24. 10. 2020 07:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Hoaxom o čipovaní verí aj mnoho učiteľov. Často im chýba kritické myslenie, zhodujú sa odborníci

Ukázal to prieskum, podľa ktorého verí čipovaniu po očkovaní viac ako tretina slovenských učiteľov.

Ilustračná foto.
Ilustračná foto. Foto: TASR/AP Photo/Petr David Josek

Agentúra FOCUS nedávno zrealizovala prieskum medzi slovenskými učiteľmi na druhom stupni základných škôl. Hlavou témou bol aj postoj k aktuálnej situácii ohľadne koronavírusu, ktorá výrazne ovplyvnila chod škôl.

Prieskum odhalil okrem iného aj to, že viac ako tretina považuje očkovanie proti koronavírusu za predprípravu na čipovanie ľudí. Takisto mnohí kriticky vnímajú rúška a myslia si, že ich dlhodobé nosenie môže negatívne ovplyvniť zdravie.

Podobné informácie sú opakovane vyvracané ako hoaxy a dezinformácie, na ktoré upozorňujú odborníci. To, že je im naklonená veľká časť učiteľov, môže znamenať problém.
Výsledky tohto výskumu považuje za alarmujúce aj prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. Rovnako je podľa neho alarmujúci fakt, že 53 percent ľudí s univerzitným vzdelaním súhlasí s pravdivosťou konšpirácií, čo ukázal prieskum organizácie GLOBSEC.

Prieskum medzi učiteľmi 2. stupňa o koronavíruse.
Prieskum medzi učiteľmi 2. stupňa o koronavíruse. Foto: TVNOVINY.sk
 

Dlhoročný učiteľ pripomína, že sme vyspelou krajinou s najvyšším podielom ľudí, ktorí nedokážu kriticky vyhodnotiť dezinformácie šírené aj konšpiračnými médiami.
„Keď k ich šíreniu prispievajú aj významní lekári či vrcholní predstavitelia štátu, poslanci, tak všetkých kriticky zmýšľajúcich ľudí čaká obrovský kus práce na náprave škôd,“ komentoval.

Na stanovisko k výsledkom tohto prieskumu a možné riešenia problému, že mnoho učiteľov verí nepravdám, sme sa pýtali aj ministerstva školstva. Rezort tieto výsledky nekomentoval.

Žiadne prekvapenie

Aj keď prieskum ukázal výsledky, ktoré môžu šokovať, podľa expertov novú informáciu nepriniesol. Výsledky neprekvapili ani odborníčku na dezinformácie a senior analytičku GLOBSECu Katarínu Klingovú. „Naše prieskumy verejnej mienky dlhodobo ukazujú, že Slováci sú najviac náchylní veriť konšpiráciám a rôznym dezinformáciám v porovnaní s inými krajinami v regióne,“ pripomína.

Keďže v tomto roku vypukla pandémia, nastala situácia, ktorú dosiaľ nik nezažil. V tomto smere začal koronavírus ďalším dezinformačným kampaniam iba priať. Z rôznych zdrojov začali vychádzať „zaručené“ informácie o víruse, jeho pôvode či dokonca zaručených liekoch.

To, že prieskum ukázal rôzne názorové spektrum medzi učiteľmi, neprekvapil ani aktivistu v oblasti vzdelávania a ambasádora programu Teach for Slovakia Arnolda Kissa.
Upozornil však, že hoci bol prieskum reprezentatívny a robila ho renomovaná agentúra, veľkosť vzorky je a bude tŕňom v oku pre všetkých, ktorí by sa chceli o jeho výsledky opierať a robiť na základe nich všeobecné závery.

„Nie je to prvý prieskum, ktorý poukazuje na vlažný vzťah podstatnej časti učiteľov voči kritickému mysleniu a každý, kto sa školstvu dlhodobo aktívne venuje, si určite všíma okrem veľkého množstva aktívnych, angažovaných, vzorných učiteľov aj veľkú skupinu učiteľov a učiteliek, ktorých by sme svojim deťom ako vzory nepredstavovali,“ hovorí.

Problémy, na ktoré poukazuje tento prieskum, sú podľa neho symptómami toho, že naše školstvo a kvalita výučby sú dlhodobo v pozadí spoločenského diania a nie sú pod dostatočným drobnohľadom.

Prieskumy pomôžu rozhýbať sa

Kiss priznáva, že má aj osobnú skúsenosť s tým, ako podobné konšpirácie a dezinformácie prezentovali učitelia svojim žiakom na vyučovacích hodinách.

„Nebola to príjemná skúsenosť. Nikoho však neobviňujem. Ak niekto považuje skupinu na sociálnej sieti či médium, ktorého autorom bolo viackrát dokázané šírenie dezinformácií či nebezpečných hoaxov dôveryhodné, je človek skôr obeťou než vinníkom,“ vysvetľuje.

Tieto pochybné, klamlivé a zavádzajúce informácie sú často podávané senzačne, pútavo, apelujú na naše pudy, skrátka, sú vzrušujúce. Pre niektorého z učiteľov preto môže byť niekedy ťažké zdržať sa ich šíreniu, najmä ak má so žiakmi dobrý vzťah. „Nie je to profesionálne, je to nebezpečné, ale deje sa to,“ dodal Kiss.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Foto: TASR/AP Photo/Petr David Josek
 

Paradoxne, podobné výsledky o učiteľoch nemusia byť za každých okolností iba na škodu. Podľa Kissa môžu byť prínosné v tom, že sa začnú riešiť a upúta sa na problém viac pozornosti. „Každá takáto správa, každý takýto prieskum prispieva svojou trochou k upozorneniu na to obrovské množstvo problémov, ktoré v školstve máme a ktoré treba riešiť,“ vysvetľuje.

Dodáva, že po tomto prieskume sa určite nájdu aj riaditeľky a riaditelia, učiteľky a učitelia, žiačky a žiaci, ktorí budú hľadať riešenia. A čím viac ich bude, tým lepšie.

Rozoznať nástrahy môže byť problém pre starších

Ako docieliť, aby bolo medzi slovenskými učiteľmi menej tých, ktorí veria konšpiráciám? Podľa Klingovej je potrebné budovať ich mediálnu gramotnosť a následne na ňu klásť väčší dôraz. Takisto budovať kritického myslenia v rámci vyučovania na školách.

Pripomína tiež, že ideálne by bolo začať už v ranom veku. Napríklad, vo Fínsku učia deti rozpoznávať dezinformácie, budujú ich mediálne vzdelanie a kritické myslenie už v škôlke.

Problémom môže byť aj vek učiteľov v zborovniach. Štúdia OECD z roku 2019 poukazuje, že v porovnaní s priemerom krajín OECD je na Slovensku nižší podiel učiteľov do 30 rokov, len 8,2 percenta.

„Tieto dáta naznačujú, že na Slovensku môžeme mať veľa kvalitných učiteľov v staršom veku, ktorí nemusia poznať nástrahy sociálnych platforiem a nemusia poznať všetky techniky a nástroje, ktorými sú šírené dezinformácie, napríklad čo je to troll, bot, botnet, čo je to deepfake a podobne. Preto potrebujeme budovať ich vzdelanie aj v tejto oblasti, aby oni sami mohli potom predávať tieto poznatky svojim študentom,“ vysvetľuje Klingová.

Chyba učiteľov je iba čiastočná

Kiss pripomína, že každá škola je iná. Existujú príklady dobrej praxe, nie sú však aplikovateľné všade rovnako. Kiss by odporúčal spojiť sa s mimovládnymi organizáciami, ktoré práve tieto témy riešia.

V dotknutých školách by mal byť predovšetkým niekto, kto vie ako proti hoaxom bojovať a zároveň vie, ako viesť ľudí. Vedenie školy podľa neho potrebuje vedieť identifikovať, že sa hoaxy na škole šíria, dať hlavy dokopy s učiteľmi a angažovanými žiakmi a hľadať riešenia ktoré by boli vhodné v rámci prostredia školy.

Čítajte tiež: Krajčí: Slovensko v súvislosti s pandémiou čelí veľkej dezinformačnej kampani

Aktivista vidí dve riešenia, ktoré je potrebné aplikovať paralelne. „Po prvé, šíriť osvetu v už existujúcich učiteľských zboroch - poskytnúť učiteľom spoločne s inými druhmi podpory (ktorú mnohí potrebujú ako soľ) a kvalitného profesijného rozvoja aj semináre, na ktorých by mohli diskutovať o problematike a získať kvalitnejšie nástroje na ocenenie dôveryhodných zdrojov informácií,“ uvádza.

Dôležité je tiež poskytnúť učiteľom nástroje na to, ako pracovať v dnešnej komplexnej, neprehľadnej, neistej dobe preplnenej informáciami. Iba ten, kto je toho schopný, dokáže šíriť tento prístup medzi žiakmi.

Druhé riešenie je venovať sa téme hĺbkovo a kvalitne už na pedagogických fakultách. „Kvalitné pedagogické fakulty vysielajúce do praxe dostatočné množstvo odborne a hodnotovo vyškolených študentov potrebujeme dnes viac než čokoľvek iné,“ uvádza.

Ak chceme kvalitnú krajinu a kvalitný štát, nevyhnutne potrebujeme kvalitnejšie školstvo a učiteľov, ktorí učia tak, ako si to doba vyžaduje. „Zdôrazňujem však aj to, že chyba učiteľov je to iba čiastočná - spamätať sa musíme aj my - "klienti" našich škôl,“ uzatvára Kiss.

Komentáre ( 0)