05. 08. 2020 12:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Ondrej Dostál: Obnova právneho štátu je dôležitejšia ako pobúrenie nad Matovičovými statusmi

Koaličný poslanec v rozhovore hovoril o kauze diplomoviek, o Lukášovi Kyselicovi, ale aj o správaní sa Igora Matoviča.

Poslanec NR SR Ondrej Dostál
Poslanec NR SR Ondrej Dostál Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Koalícia síce funguje len pár mesiacov, už musela riešiť viacero problémov. Prvým väčším rozporom boli kauzy okolo diplomoviek Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga a Igora Matoviča. Jedným z poslancov, ktorý sa voči svojim kolegom kriticky postavil bol aj Ondrej Dostál z klubu SaS. Žiadal totiž vyvodenie politickej zodpovednosti, na čo sa ocitol v skupine poslancov, o ktorých premiér hovorí, že aj tak vždy stiahnu chvost. Podľa jeho slov nikto nič nestiahol a takýmto výrokom celkom nerozumie. Vraj ich jediným cieľom je len ponižovať svojich koaličných partnerov.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Či bola vyvedená politická zodpovednosť v kauzách diplomových prác
Či je pre koalíciu uzatvorená situácia okolo Lukáša Kyselicu
Či koaliční poslanci porušili koaličnú zmluvu, keď hlasovali za návrh ĽSNS
Či je Matovič dobrý premiér a ako vníma jeho vystupovanie

Koalícia má za sebou síce len pár mesiacov, ale už ste museli riešiť viacero vnútrokoaličných problémov. Ako sa v nej cítite?

Je to neštandardná situácia po viacerých stránkach. Po rokoch vlády Smeru, ktoré boli prerušené len krátkym obdobím vlády Ivety Radičovej, prišla vláda, ktorá má dostatočný mandát na to, aby zrealizovala zásadnú zmenu krajiny. Zároveň po nástupe vlády prepukla pandémia, čiže miesto toho, aby sme začali dávať veci do poriadku, tak sme museli hasiť krízovú situáciu, v ktorej sa štát ocitol. Parlament tak fungoval neštandardným spôsobom, zákony sa schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní a, samozrejme,sa vyskytlo aj pár chýb.

Koalícia má výhodu, že je široká, a tak má dostatočnú podporu aj na ústavné zákony. Na druhej strane je veľmi rôznorodá. Sú v nej poslanci, ktorí majú rôzne názory a minulosť. V dôsledku toho dochádza aj ku konfliktom.

A prvým takým väčším konfliktom, resp. problémom, ktorým sa musela koalícia vážnejšie zaoberať, boli diplomovky. Najprv vyšla najavo práca Borisa Kollára, neskôr Branislava Gröhlinga, a napokon Igora Matoviča. Vy ste žiadali, aby bola vyvodená politická zodpovednosť. Bola?

Nebola vyvodená politická zodpovednosť. Ja môžem len zopakovať, že to považujem za strašnú hanbu, že vrcholní politici sú schopní bagatelizovať takéto svoje pochybenie. Podľa dostupných informácií ide vo väčšej či menšej miere o plagiáty, za čo sme ako opoziční poslanci kritizovali Andreja Danka. A teraz sa podobné veci dozvedáme aj o našich koaličných politikoch. Myslím si, že v normálnych vyspelých krajinách by politik dobrovoľne odišiel. Zdá sa však, že Slovensko ešte nie je normálnou vyspelou krajinou.

Patrili ste medzi tvrdých kritikov Borisa Kollára a žiadali ste, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Potom však prišla na pretras diplomovka „vášho" ministra školstva Branislava Gröhlinga a klub SaS sa zhodol, že mu to dostatočne vysvetlil. V čom je teda rozdiel medzi Borisom Kollárom a Branislavom Gröhlingom, ktorý chce navyše robiť reformy v školstve?

Zhodou okolností som nebol na tomto klube, kde to pán Gröhling vysvetľoval, čiže mám to len sprostredkovane. Pokiaľ preberal z vlastnej bakalárskej práce, je to asi proti pravidlám, ale je to menej vážny problém, než doslovné preberanie z diel iných autorov. Ale teda problém existuje aj v diplomovej práci pána Gröhlinga. Veci, ktoré mali byť citované alebo zdrojované, tak nie sú tam, kde by mali byť, ale až neskôr. Mám pocit, že je to subtílnejšie v porovnaní s diplomovou prácou Borisa Kollára alebo Igora Matoviča. Na druhej strane, je to samozrejme oveľa citlivejšie, keďže ide o ministra školstva, ktorý by mal byť vzorom korektných postupov aj čo sa týka vlastného štúdia a nadobudnutia akademického titulu. Čiže áno, vnímam to ako problém.

Vnímate to ako problém. Mal by teda odstúpiť?

Môžem len zopakovať, že v normálnej vyspelej krajine by pravdepodobne v takejto situácii minister školstva odstúpil z funkcie.

Sú už tieto kauzy uzatvorené?

Myslím si, že nie. Dotknutí sa to aj nejakým spôsobom snažili uzavrieť, ale to sa im nepodarilo, lebo ešte dlho im to budú na oči vyhadzovať politickí oponenti, kritici či médiá. A bude to úplne legitímne.

Ondrej Dostál počas rozhovoru
Ondrej Dostál počas rozhovoru Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Kauza Kyselica nie je uzatvorená, ešte sa o tom budeme rozprávať

Vláda troška kríva aj so svojimi nomináciami na štátnych tajomníkov. Z ministerstva dopravy sa po niekoľkých dňoch porúčal Ján Marosz, podobne aj Jozef Mihál z ministerstva práce. Najnovšie odstúpil aj Lukáš Kyselica z ministerstva vnútra. Tu však vyplávalo na povrch, že bol počas kampane vojenským tajným. Teraz sa vracia do parlamentu ako poslanec. Ako to vnímate?

Chcel by som rozlíšiť tieto odchody. Prvé dva boli dôsledkom toto, že hnutie Sme rodina sa vo svojich rezortoch dobrovoľne a nad rámec koaličnej zmluvy rozhodlo nominovať zástupcov iných politických strán a jednoducho nenašli zhodu, tak odišli. V prípade pána Kyselicu bol ten odchod vynútený. Aj pre mňa bolo poriadne prekvapenie, že pracoval ako vojenský tajný v čase, keď bol na kandidátke OĽaNO. Je to niečo absolútne neštandardné a myslím si, že doteraz aj nie zrozumiteľne vysvetlené.

Čo teraz očakávate, že sa bude diať?

Opäť očakávam, že bude verejný tlak na to, aby sa pán Kyselica k tomu vyjadril a vysvetlil, čo...

Veď už bol na výbore a mal aj tlačovku, kde síce veľa nepovedal...

Ono to tak býva, že ľudia si myslia, že veci sú uzavreté, no nie sú, lebo opätovne čelia otázkam. Myslím si, že verejnosť stále tomu nerozumie, prečo v čase, keď išiel do vojenského spravodajstva, išiel aj kandidovať za opozičnú stranu. Toto nie je predmetom žiadneho štátneho tajomstva a mal by to vysvetliť.

Lenže tým, že sa vracia do parlamentu a bude radovým poslancom, už nie je veľký priestor, aby koaliční partneri žiadali vyvodzovanie zodpovednosti. Opäť, keby sme tu mali vyššie štandardy politickej kultúry, tak by pán Kyselica neodišiel len z pozície štátneho tajomníka, ale úplne z politiky. No pozícia poslanca je volená a nedá sa z nej niekoho odvolať.

Nedá. Ale dá sa vyvolať tlak na koaličnej rade a nie čakať len na verejný.

Samozrejme, tým tlakom som myslel aj tlak koaličných partnerov, a preto predpokladám, že sa týmto bude koaličná rada ešte zaoberať. Zatiaľ to však registrujem tak, že väčšina koaličných partnerov to vníma ako vec OĽaNO, ktoré by aj malo vyvodiť dôsledky.

Pozrime sa aj na bežný parlamentný život. Okrem zrýchlených legislatívnych konaní, ktoré sa využívajú na prijímanie protikoronových opatrení, sa najviac riešia interrupcie. Je to naozaj taká horúca téma, ktorú potrebujeme v takejto situácii riešiť?

Nemám celkom rád argument, že „máme tu kopu iných problémov, tak neriešme vec x"...

Mne skôr ide o zahltenie priestoru. Dá sa rozumieť, keby bol jeden, možno dva návrhy za nejaké obdobie, ale z vonku to vyzerá, akoby sa len o tom rozprávalo.

Je aj vecou politikov, novinárov, ale aj verejnosti, čo konkrétne si všímajú. Keď sa na schôdzi rokuje o 30 zákonoch, tak sa pozornosť upriami len na pár z nich. Koaliční partneri z OĽaNO, ktorí to predkladajú, to vnímajú ako vážny problém a podľa mňa je to legitímne. Preto by sme mali vecne reagovať a neodbíjať to argumentom, že tu máme x iných problémov. Aj ja mám k navrhnutým riešeniam viacero výhrad a za návrh som nehlasoval, ale nespochybňujem právo kolegov z OĽaNO prísť s takou iniciatívou. A to, že kotlebovci prichádzajú s podobnou iniciatívou, vnímam ako ich štandardnú politickú agendu, s ktorou chcú vniesť aj rozpor do radov vládnej koalície, čo sa im teda aj podarilo.

Áno, časť koaličných poslancov hlasovala za návrh ĽSNS. Neporušili tak koaličnú zmluvu?

Podľa môjho názoru porušili. Hovorilo sa o tom na koaličnej rade a ešte sa o tom aj bude hovoriť. Kto vie čítať s porozumením, tak mu musí byť jasné, že koaličná zmluva neumožňuje, aby koaliční poslanci bez toho, aby sa na tom dohodla koalícia, hlasovali za opozičné návrhy. Takto koalícia fungovať nemôže.

Rozobrali sme diplomovky, prípad Lukáša Kyselicu a sčasti to sedí aj v téme interrupcií, že koalícia sa v kritických situáciách delí na dva bloky. Na jednej strane je OĽaNO a Sme rodina a na strane druhej SaS a Za ľudí. Vnímate to tak aj pri parlamentnej práci?

Niekedy áno, niekedy nie. OĽaNO a Sme rodina sú z veľkej časti širokospektrálne populistické hnutia, kdežto SaS a Za ľudí sú strany, ktoré sú programovo vyhranené a sú zaraditeľné v štandardnom politickom spektre. Ale na každodennej práci v parlamente sa to až tak neprejavuje, pretože na posudzovaní návrhov zákonov, s ktorými prichádza vláda, normálne spolupracujeme.

Ale to tak zväčša býva, že na 99 percentách sa koaliční poslanci nemajú na čom škriepiť, no potom prídu zlomové situácie, ako sú povedzme diplomovky, a tam sa už ukáže tá deliaca čiara.

Myslím si, že aj v hnutí OĽaNO je viacero poslancov, ktorí, a poviem to jemne, nie sú nadšení z toho, akým spôsobom sa napríklad pán premiér vyrovnal s kauzou svojej diplomovej práce. Ale jasné, sme rôzne strany, čiže sú tam rozdiely, ktoré sú niekedy aj viditeľnejšie. Len teda dúfam, že v dôležitejších veciach, ktoré sú súčasťou vládneho programu, dokážeme spolupracovať a robiť zmeny, ktoré sme sľúbili.

Ondrej Dostál počas rozhovoru
Ondrej Dostál počas rozhovoru Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Obnova právneho štátu je dôležitejšia ako pobúrenie nad Matovičovými statusmi

Síce sme viackrát spomenuli diplomovku Igora Matoviča, nie je to však jeho jediný prešľap, ktorý mu vyčítajú. Kritici ho napríklad hania za jeho komunikáciu na verejnosti, ale aj na sociálnych sieťach. Je to podľa vás dobrý predseda vlády?

Igor Matovič je určite lepší premiér ako Robert Fico alebo Peter Pellegrini a verím, že je tu šanca, že to raz budeme môcť povedať aj bez pochybností, ktoré dnes máme. Sú veci, ktoré sa mi na Igorovi Matovičovi, samozrejme, aj nepáčia. Je to jeho spôsob vystupovania, ako veci komunikuje na Facebooku a taktiež mi prekáža, ako pristúpil ku kauze svojej diplomovej práce. Keď sa však v parlamente hlasovalo o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery, tak som hlasoval proti, pretože si myslím, že táto vláda by mala pokračovať.

Vieme, ako Igor Matovič vystupoval pred voľbami, veď je v politike už desať rokov. Je pre vás prekvapivé, ako sa správa dnes?

Počas volebnej kampane, keď sa začalo javiť, že by OĽaNO mohlo vyhrať voľby, tak som dostával od občanov otázku, čo si myslím o tom, že Igor Matovič by mohol byť premiérom. Vtedy som spomínal príbeh Thomasa Becketa, arcibiskupa z Canterbury, ktorý bol priateľom anglického kráľa Henricha II.. Keď sa Becket stal hlavou katolíckej cirkvi v Anglicku, tak prevzal zodpovednosť za úrad, ktorý zastával a stal sa z neho v podstate iný človek, stal sa zodpovednejším. Preto som mal takú nádej, že by sa niečo podobné mohlo stať aj s Igorom Matovičom. Žiaľ, pokiaľ ide o komunikáciu, zatiaľ to nevyzerá, že by chcel dramaticky zmeniť svoje spôsoby.

Takže nádej je preč?

To bude lepšie hodnotiť po štyroch rokoch, ak to vláda vydrží celé funkčné obdobie. Ale teda, že tento proces nastane veľmi rýchlo, tak to sa zjavne konať nebude.

Väčším problémom ako vystupovanie Igora Matoviča je pre fungovanie koalície jeho kritizovanie koaličných partnerov, a to až štýlom, že to môže vyzerať ako ponižovanie. Ako sa vám takéto vyjadrenia počúvajú?

Je to jedna z vecí, ktorým celkom nerozumiem, pretože niektoré vyjadrenia na adresu koaličných partnerov sú samoúčelné. Ich účelom totiž nie je sledovať politický cieľ, vyriešiť problém alebo zamiesť problém pod koberec, ale vyzerajú tak, že ich podstatou je len ponížiť alebo uraziť koaličného partnera. Rád by som veril, že takýchto prejavov bude v budúcnosti menej.

Dokedy to mienite trpieť?

My sme dostali dôveru od ľudí s tým, že máme zmeniť pomery v krajine po vládach Smeru. Máme teda zodpovednosť, aby sme udržali túto vládu, aby sme zrealizovali reformu v oblasti justície, aby sme zvolili dobrého generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, aby sme rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní, aby sme v maximálnej možnej miere zúžili priestor pre korupciu. A toto by sme nemali ohrozovať tým, že sa budeme navzájom urážať alebo sa budeme urážať na vyjadrenia toho druhého.

Myslím si, že vyjadrenia Igora Matoviča neprispievajú k stabilite vládnej koalície, ale nemyslím si, žeby to bol dôvod, prečo by sme odchádzali z vlády. Obnova právneho štátu je dôležitejšia ako pobúrenie nad nejakými facebookovými statusmi.

Kde je vaša červená čiara?

Rozmýšľam nad tým a nemám ešte definitívnu odpoveď. Červená čiara je však pravdepodobne niekde, kdeby bolo zjavné, že sa niektorí predstavitelia koalície začínajú správať korupčne a väčšina by nad tým privierala oči.

Ešte máte pred sebou takmer celé funkčné obdobie. Čo sú vaše osobné priority?

Ako člen ústavnoprávneho výboru sa budem snažiť, aby zákony, s ktorými prichádza ministerstvo spravodlivosti a ktoré sa týkajú reformy justície, prešli, lebo to považujem za možno najdôležitejšiu vec v celom volebnom období. Budem sa zároveň snažiť, aby sa zmenili zákony, ktoré upravujú fungovanie verejnej správy a predovšetkým samosprávy. Ide o zákon o obecnom zriadení či zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa za tie roky nahromadilo kopu vecí, ktoré sú zrelé na zmenu a zatiaľ k tomu nebola politická vôľa a odvaha. Mojou osobnou ambíciou je, aby sa skvalitnil legislatívny proces, teda spôsob, ktorým sa rozhoduje o návrhoch zákonov v parlamente.

Čo by ste chceli dosiahnuť, aby ste si po štyroch rokoch, aj napriek všetkým vyššie spomínaným problémom povedali, že to malo zmysel?

Najdôležitejšia vec je zvýšenie vymožiteľnosti práva, a síce, že ľudia budú mať pocit, že zákony platia pre všetkých, že ľudia, ktorí boli alebo sú pri moci, nie sú chránení pred trestným stíhaním a že sa ľudia vedia dovolať spravodlivosti na súdoch.

Komentáre ( 0)