08. 06. 2020 10:54 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Majú chorobu, ktorá môže viesť k neplodnosti: Lekári odpísali už mnoho žien. Neprávom

Češky sa čudujú, aké kultúrno-etické diskusie vedieme na Slovensku.

Karolína Krejčová a Ann Sedláková.
Karolína Krejčová a Ann Sedláková. Foto: Koláž: Archív K.K. a A.S.

Ann Sedláková a Karolína Krejčová sú Češky, ktorým diagnostikovali málo známy syndróm polycistických ovárií. Ide o syndróm, ktorý súvisí s hormonálnou nerovnováhou a môže viesť až k neplodnosti. Keď hľadali pomoc a informácie, našli len strašidelné články na internete. Ann dokonca gynekologička presviedčala, že nemôže mať syndróm, pretože vyzerá ako „normálne" dievča.

Rozhodli sa založiť neziskovú organizáciu Indiánky, pomocou ktorej pomáhajú už takmer dvom stovkám žien s ďalšími ochoreniami ako endometrióza či neplodnosť.

V rozhovore sa dočítate aj:
Čo je to syndróm polycistických ovárií
Koľko žien v Česku trápi hormonálna nerovnováha
Ako reagujú gynekológovia
Čo je to endometrióza
Prečo neplodným párom nepomáhajú diskusie o umelom oplodnení

V rámci vašej organizácie Indiánky robíte prieskum o neplodnosti a hormonálnej nerovnováhe. Koľko žien sa už zapojilo?

Karolína: Okolo dvesto.

Ann: Je to celkom veľké číslo. Prekvapilo nás, koľko žien chce o tom hovoriť.

Čo vám prieskum ukázal?

Ann: Jednoznačne to, že ženy chcú, aby sa o ich problémoch hovorilo, ale stále je to tabu. Teší nás, že tieto ženy objavili aj niečo pozitívne. Obrátili svoju pozornosť na seba, starajú sa o seba a aj keď majú vážny problém, odnášajú si z toho aj dobré. Prekvapilo nás aj to, že si veľakrát od doktorov vypočujú, že nikdy nebudú mať deti len preto, že majú syndróm polycistických ovárií (PCOS). Dnes už vieme, že aj s PCOS sa dá otehotnieť. Píšu nám mladé dievčatá, ktorých lekári úplne odpísali a ony sú z toho zúfalé.

Karolína: Rady by sme týmto dievčatám dali impulz, že to nie je koniec, ale naopak začiatok ich cesty k sebe samej. Mnoho žien nám píše, že sú rady, že vôbec je tu tento projekt, lebo inak sa nemali na koho obrátiť.

Čo je to vlastne syndróm polycistických ovárií (PCOS)?

Ann: Zjednodušene povedané, ide o hormonálnu nerovnováhu, pri ktorej má žena viac mužských hormónov. Dôsledok môže byť napríklad, že žena nemá menštruáciu, vytvárajú sa jej cysty na vaječníkoch, môžu jej vypadávať vlasy, viac sa ukladajú tuky a ťažko sa jej chudne a viac zarastá. Z pohľadu vzhľadu je to pre ženy ťažký údel. Na ženy sa kladú požiadavky, ako majú vyzerať a keď to nespĺňajú, je to pre nich trauma.

Karolína: Okrem týchto viditeľných príznakov sú aj psychické. Každá žena môže mať rôzne príznaky a niektorá nemusí mať žiadne. Aj prístupy k liečbe sú rôzne.

Ako vyzerá vyšetrenie na PCOS?

Ann: Postup sa líši u každého gynekológa. Mňa poslali na endokrinológiu, kde mi odmerali hormóny, potom ma poslali aj na magnetickú rezonanciu, pretože mužské hormóny sa môžu produkovať aj počas nádorového ochorenia. Magnetickou rezonanciou mi skontrolovali aj vaječníky, či na nich nemám cysty. Klasickým ultrazvukom nemusia byť viditeľné. Na základe týchto vyšetrení mi stanovili diagnózu PCOS.

Karolína: U mňa to bolo viditeľné na klasickom ultrazvuku počas bežnej gynekologickej prehliadky. Moja vtedajšia gynekologička videla jedinú cestu v antikoncepcii a v hormónoch. Preto som sa aj rozhodla od nej odísť. Aj z iných zdravotných dôvodov som hormonálnu antikoncepciu nemohla brať. Nakoniec som našla gynekologičku, ktorá je naklonená prírodným metódam. Predpísala mi Inositol (zlepšuje metabolickú a ovulačnú funkciu, pozn. red.). Ale po čase som ho už ani nemusela užívať, pretože sa mi to upravilo. Odchádzala som domov s Inositolom, ale predtým, než som si ho vôbec vzala, sa mi spustila menštruácia. Možno to bola úľava vďaka prístupu gynekologičky.

Ako sa to dá liečiť?

Ann: Môj gynekológ mi tiež odporučil Inositol. Dnes už vieme, že môže pomôcť aj hormonálna joga, zmena stravy, bylinky či terapia. Keď som spomenula gynekológovi hormonálnu jogu, začal sa mi smiať. Chápem, že nie každý je tomu naklonený, ale ja tomu verím a mne to pomáha. Keď som prvýkrát prišla za lekárkou, že mám PCOS, lebo veľa príznakov na mňa sedí a chcem ísť na vyšetrenie, pozrela sa na mňa a povedala, že určite PCOS nemám, lebo tie ženy vyzerajú inak. Nakoniec sa mi ju podarilo presvedčiť, že potrebujem vyšetrenie, na ktorom sa to, samozrejme, potvrdilo. Aj tieto stereotypy bránia ženám v tom, aby dostali potrebnú pomoc. Lekári si myslia, že ženy s PCOS musia byť pri tele, alebo musia mať mužské črty. To vôbec nie je pravda. Robíme stretnutia so ženami s PCOS a vôbec nenapĺňajú tieto stereotypy.

Čo to hovorí o lekároch a stave zdravotníctva?

Ann: Myslím si, že je to niečo, čo je v zdravotníctve podceňované. Lekári ani nemajú možnosť robiť to inak. Sú naučení, že keď má žena PCOS, hneď jej predpíšu antikoncepciu. Nie je to úplne ich vina, len sa to takto učili. Žena je tak často odkázaná sama na seba, pretože problém sa rieši dôkladnejšie, až keď chce otehotnieť. Nedokážem ani spočítať, koľko „googlenia" o PCOS som už absolvovala.

Karolína: V tejto oblasti je celkovo málo informácií. Pokiaľ lekár nie je naklonený prírodnej liečbe a nezaujíma sa o to, tak sa to pre neho antikoncepciou končí, pretože z lekárskeho hľadiska tu iná liečba nie je. Nehľadá ďalšie spôsoby, ktoré môžu fungovať.

Spôsobuje PCOS problémy pri otehotnení?

Karolína. Áno, ale, chvalabohu, pribúdajú ženy, ktoré majú PCOS a otehotneli.

Ann: Povedala by som, že je to skôr prekážka, ale nie definitívna neplodnosť. Lekári to často riešia tak, že ženám povedia, že to budú riešiť, až keď budú chcieť dieťa a rovno ich pošlú do centra asistovanej reprodukcie. Potom sa vás začnú vypytovať, kedy plánujete dieťa a 25-ročnej žene hovoria, že už je najvyšší čas. Vy môžete mať naštartovanú kariéru, alebo študujete a čo je na tom? Spoločnosť kladie hrozne vysoké nároky na ženy, lebo musia všetko zvládať, musia byť aj vzdelané, aj pracovať, aj byť dobré milenky a kuchárky. A ešte je tu aj tlak na otehotnenie. Mnoho párov odkladá rodičovstvo, pretože nemajú dosť peňazí. Podľa mňa je to zodpovedný prístup.

Venujete sa aj téme neplodnosti. Čo ste po rozhovoroch s ľuďmi, ktorých sa to týka, zistili?

Ann: Boja sa, že sa im budú vysmievať. Niektoré sa boja, že muži sa na nich budú pozerať, že sú čudné a niečo je s nimi zlé. Toho som sa v puberte bála aj ja. Keď som o tom začala hovoriť, tak prišli úplne iné reakcie. Buď im to bolo jedno, alebo ma podporili. Strach je niekedy umelý a veľmi záleží na ľuďoch, ktorých máte okolo seba.

Karolína: Veľa žien sa bojí toho, že v tom ostanú samy. Aj to je jeden z cieľov nášho projektu, aby sa necítili osamelo a aby sme sa navzájom podporovali.

Na Slovensku máme v parlamente politikov, ktorí hovoria, že umelé oplodnenie by nemalo byť hradené z verejného zdravotníctva, pretože dieťa je dar a nie právo. Čo si o tom myslíte?

Karolína: Súhlasím s tým, že dieťa je dar, ale vedú k nemu rôzne cesty. Tých ľudí to okrem financií stojí hlavne obrovské psychické úsilie. Je to ich voľba a keď im v tom chce niekto brániť, je to šialené.

Ann: Ja si myslím, že v prvom rade sa musí zmeniť dogma v spoločnosti, že hlavné posolstvo ženy je rodiť deti. Až keď sa prestane na ženy nazerať primárne ako na matky, tak možno potom sa môžu meniť aj ostatné názory. Ale to, čo hovoria niektorí vaši politici, je zlé. Nikto si nedokáže predstaviť, čím si prechádza žena alebo pár, ktorý sa roky pokúša o dieťa. A čo sa týka financií, tak možno časť prepláca poisťovňa, ale veľkú časť nákladov si aj tak musia platiť ľudia z vlastného. Musia si platiť obrovské sumy za vyšetrenia, ktoré sú aj bolestivé a nepríjemné. Brániť ľuďom v umelom oplodnení je nezmysel, keď zároveň hovoríme o tom, že chceme zvyšovať pôrodnosť. Podľa mňa si politici tým výrokom urobili veľkú hanbu. Keby sa pozreli na štatistiky, že koľkých ľudí sa týka neplodnosť, tak by sa do toho asi ani nepúšťali.

Ďalšou samostatnou kategóriou je endometrióza, ktorá je sprevádzaná silnými menštruačnými bolesťami. Čo je to za ochorenie?

Karolína: Endometrium (čiastočky sliznice maternice, pozn. red.) sa nachádzajú mimo maternice. Pri menštruácii sa uvoľňuje krv a to spôsobuje veľké bolesti. Nie je to bežná bolesť, ale ženy bežne omdlievajú a odvážajú ich do nemocnice. Žiaľ, môže to viesť aj k tomu, že endometrium začne spájať orgány a vtedy sa to už musí riešiť operáciou.

Ann: Mnoho lekárov to rieši tak, že privádzajú ženy do umelej menopauzy, aby sa už nevytváralo endometrium. Ale poznáme aj ženy, ktoré majú endometriózu a majú deti a poznáme aj ženu, ktorej sa to podarilo prirodzenou cestou. Aj počas tejto koronakrízy zrejme stúpol počet párov, ktorým sa podarilo otehotnieť. Myslím si, že to súvisí s tým, že sme spomalili a našli pokoj. Stres veľmi často ovplyvňuje plodnosť. Poznáme prípady, keď sa páry po neúspešnom snažení rozhodli pre adopciu a keď už mali adoptované dieťa, žene sa podarilo otehotnieť, pretože už sa nemuseli sústreďovať na ten jediný cieľ.

TIP: Ako trinásťročná na prednáške od hnevu hodila vložky o zem: Byť ženou nie je vždy úžasné.

Pomáha štát ženám s týmito problémami, alebo to ostáva na entuziazme dobrovoľníkov?

Ann: Náš štát nepomáha takmer vôbec. Aj preto sme založili Indiánky, pretože aj my sme hľadali pomoc, ktorú sme nenašli. Problém je aj v tom, že vo vláde sú samí muži a nemajú motiváciu pomáhať ženám. Ale mení sa to vďaka mladej generácii. Aj my dve sme už mileniálky a zaoberáme sa viac ekológiou, prírodnou liečbou a podobne. Staršie generácie museli riešiť existenčné problémy. Verím, že tabu sa bude uvoľňovať a dúfam, že naša generácia v tomto bude priekopnícka.

Karolína: Keď poviem babičke, že na našich stretnutiach riešime veci spojené s menštruáciou, tak je z toho vydesená.

Ann: Presne tak. Keď som mame rozprávala o látkových vložkách, bola úplne zhrozená. Takže s generáciou to súvisí veľmi úzko.

Komentáre ( 0)