

Počas rozpravy boli najvýraznejší kotlebovci a konzervatívni poslanci. Zastali sa vás aj nejakí poslanci?

Áno, určite. Počas rozpravy zaznievali vystúpenia poslankýň a poslancov, ktorí vnímajú celú šírku problematiky, ktorej sa venujem. Zároveň rešpektovali viazanosť verejného ochrancu práv ústavnoprávnym rámcom a rámcom, ktorý vyplýva z medzinárodných záväzkov. Títo poslanci reagovali aj faktickými poznámkami na jednotlivé vystúpenia.

Čo ukázala rozprava o našom parlamente?

Zo spôsobu prerokovania správy som vyčítala a do budúcnosti zaumienila, že nasledujúce roky bude potrebné omnoho výraznejšie vecne a právne argumentovať. Verejný ochranca práv sa venuje individuálnym podnetom, ktoré poslanci môžu vyhodnocovať ako menej dôležitý problém. Pritom je to problém konkrétneho človeka, ktorý sa na nás obrátil. Z individuálneho podnetu sa dá zistiť systémový problém. Ten je ombudsman povinný riešiť.

 

Richard Vašečka povedal, že nám chýba splnomocnenec pre náboženskú slobodu. Čo si tom myslíte?

Viem to vyhodnotiť z pohľadu činnosti tejto kancelárie. Minulý rok sme nedostali podnet týkajúci sa tejto otázky.

Takže kým nedostanete podnet, nekonáte?

Mohli by sme iniciovať aktivitu, ak by sme zistili z medializovaných informácií, že zo strany štátu dochádza k porušovaniu práv v tejto oblasti. Ak takéto porušovanie nevidíme, nemôžeme konať.

To znamená, že keď Richard Vašečka hovorí, že kresťania sú šikanovaní médiami, pretože sa im vysmievajú za vieru, vy do toho nemôžete vstupovať?

Áno. To je záver. Ak by išlo o diskrimináciu mimo verejnej správy, môže sa tým zaoberať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa zameriava na diskrimináciu, pretože je tzv. equality body (inštitúcia, ktorá chráni rovnoprávnosť a dodržiavanie práv, pozn. red.).

Richard Vašečka tým narážal na video ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý pred rokmi na omši hovoril o svojej skúsenosti s Duchom Svätým. Video sa stalo terčom vtipov a satiry. Bolo to podľa vás ešte v norme humoru, alebo sa už dá hovoriť o výsmechu z viery?

Myslím si, že je to potrebné veľmi citlivo zvažovať v každom prípade. Nie je v moci žiadneho racionálneho zákonodarcu, aby toto upravil a presne definoval.

Takže je na každom z nás, čo ešte považujeme za únosné.

Ak sa predpokladajú prvky, že je to urážlivé, tak sa to dá riešiť. Ak je to útok na osobnosť človeka, tak sú možnosti občianskeho práva. Ak by sa to týkalo trestnoprávnej roviny, taktiež sú tu možnosti. V každom jednotlivom konaní rozhodujúci orgán rozhodne, či, ako, s akými následkami došlo k zneváženiu osobnosti.

Ako presne váš úrad funguje?

Verejný ochranca práv nerozhoduje, nie je s ním spojená štátna donucovania moc. Preskúmava problém a dáva svoje odporúčania, ktoré by orgány verejnej správy mali akceptovať, ak nie, oslovuje sa nadriadený orgán. Zo skúseností môžem povedať, že pri problémoch individuálnych ľudí naše odporúčania orgány reflektujú dobre a berú do úvahy naše odporúčania. Pri systémových zlyhaniach to už naráža na celkovú tvorbu ústavného a právneho rámca. Otázky sa skôr prehliadajú a neriešia sa a problém sa zväčšuje. To je tých 22 najzásadnejších odporúčaní, ktoré sú v poslednej správe. Ombudsman stojí na dvoch pilieroch.

Prvý sú podnety od ľudí alebo od právnických osôb. Následne podnet vyhodnocujeme. V prvom rade zisťujeme, či je to v našej pôsobnosti. To znamená, že zisťujeme, či došlo zo strany orgánov verejnej správy k porušeniu alebo ohrozeniu základných práv a slobôd a to ich konaním, nekonaním alebo rozhodnutím v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického štátu. Potom začíname komunikovať s príslušným orgánom verejnej správy, aby podal svoje videnie veci.

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

A druhý pilier je vaša vlastná iniciatíva.

Áno, ide najmä o informácie z médií alebo mimovládnych organizácií. Závery sú opäť také, že dávame návrh na zmenu legislatívy, alebo je to také vážne, že je potrebné ísť na Ústavný súd.

Koľko podnetov dostávate za rok?

Za minulý rok to bolo o 40 percent viac ako za rok 2018. Dokopy ich bolo 2800, ale sú tam aj také podania, ktoré nie sú v našej pôsobnosti a posúvame ich iným inštitúciám alebo podania v rámci našej iniciatívy v elektronickej forme „detský ombudsman". Musím však povedať, že naše závery sú relevantné právne analýzy, ktoré majú vo viacerých prípadoch aj 20 strán, v závislosti od charakteru podnetu.

Kritizovali ste vládu za niektoré jej súčasné opatrenia v čase epidémie koronavírusu. Premiér Igor Matovič vám verejne nedal za pravdu. Ovplyvňuje vzťah medzi vládou a verejným ochrancom práv jeho činnosť?

Určite to má vplyv. Verejný ochranca práv sa má vnímať ako niekto, kto pomáha systému a má odstraňovať jeho nedostatky a má posilňovať dôveru ľudí v štát. Keď ombudsman zistí negatíva, tak z hľadiska spoločnosti je to pozitívny signál, že je tu priestor na odstránenie problému. Aj v zahraničí sa činnosť verejného ochrancu práva vníma skôr ako kritika aktuálnej vládnej moci. Na stretnutiach ombudsmanov z Európy zriedkavo počúvam, že ministerstvá pozitívne reagujú na zistenia ombudsmana.

Naposledy som konkrétne takúto dobrú spätnú väzbu počula od írskeho a fínskeho ombudsmana. Je to otázka toho, ako sa postavíme k tejto inštitúcii. Pre mňa je dôležité, že ombudsman patrí k otvorenému vládnutiu. Pre vládnu moc prináša informácie o nespokojnosti občianskej spoločnosti. Vytvára most medzi výkonnou mocou a spoločnosťou.

Zlý vzťah s premiérom vám však nezväzuje ruky pri činnosti...

Nie, ani nemôže. Mám ústavu a zákon, ktoré mi hovoria, ako mám konať. Ombudsmanovi ani ľuďom v jeho kancelárii nie je jedno, s akou odozvou sa stretávame, ale nemôže nás to zväzovať. Máme svoje poslanie, ktoré musíme plniť.

Veľa sa hovorí o odpolitizovaní verejnej správy. Je správne, aby ombudsmana nominovala politická strana?

Ombudsmanské inštitúcie sú vysunutým očkom parlamentu. Parlamentu majú dávať informácie, ako výkonná moc realizuje svoje oprávnenia. Nominovať verejného ochrancu práv môže 15 poslancov Národnej rady. Je fakt, že z tohto spôsobu nominácie by nemal vznikať názor, že ombudsman voči tej strane, ktorá ho nominovala, nemôže prichádzať so svojimi odporúčania v prípade, že zistí problémy. Ak by takýto názor existoval, je to nekorektné. Naráža to na požiadavku nezávislosti. Za seba môžem povedať, že som zistila pochybenia aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré spadalo pod stranu Most-Híd, ktorá ma nominovala. Rovnako som prichádzala so svojimi odporúčaniami aj voči tomuto rezortu.

Teoreticky, keby nasledujúceho ombudsmana nominovali konzervatívni poslanci a bol by aj schválený, môže sa stať, že na niektoré problémy bude klásť väčší dôraz a niektoré bude ignorovať?

Moje videnie poslania verejného ochranu práv je také, že musí reflektovať tie medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Tam napríklad patrí aj balík problémov LGBTI ľudí, ktorý my na Slovensku nemáme právne vyriešený. Je už potom na samotnom ombudsmanovi, čo s tým urobí. Či na to len upozorní a ďalej nesleduje, či sa situácia zlepšuje. Závisí to od nastavenia každého človeka, ktorý vykonáva túto funkciu. Každý sa môže v istej miere inak zhostiť tejto úlohy.

Problémom, ktorým som sa venovala, boli na základe podnetov a hneď ako príde podnet zo strany fyzickej osoby na kanceláriu, je potrebné sa mu venovať. Ak by sa mu iný ombudsman nevenoval, musí to právne a vecne zargumentovať.

Predstavme si, že máme ombudsmana, ktorý by išiel na podujatie Hrdí na rodinu a v LGBTI komunite by vzbudil nedôveru. Tí by mu neposielali podnety, takže ombudsman by mohol povedať, že žiaden problém s porušovaním práv LGBTI ľudí tu nie je. Môže sa toto stať?

Ak by sa ombudsman zúčastnil pochodu Hrdí na rodinu, musel by vysvetliť, prečo tak urobil. Ja som vystúpila na úvodnej časti Dúhového pochodu a zdôvodnila som aj písomne aj ústne, prečo som tam. Pokiaľ nie sú práva LGBTI komunity na úrovni, ako podľa medzinárodných záväzkov máme zabezpečiť, tak ombudsman by mal na tento problém poukazovať. Ak dochádza k zlyhaniu funkcie rodiny, tak na to tiež poukazujem. Máme veľa podnetov, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti v prípade rozvodu manželov. Tam máme naozaj veľa podnetov, ktoré riešime. Aj toto je dôležitá agenda, ktorej sa venujeme. Ale podpora rodiny z iného hľadiska je otázka, ktorá už nespadá pod náš úrad, ale do tvorby verejných politík.

To, že máme v ústave definované manželstvo, to, že zákon určitým spôsobom chráni rodinu, neznamená, že nemôžeme právne upraviť vzťahy osôb rovnakého pohlavia. To je umenie skĺbenia požiadaviek rôznych skupín. Dôkaz, že je to možné, je napríklad Portugalsko. Majú legálne manželstvá párov rovnakého pohlavia a v Portugalsku sa ku katolicizmu hlási 95 percent obyvateľstva. Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý má rovnosť pred zákonom zabezpečiť každému, kto je subjektom práva.

Môže sa stať, že sa postupne a potichučky uberáme poľskou a maďarskou cestou?

Sme po voľbách a vznikol nový parlament a vláda. Je potrebné si istým spôsobom zosúladiť predstavy jednotlivých hráčov. Som presvedčená, že je tu priestor na to, aby sa práva a slobody nielen dodržiavali, ale aj posilňovali. Je to na nás, aby sme hľadali riešenia, ktoré reflektujú charakter nášho štátu a zároveň dávajú ochranu menšinám bez toho, aby sa cítila ohrozená väčšina.

Je možné, aby sa to stalo skutočnosťou v tejto vláde a v tomto parlamente?

Ja si myslím, že áno. Z mojej pozície sa o to budem snažiť.

Oľga Pietruchová odišla z pozície šéfky Odboru rodovej rovnosti, pretože vraj necíti podporu súčasného ministra Milana Krajniaka. V tejto otázke nie je taká optimistická ako vy a otvorene hovorí, že sa bojí, že sa uberáme maďarsko - poľskou cestou. Nesúhlasíte?

Budem to hodnotiť len z pohľadu verejnej ochrankyne práv. Ja si stále myslím, že je tu priestor na to, aby sme sa uberali k posilňovaniu ochrany základných práv a slobôd aj s vedomím toho, aké máme medzinárodno-právne záväzky. Sme súčasťou spoločenstva Európskej únie. Musíme prihliadať aj na európske štandardy, ktoré nás stmeľujú a vytvárajú porozumenie.

Excesy v týchto otázkach tú pozíciu síce zhoršujú, ale pre mňa je dôležité, že naši traja najvyšší ústavní činitelia sa dohodli na zahranično-politickej orientácii Slovenska. Vedie ma to k záveru, že stále môžeme ísť cestou posilňovania dodržiavania našich záväzkov aj vo vzťahu k menšinám.