05. 11. 2020 05:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Epidemiologička Bražinová: Situácia v Bratislave je stále vážna. Mnohí sa dali testovať PCR testami

Podľa epidemiologičky až polovicu nakazených ľudí antigénové testy neodhalili.

Alexandra Bražinová.
Alexandra Bražinová. Foto: Archív A.B.

Alexandra Bražinová je epidemiologička a pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorí, že výsledky plošného testovania ju neprekvapili. Varuje však, že situácia v hlavnom meste je stále vážna, pretože antigénové testy odhalili len možno polovicu pozitívnych ľudí.

Plošné testovanie odhalilo mnoho najinfekčnejších, ale určite nie všetkých infikovaných,“ vysvetľuje. Myslí si, že Bratislave nakoniec pomohlo len zodpovedné správanie ľudí, ktorí sa poučili zo zlej situácie koncom leta.

Prekvapili vás výsledky plošného testovania v Bratislave?

Neprekvapili. Vieme, ktoré sú problematické okresy, kde sa zachytáva najvyšší výskyt PCR testami a to potvrdilo aj plošné testovanie antigénovými testami.

PCR testy však stále ukazujú v Bratislave prírastky. Aká je teda reálna situácia?

Aj plošné testovanie antigénovými testami, aj PCR testovanie má svoje limitácie. Na antigénové testy neprišla celá populácia, navyše majú nižšiu spoľahlivosť ako PCR testy, nedávajú teda presný obraz o výskyte infekcie v populácii. Musíme počítať s falošne negatívnymi výsledkami, najmä v regiónoch, kde bol pred plošným testovaním zachytávaný nízky výskyt COVID-19. Na PCR testy zase chodia ľudia viac cielene - ak boli v kontakte s pozitívnym, prípadne majú príznaky, preto PCR testy zachytávajú vyššie percento infikovaných. Reálnu situáciu môžeme len odhadovať, presný stav by sme vedeli určiť len pretestovaním reprezentatívnej vzorky.

Čítajte tiež: Mapa infekčnosti: Pozrite si, ako v celoplošnom testovaní dopadol váš okres

Súhlasíte s tým, aby druhé kolo plošného testovania nebolo v Bratislave?

Áno, súhlasím. Bolo by to zbytočné mrhanie zdrojov. Výskyt ochorenia je tu nízky, takže záchyt by bol tiež nízky. Je vhodnejšie, aby sme testy, ochranné prostriedky a ľudí sústredili do viac postihnutých regiónov a na vysokorizikové miesta - do nemocníc, domovov sociálnych služieb, na hranice, do väzníc, do marginalizovaných skupín.

Regionálni hygienici v Bratislave však stále hovoria, že nestíhajú, pretože majú veľa práce. Nie je preto situácia v hlavnom meste stále vážna? Alebo je to štandardná situácia vo veľkomeste?

Situácia je stale vážna. To, že tu bol antigénovými testami zachytený malý počet pozitívnych, neznamená, že sme na tom dobre. Sme na tom lepšie ako viaceré iné okresy, ale určite si nemôžeme myslieť, že už tu nemáme výskyt COVID-19. Mnohí ľudia sa dali testovať PCR testami. Práve tých riešia regionálne úrady. Momentálne v Bratislave vypomáha okrem skupiny vojakov aj skupina študentov verejného zdravotníctva. Denné prírastky nových prípadov COVID-19 sú vysoké, u každého treba obvolať všetky kontakty a administratívne spracovať.

Antigénové testy ukázali takmer 40-tisíc pozitívnych ľudí na Slovensku. Koľko je ich podľa vás naozaj?

Keďže sa nerobila validačná štúdia antigénových testov oproti PCR testom v našej populácii, nevieme odhadnúť ich presnosť. Navyše, presnosť testov bola zrejme rozdielna v jednotlivých regiónoch, keďže závisí od viacerých faktorov. Ak by sme zobrali výsledky zahraničných validačných štúdií a použili priemernú odhadovanú senzitivitu (citlivosť) 50 percent, znamená to, že polovicu infikovaných tieto testy nezachytili a tí dostali falošne negatívne výsledky.

Opozícia plošné testovanie kritizuje a podľa nich číslo 40-tisíc je buď dôkazom, že antigénové testy sú zlé, alebo tu žiadna epidémia nie je. Čo si o tom myslíte?

Je dobré pripomenúť, že antigénové testy nie sú určené na plošné testovanie, ich diagnostické vlastnosti boli hodnotené na súbore pacientov s príznakmi, v takej skupine sa majú primárne používať. Znamená to, že majú svoje limitácie. Identifikujú ľudí, ktorí majú najvyššiu virálnu nálož, čiže sú zrejme najinfekčnejší. Vzhľadom na nižšiu senzitivitu však mnohých infikovaných ľudí s nižšou virálnou náložou nesprávne určia ako falošne negatívnych, napriek tomu, že sú infikovaní a s veľkou pravdepodobnosťou aj infekční. Plošné testovanie teda odhalilo mnoho najinfekčnejších, ale určite nie všetkých infikovaných.

Aké opatrenia pomohli v Bratislave spomaliť šírenie koronavírusu? Dajú sa aplikovať na ľudí z iných regiónov, ktoré majú svoje špecifiká?

V Bratislavskom kraji bol dlhodobo najvyšší denný prírastok nových prípadov. Je pravdepodobné, že vďaka tomu sú ľudia opatrnejší ako v regiónoch, kde dlhodobo nemali žiadny alebo len veľmi nízky výskyt. To, keďže je rozdielne správanie ľudí medzi regiónmi a ako to ovplyvňuje epidemickú situáciu, budú vedieť asi až spätne posúdiť odborníci - sociológovia či psychológovia.

Komentáre ( 0)