03. 06. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Kým vláda rieši epidémiu, NR SR diskutuje o ľudských právach. Vydáme sa poľsko-maďarskou cestou?

Boj s korupciou sa nevylučuje s potláčaním ľudských práv, varuje politologička.

Richard Vašečka a Anna Záborská z Kresťanskej únie.
Richard Vašečka a Anna Záborská z Kresťanskej únie. Foto: TASR

Vydá sa Slovensko na poľskú či maďarskú cestu? O tejto téme diskutujú politici a odborníci prakticky od prvého zasadnutia nového parlamentu. Padajú slová aj o tom, že sme nikdy nemali konzervatívnejší parlament, ako je ten súčasný.

Konzervatívny obraz dotvára aj fakt, že jediná liberálna strana, ktorá sa dostala do parlamentu, je Sloboda a Solidarita. Aj tá uhrala len slabý výsledok, a to 13 kresiel. Navyše, parlamentná účasť tesne ušla koalícii Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá sa taktiež otvorene hlásila k liberálnym a proeurópskym hodnotám.

Premiér Igor Matovič už preto počas volebnej noci sľuboval, že liberálni voliči sa nemajú čoho obávať a bude zastupovať aj ich záujmy. Ako sa mu to teda darí plniť?

Od volieb neprešlo ani sto dní a zatiaľ čo vláda rieši epidémiu koronavírusu a s ňou spojenú krízu, v parlamente sa už stihlo búrlivo diskutovať na tému interrupcií a práv LGBTI ľudí.

Liberálov znepokojil aj odchod dlhoročnej šéfky Odboru rodovej rovnosti Oľgy Pietruchovej z ministerstva práce. Pre médiá uviedla, že rezort práce rozhodol, že musí brať do úvahy pripomienky Konferencie biskupov Slovenska. Tým sa napríklad dlhodobo nepáči pojem rodová rovnosť. Aj to podľa niektorých odborníkov ukazuje, kam smeruje súčasná politická garnitúra.

Poslanci z OľaNO sú alibisti

Politologička Viera Žúborová hovorí, že situácia na Slovensku nie je výnimočná. Lídri po celom svete využívajú mimoriadnu situáciu na presadzovanie svojho videnia krajiny. Pod rúškom ochrany obyvateľstva presadzujú výrazné zmeny. Využívajú mocenské hry na budovanie svojho ideálu štátu.

„Matovič to síce mohol myslieť úprimne s výrokom počas volebnej noci, no neuvedomil si, koľko konzervatívcov priniesol na svojej kandidátke do parlamentu. Súčasný parlament je konzervatívny. Nemôžete niečo sľubovať liberálom, keď majú prevahu klerikálni poslanci," hovorí Žúborová.

Neobstojí vraj ani argument, že v OĽaNO sú aj poslanci, ktorí sa radia medzi liberálov. Príkladom je aj Gábor Grendel a ďalších 19 poslancov hnutia, ktorí sa pri správe verejnej ochrankyne práv zdržali hlasovania.

„Keď sa človek zdrží hlasovania v otázke ľudských práv, je to alibizmus," myslí si Žúborová.

Hnutie má totiž v oblasti kultúrno-etických otázok voľnú ruku. To znamená, že pri prípadnom sprísnení interrupcií prevládne v klube konzervatívny názor a liberáli s tým nespravia nič. Hoci každý môže pri hlasovaní prejaviť svoj postoj.

Anna Záborská mení rétoriku

Práve interrupcie sú jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti ľudských práv. Veď len minulú jeseň parlament hlasoval až o štyroch rôznych návrhoch, ktoré mali za cieľ obmedziť, alebo aspoň sťažiť ženám prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Ani jeden neprešiel.

Napriek tomu ani počas volieb a vyzerá to tak, že ani po nich, sa politici tejto témy nemienia vzdať. Jednou z nich je aj Anna Záborská z Kresťanskej únie, ktorá kandidovala na kandidátke OĽaNO.

Počas volebnej kampane volala ešte po prísnejšej potratovej legislatíve. V januári tohto roka dokonca vyhlásila, že v budúcom parlamente bude hľadať podporu pre zákon, ktorý by úplne znemožnil ženám podstúpiť interrupciu.

V najnovšom rozhovore pre portál Aktuality.sk však povedala, že nepredloží návrh sprísnenia interrupcií, ale navrhuje lepšie informovať ženy pred tým, než sa rozhodnú pre potrat.

TIP: Sociologička: Zakázať potraty je ako zákonom prinútiť ľudí darovať obličku.

Politologička Žúborová varuje, že to neznamená, že nezahlasuje za návrh inej strany, napríklad kotlebovcov. Tí sa netaja tým, že interrupcie chcú sprísňovať a je len otázka času, kedy takýto návrh príde znova do parlamentu.

Podobne to vidí odborníčka na ľudské práva Adriana Mesochoritisová. Hovorí, že Záborská siahla po osvedčenej taktike postupným ukrajovaním z práv.

„Ak najskôr hlásate, že niečo úplne zakážete a potom zmeníte rétoriku a poviete, že len mierne upravíte zákon a ešte použijete slovo podporiť či pomáhať, mnohí ľudia to budú vnímať s úľavou. Nevyvoláva to takú búrku nesúhlasu," myslí si Mesochoritisová.

Hrany sa tak podľa nej postupne obrúsia a výsledok bude taký, že súčasný návrh Záborskej, ktorý by bol kedysi považovaný za obmedzujúci, bude zrazu označovaný ako mierny.

Čítajte tiež: Pomáha ženám, ktoré zvažujú potrat: Prichádzajú aj tehotné ktoré zistili, že ich muž má milenku.

Sme na hranici medzi Východom a Západom

Diskusia o interrupciách, rozprava k správe ombudsmanky Márie Patakyovej či odchod Pietruchovej z Odboru rodovej rovnosti sú prvými náznakmi, ktoré môžu viesť k postupnému okliešťovaniu ľudských práv a slobôd. Po „vzory" nemusíme chodiť ďaleko. Väčší kus cesty v tomto smere už prešlo Poľsko aj Maďarsko.

Advokát a člen Rady vlády pre ľudské práva Michal Davala to zatiaľ až tak čierne nevidí, no upozorňuje, že sa to môže rýchlo zmeniť. Podľa neho to, že konzervatívni politici pretláčajú svoje hodnoty sa dalo očakávať.

„Zásadný problém to však bude, ak sa parlamentná väčšina rozhodne pod vplyvom svojej náboženskej viery meniť právnu úpravu priestoru slobody a ľudských práv v rozpore s ústavnými mantinelmi a s rámcom vyplývajúcim z medzinárodných záväzkov. Isté náznaky tu už sú," prízvukuje Davala.

Žúborová si zasa myslí, že sme niekde na hranici medzi Východom a Západom.

„Mentálne nás to stále ťahá k Rusku, ale chceli by sme mať aj konzumný spôsob života ako na Západe, ale zase nechceme príliš veľa ľudských práv. Z každého rožka troška, ale, bohužiaľ, zo všetkého si vyberáme len to zlé."

Od Poľska a Maďarska nás podľa nej odlišuje aj sila občianskej spoločnosti. Naposledy sa to ukázalo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Napriek tomu varuje, že boj s korupciou sa nevylučuje s okliešťovaním istých práv a slobôd.

„Práve naopak. Príkladom je Poľsko. Je to krajina, v ktorej nie je veľká korupcia, respektíve je určite menšia ako u nás. No tretina dedín sa vyhlásila za zónu bez LGBTI," uzavrela Žúborová.

Komentáre ( 0)