12. 11. 2020 17:14 , článok bol aktualizovaný 12. 11. 2020 17:32 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Cigániková: Už včera sa mala otvoriť ekonomika v dobrých okresoch. Ľudí treba odmeniť

Poslankyňa reaguje aj na Matovičove útoky.

Jana Bittó Cigániková.
Jana Bittó Cigániková. Foto: TVNOVINY.sk

V koalícii došlo k ďalšiemu sporu. Predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR Jana Bittó Cigániková ostro vystúpila proti návrhu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ďalšími 100 miliónmi eur. Igor Matovič vyhlásil, že Bittó Cigániková je ťažkou lobistkou v prospech Penty a klame.

Poslankyňa hovorí, že aj minister Krajčí sa stretáva s predstaviteľmi súkromných poisťovní, pretože je to súčasť ich práce.

V rozhovore hovorí, že Krajčí s ňou nekomunikuje, skrýva sa a názorovo sa rozchádzajú, hoci pred voľbami bojovali za rovnaké princípy.

V rozhovore sa dočítate aj:
Čo hovorí na Matovičove vyhlásenie, že lobuje v prospech Penty
Či sa pozná s predstaviteľmi Penty
Prečo je podľa nej zlý nápad dofinancovať VšZP
Či nie je dobré, ak štát má väčší podiel na trhu v zdravotníctve
Ako zvládame druhú vlnu epidémie
Ktorým ďalším problémom by sa mal Krajčí venovať na ministerstve
Čo bude so stratifikáciou nemocníc

Igor Matovič povedal, že robíte ťažký lobing pre skupinu Penta. Čo na to hovoríte?

Toto tvrdenie je absurdné. Ozvala som sa proti doplatku VšZP, pretože je to nekoncepčné a súčasne ponúkam riešenia, ktoré budú spravodlivé voči všetkým poistencom všetkých poisťovní. Nikdy som žiadny lobing nerobila. Beriem to ako impulzívne vyjadrenie. Inak to komentovať nebudem.

Poznáte sa s nejakým predstaviteľom skupiny Penta? Ak áno, nevidíte v tom konflikt záujmov? 

Ako predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru sa stretávam s predstaviteľmi všetkých poisťovní a poznám aj ľudí z Penty, koniec koncov, podobne ako minister zdravotníctva. Tieto rokovania sú súčasťou mojej práce.

Prečo nesúhlasíte s dofinancovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

Je to najneefektívnejšia poisťovňa, ktorá má najväčšie platby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri najväčšom trhovom podiele. To je ako keď kupujete niečo vo veľkom množstve, ale za drahšie ako ostatní, ktorí toho kupujú menej. To má akú logiku? To je stelesnenie neefektivity. Majú viac zamestnancov, pravidelne sa zadlžujú v rovnakých trhových podmienkach v čase, keď iné poisťovne dokážu byť trhové. V roku 2020 mali perspektívu, že môžu ušetriť 50 až 100 miliónov eur. Za prvý polrok ušetrili 2,2 milióna eur a my ideme do VšZP nalievať peniaze všetkých ľudí. Nás nemá čo zaujímať, kto vlastní budovu, nás má zaujímať poistenec. Tu sa výrazne rozchádzame. Nepáči sa mi ani komunikácia. Marek Krajčí vie, že sme ostali pri princípe hodnota za peniaze. Argumentujeme validne a minister namiesto toho nekomunikuje, schováva sa a dáva návrhy na poslednú chvíľu. Toto nie je symbol schopného a silného ministra.

VŠZP sa bráni, že má starších a viac chorých pacientov ako súkromné poisťovne, a preto nemá také dobré hospodárske výsledky. Netreba jej preto pomôcť?

Áno, ale toto je už systémovo riešené. Máme tu prerozdeľovací mechanizmus, na základe ktorého súkromné poisťovne doplácajú Všeobecnej vyše 200 miliónov. To nie je tak, že to, čo ľudia zaplatia na odvodoch, ide automaticky do poisťovne. Všetky peniaze sa najprv dajú do jedného spoločného kotla a z toho sa prerozdeľujú do poisťovní peniaze podľa toho, aký je poistenec starý a aké má za sebou diagnózy. Tým pádom už teraz je chorobnosť a vek poistencov zohľadnený v tom, koľko peňazí poisťovne dostávajú. Máme druhý najlepší prerozdeľovací mechanizmus na svete, najlepší má Holandsko. Navyše, extrémne drahí pacienti sa preplácajú v plnej výške.

Ešte aj tu bude mať VšZP 15 až 20 miliónov eur navyše na tých najťažších poistencov. Toto nie je fér systém. Dôchodca, matka na materskej alebo ktokoľvek poistený v súkromnej poisťovni dostane na liečbu o 10 eur menej a pritom sú to rovnakí poistenci, za ktorého zodpovedá štát. Len za jedného zaplatí viac, za druhého menej. To už podľa mňa hraničí s protiústavnosťou, nehovoriac o morálke. Keď je poistencov štátu veľa, môže sa stať, že poistencovi súkromnej poisťovne povieme, že mu nemôžeme zaplatiť náročnú liečbu, lebo všetky peniaze sme poslali štátnej poisťovni, ktorá je najmenej efektívna. Namiesto toho, aby sme tlačili na poisťovňu, aby hospodárila efektívne, my jej ideme naliať ďalšie peniaze, ktoré sme zobrali ľuďom z ich výplat, ktoré mohli dať svojim rodinám.

Zjednodušene povedané, stačí, aby VšZP lepšie hospodárila.

Áno. Som presvedčená, že nepotrebuje druhú injekciu. Rozumiem, že sme ju prebrali po nejakej vláde a bola v nejakom stave. Tú prvú potrebovala, kým sa rozbehne. Druhých 100 miliónov nemá opodstatnenie. Mali by sme tlačiť na vedenie poisťovne, aby pracovalo so svojimi úsporami.

Marek Krajčí predsa vymenil riaditeľa VšZP, ktorému verí, že bude transparentný a zodpovedný. Z čoho vychádza potreba ďalšej dotácie?

Pán Richard Strapko je podľa mňa schopný manažér, ktorý si vie zariadiť úspory vo svojej inštitúcii a nepotrebuje ďalšiu finančnú injekciu. Táto potreba podľa mňa vychádza z predstavy, že čo je štátne, to je naše, a keď je niekto súkromník, je zlý. Aj súkromník môže priniesť investície, ktoré nemuseli zaplatiť občania. Občanovi je jedno, či je ošetrený v nemocnici Agel, Svet zdravia alebo v štátnej. Ide o to, aby mal starostlivosť. Problém štátneho vlastníctva je ten, že po nás niekto príde. Keď urobíme jednu poisťovňu a príde ďalší Paška alebo druhý Fico a bude rozprávať, že dá všetkým všetko zadarmo, tak sme im pripravili švédske stoly.

Nakoniec tam nebude žiadna kontrola a ani možnosť, aby ľudia odišli do inej poisťovne, keď nebudú súhlasiť s tými praktikami. Je mi ľúto, že naši kolegovia toto nepočúvajú a robia vážne systémové kroky, ktoré môžu ohroziť životy a zdravie a ešte aj bez diskusie. Niečo zverejnia o desiatej večer a platí to od šiestej ráno. To je nonsens. Vyhraj voľby, môžeš všetko. Paška by bol hrdý. Pokiaľ však máte dobrý návrh zákona, tak sa takto nemusíte správať. Preženiete to diskusiou a postavíte sa oponentom tvárou v tvár. Náš minister toto nerobí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Foto: TASR
 

Krajčí má chorobu politikov míňať peniaze ľudí na svojich nominantov

Marek Krajčí môže mať dobrý úmysel, že chce, aby veľkú časť zdravotníctva mal v rukách štát. Naznačuje to aj tým, že namiesto stratifikácie by chcel radšej stavať nové nemocnice.

Vyzerá, že má tendenciu mať chorobu politikov: míňať peniaze ľudí na svojich nominantov. Je to pre mňa prekvapenie. Predtým sme spolu bojovali za stratifikáciu nemocníc aj o revíziu úhrad. Niečo sa však stalo a Marek má úplne protichodné názory a neviem, čo si o tom mám myslieť. Mal plán postaviť nové nemocnice, ale posledné roky tu nemocnice stavajú len súkromníci. Štát toho nebol roky schopný a Marek Krajčí trištvrte roka rieši len COVID a ani nebol schopný postaviť všetky odberné miesta. Neviem, ako chce postaviť nemocnice. Môžeme si vybrať, či dvihneme platy zdravotným sestrám, investujeme do odborov, ktoré nám tu chýbajú, urobíme agentúru, ktorá bude rozhodovať o tom, aké lieky a techniku budeme kupovať, alebo postavíme ďalšie budovy, ktoré budeme vlastniť. Keby to bolo na mne, pokojne nechám súkromníkom, nech stavajú budovy.

Marek Krajčí a Igor Matovič kritizujú Pentu, že zarába na úkor zdravotníctva. Preto chcú, aby štát toho viac vlastnil. V tom nevidíte zmysel?

Samozrejme, že z toho majú zisk. V prípade Penty preukázateľne preinvestovali vyše 200 miliónov eur. Pokiaľ zisk dokážeme naviazať na konkrétny prínos pre pacienta, tak je to dobré. Poisťovňa si nemôže zobrať zisk, pokiaľ nezabezpečí geografickú dostupnosť a ďalšie veci pre pacienta. Pokiaľ sa o poistenca nepostará, nemôže ani pomyslieť na zisk. Pokiaľ sa podpíše pod podmienky, za akých sa má o poistencov starať a na konci roka tieto podmienky má splnené, tak môže dostať zisk. Úloha štátu je, aby zabezpečili, že nemôžu klamať, obchádzať zákon a aby sme postrážili, že ich prínos je za tie peniaze dostatočný. Toto má robiť štát, ale nie všetko pchať do VšZP, z čoho si potom pán Forai kúpi byt v River Parku.

Čo so zdravotníctvom po koronavíruse? Aké by mali byť priority?

Niektoré veci má ministerstvo riešiť, aj keď je korona. Rezort má veľa zamestnancov, vieme ďalších prijať a je úlohou manažéra rozdeliť úlohy. Minister zdravotníctva nemusí byť lekár, ale musí byť manažér. Nejaká časť sa musí venovať len COVID-u, ale nejaká časť sa musí venovať iným témam. To je najmä nárok pacienta, teda aby sme vedeli, na čo máme peniaze a aby sme vyriešili problém, že niektorí ľudia sa nevedia dostať k starostlivosti, lebo nemajú peniaze alebo známosti. Systém musí byť férový. Na to vieme naviazať štandardné diagnostické terapeutické postupy, financovanie zdravotníctva, stratifikáciu nemocníc a ambulantnej siete.

Toto sú dôležité veci a Marek Krajčí sa im podľa mňa nechce vyhýbať. Máme obrovský problém s neefektívnosťou. Aj vládni analytici vyhodnotili, že je extrémna. Treba sa pozrieť aj na liekovú politiku a riadenie nemocníc, kde sme navrhli dlhovú brzdu. Nemocnice nakupujú drahšie, lebo sú zadlžené a toto je kolobeh, ktorý zdravotníctvo neustále zadlžuje. Bohužiaľ, nevidím náznak, že by sa na tomto pracovalo. Dôležité je, aby ministerstvo plánovalo a malo nejakú istotu. To, že je tu COVID, nie je výhovorka.

So stratifikáciou sa už neráta

Vníma aj Marek Krajčí tieto veci ako priority?

Pred voľbami sme mali rovnaký pohľad na zdravotníctvo. Po voľbách začal hovoriť inak. Neviem, v čom a na koľko máme zhodu. Vždy som verila, že sme mali zhodu, že chceme efektívny systém a postarať sa o ľudí čo najlepšie. Aby ľudia za peniaze, ktoré sú v zdravotníctve, dostali čo najlepšiu starostlivosť. Potom príde Marek Krajčí s investíciou do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 200 miliónov eur.

Jana Bittó Cigániková.
Jana Bittó Cigániková. Foto: TVNOVINY.sk
 

So stratifikáciou nemocníc sa už neráta?

Neviem. Dvakrát bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v živote nebola na ničom taká široká zhoda, samotný sektor tlačí na ministra, aby to presadil. Nemocnice chcú, aby v nich minister spravil poriadok. Marek Krajčí s ňou už asi neráta a tvári sa, že nie je až taká dobrá a musíme ju odznova pripraviť a chce ďalšie analýzy.

Chceme semafor a lokálne opatrenia

Máme pod kontrolou druhú vlnu epidémie?

Nepríde mi to tragické. Páči sa mi, že skúšame nové veci, ktoré nie sú vo svete štandardné. Preto sme aj v prvom kole podporili plošné testovanie. Je to dobrý nástroj, ako nájsť ohniská a robiť lokálne opatrenia. Našli sme spôsob, ako byť informovaní o tom, ako sa vírus správa a nezatvárať zbytočne ekonomiku tam, kde to nie je treba. Nemá zmysel dať testovať ľudí a potom nič nerobiť. Určite pomohli aj opatrenia zo začiatku mesiaca. Ich dôsledky teraz vidíme. Klesla mobilita a aj počet nakazených. Úprimne ďakujem ľuďom, ktorí dodržiavajú opatrenia. Oni sú tí hrdinovia, ktorí pomáhajú držať vírus pod kontrolou. Kým budeme informovaní na základe testovania, opatrne a zodpovedne môžeme otvárať ekonomiku. Dôležité je aj testovanie na hraniciach, aby k nám neprišli ďalší nakazení zvonku. Richard Sulík toto žiadal už od leta.

Richard Sulík kritizoval plošné opatrenia a chcel ich len v rizikových okresoch. Nakoniec sa ukázalo, že na celom Slovensku je situácia zlá. Neurobil chybu?

Nemyslím si, že situácia je taká istá na celom Slovensku. Bratislavský kraj, kde sa produkuje najvyššie HDP, má oveľa lepšiu situáciu ako iné regióny. V Bratislave je pritom viac koncentrované obyvateľstvo, no ukázalo sa, že keď sú ľudia zodpovední, vírus sa rýchlo nešíri. Dôležité je, že nám klesá prírastok nových prípadov už od novembra. Keď sa opýtate virológa, čo máme robiť, tak, samozrejme, že vám povie, aby ľudia ostali doma. Ale my sa snažíme prinášať zdravý rozum, aby sme nezatvárali ekonomiku, keď nemusíme. Keď niekto nepracuje, neplatí zdravotné odvody, nemáme peniaze na liečbu ľudí, nebudeme mať z čoho zaplatiť zdravotníkov, ktorí ich zachraňujú. Keď sa snažíme bojovať s rozumom o rovnováhu medzi vírusom a ekonomikou, tak sa snažíme o to, aby sme mali semafor a lokálne rozhodovanie. To je celé, čo žiadame.

Musíte však rátať aj so správaním ľudí. Niektorí dokážu obchádzať nariadenia, napríklad by vycestovali do bezpečného regiónu, kde by si urobili svadbu. Môžu teda lokálne opatrenia fungovať?

Tam, kde sa ľudia nebudú správať zodpovedne, tam budú vyššie čísla a tam to zavrieme. Tí ľudia to vedia. Keď budem vedieť, že moja suseda chce vycestovať niekam za svadbou a kvôli nej môj manžel alebo ja prídeme o prácu, tak na ňu budem apelovať. Ja sama by som na takú svadbu nešla. Podľa mňa prirodzená zodpovednosť funguje. Určite máme v spoločnosti jedincov, ktorí si myslia, že nosenie rúšok je koniec sveta a zmyslom ich života je rebélia. Nečakám, že to bude stopercentné, ale mali by sme sa spoločne snažiť, aby sme ľudí motivovali dodržiavať opatrenia. Napríklad, Richard Sulík natočil vtipné video, v ktorom vyzýval ľudí, aby si nasadili rúško. To mi prišlo ako dobrý spôsob. Ja by som ľudí nenaháňala, nepokutovala, ale jasne im povedala, že keď budeme mať nejakú incidenciu, tak vás čakajú presne tieto opatrenia. Ľudia sa tomu vedia prispôsobiť. Pokiaľ to v okrese dôjde do zlej situácie, sme stotožnení s tým, že tam príde k zatváraniu.

Plošné testovanie ste podporili, hoci pár hodín pred ním tomu neverila ani prezidentka. Čo sa stalo, že nakoniec prišli aj ľudia, aj zdravotníci?

My sme to nielen podporili, ale vytvorili aj päť odberných miest a obvolávali zdravotníkov. Piatok pred testovaním mi Richard Sulík volal, že zohnal nejakých zdravotníkov. Neverila som, že spolupráca ľudí, samospráv a zdravotníkov dokáže byť taká silná. Sama som sa pýtala zdravotníkov, či sú si istí, že tu chcú testovať dva dni po sebe. Oni úplne bez problémov povedali, že je to ich poslanie. Slováci sú majstrami improvizácie a napriek tomu, že sme ufrflaný národ, dokážeme sa zomknúť, pokiaľ ide o hokej a našu bezpečnosť. Sme v tomto príkladní, a preto sa to podarilo. Našu prezidentku mám rada a som na ňu hrdá, no to vystúpenie pred testovaním si mohla nechať na pondelok. Bála som sa, že ľudí demotivuje ísť na testy. Nakoniec sa to podarilo a aj sama prezidentka priznala, že trocha podľahla panike. Ale nečudujem sa jej. Myslím, že to na poslednú chvíľu zachraňovali samosprávy a zdravotníci.

Jana Bittó Cigániková.
Jana Bittó Cigániková. Foto: TVNOVINY.sk
 

Vieme, že problém s prezidentkou bol trocha hlbší, pretože s ňou Igor Matovič nekomunikoval. Vy ste sa ako dozvedeli o tomto projekte?

Tiež z tlačovky Igora Matoviča. Ale na jeho obranu, hovoril o tom predtým na koaličnej rade. Dohoda bola taká, že je to operácia v utajení, aby sa o tom nedozvedeli iné krajiny a nezačali kupovať antigénové testy a nezvyšovala sa ich cena. Igor Matovič to chcel spustiť až vtedy, keď si bol istý, že máme nakúpené testy. To, že o tom nebola informovaná prezidentka a zdravotníci, bola chyba. Mala byť informovaná aj opozícia a takto sa mali spoločne postaviť na tlačovke. Toto všetko sa však odrezalo a nastal chaos a odpor. Ľudia sa zľakli. Je to normálne, lebo ľudia dostali informáciu, že budú testovaní a nevedeli o tom nič. Komunikačne to bola veľká chyba a nemusela byť. Na druhej strane, je to veľký projekt a nikto by to nezvládol bezchybne. My by sme to urobili lepšie, ale nie bez chyby.

Kritizované boli aj samotné antigénové testy. Poznám ľudí, ktorí dostali negatívne certifikáty, ale PCR testy ukázali, že sú pozitívni. Dá sa teda na tie výsledky spoliehať?

To sa môže stať aj pri PCR testoch. V nejakom momente môžete mať vírusovú nálož väčšiu, inokedy menšiu. Áno, vieme, že antigénové testy sú menej citlivé. Čo nám však plošné testovanie ukázalo, bolo napríklad ohnisko v Púchove, o ktorom sme vôbec nevedeli. Plus, stiahlo sa vyše 30-tisíc ľudí z obehu, ktorí nešíria ďalej nákazu a znížime aj reprodukčné číslo. Zmysel malo aj druhé kolo, ktoré prebehlo len v niektorých regiónoch. Presne na to sa majú používať antigénové testy. Majú sa nasadiť do miest, kde je vysoká pravdepodobnosť väčšieho počtu nakazených. Týmto predídeme tomu, že zachytíme len toľko pozitívnych, koľko je chybovosť testu.

Podporili sme druhé kolo, ale boli sme za to, aby prebehlo v okresoch, kde bol pomer pozitívnych nad 1,2 percenta, nie 0,7 percenta. Sú aj presnejšie testy ako antigénové, ale za túto cenu nie. PCR test stojí od 45 do 80 eur na osobu. Finančne a časovo by to nebolo možné. Využili sme jediný nástroj, ktorý bol k dispozícii. Myslím si však, že chyba bola v tom, že sme pozitívnych nedali otestovať PCR testami. Práve vďaka tomu by sme zistili, akú chybovosť na našej vzorke majú antigénové testy, a tak by sme mohli do budúcna s touto chybou rátať. Je to škoda, lebo vo veľkom to mohlo pomôcť nám a celému svetu, ktorý sa na nás díva. Napríklad Liverpool sa nami inšpiroval, ale oni budú testovať aj antigénovými, aj PCR testami.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Facebook/Prezídium Hasičského a záchranného zboru
 

Aké opatrenia by mali teraz nasledovať?

Ďalší krok už mešká a to malo byť otvorenie ekonomiky tam, kde bol nižší výskyt pozitívnych. Ľuďom treba ukázať, že keď boli disciplinovaní a sú na tom lepšie ako zvyšok krajiny, mali by mať otvorené kiná, divadlá, fitnescentrá a reštaurácie. Igor Matovič avizoval komunitné testovanie. Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo zatiaľ tomu sama nerozumiem. V každom prípade, jeho kreatívna duša môže a nemusí byť prínosom. Dúfam, že bude prínosom.

Počas skladania vlády Igor Matovič povedal, že o post ministra zdravotníctva nemal nikto záujem. Je to pravda?

Igor Matovič v tomto trochu manipuluje. My sme chceli zdravotníctvo, ale chceli sme k tomu aj ministerstvo financií. Zobrali sme aj ministerstvo školstva a Branislav Gröhling to zvláda, ale keby mal lepšiu komunikáciu s ministrom financií, tak by to bolo ešte lepšie. Avšak mali sme vo voľbách výsledok, aký sme mali a mali sme nárok na dve až tri ministerstvá. Ale ak to Marek Krajčí nebude zvládať, my mu radi pomôžeme.

Komentáre ( 0)