Live
Sledujte NAŽIVO: Slovensko objednalo štyri milióny vakcín proti koronavírusu
Sledujte tu
24. 11. 2020 06:00 , článok bol aktualizovaný 25. 11. 2020 16:41 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Máme málo sestier? Nataliia z Ukrajiny by ju mohla robiť, úrady jej to však ešte nedovolili

Zahraniční zdravotníci musia absolvovať odborné skúšky. Kým lekári ju mali v októbri, sestrám zrušili všetky termíny.

Nataliia Buchmei.
Nataliia Buchmei. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Nataliia Buchmei pochádza z Ukrajiny, kde pracovala ako sestra-záchranárka v sanitke. Viedla obyčajný život s manželom a dvomi deťmi, no situácia sa na Ukrajine pred niekoľkými rokmi pre vojnu radikálne zmenila. Uvedomila si, že pre svoje deti chce lepšiu budúcnosť.

„Deťom sme chceli dať všetko. Chceli sme, aby toho viac spoznali. Slovensko je susedná krajina a vedela som, že máte nedostatok zdravotných sestier. Tak sme prišli na Slovensko,“ hovorí Buchmei.

Jej dcéra už študuje v Bratislave na vysokej škole a Slovensko sa im páči. Nataliia však ani po dvoch rokoch po príchode na Slovensko ako zdravotníčka nepracuje. Počas prvej vlny ponúkla pomoc priamo Ministerstvu zdravotníctva a prihlásila sa aj na plošné testovanie. Štát ju ani raz neprijal. Na to, aby zdravotníci zo zahraničia mohli u nás pracovať, potrebujú okrem uznaneného diplomu aj absolvovať skúšku. Tento rok všetky tri termíny pre praktické zdravotné sestry zrušili, hoci skúška pre lekárov sa uskutočnila v októbri.

Ministerstvo školstva, ktoré skúšky zastrešuje, potvrdilo, že daný termín skúšky zrušili na žiadosť riaditeľky Strednej zdravotníckej školy v Trnave, kde sa skúška mala uskutočniť. Riaditeľka o zrušenie požiadala pre zlú epidemickú situáciu a rezort školstva jej vyhovel.

Skúšku pre lekárov uskutočnili preto, lebo vysoká škola vedela vo vlastnej réžii zabezpečiť PCR testovanie všetkých žiadateľov.

Kedy bude termín pre praktické sestry, ministerstvo zatiaľ nevie. Uchádzačom odporúča sledovať webovú stránku rezortu školstva.

Nechcela som doma nečinne sedieť

Buchmei si hneď po príchode na Slovensko musela nájsť prácu, aby mohla platiť nájom a dcére štúdium. Založila si živnosť a upratuje. Na jar tohto roka sa pustila do vybavovania všetkých potrebných dokumentov. Po tom, čo jej uznali diplom o jej kvalifikácii, spolu s ďalšími skoro 40 zdravotníkmi zo zahraničia napísala Ministerstvu zdravotníctva list, v ktorom ponúkli svoju pomoc bez nároku na mzdu.

„Keď vypukla epidémia, vedela som, že chcem Slovensku pomôcť. Nemala som síce ešte skúšku, ale nechcela som doma nečinne sedieť,“ hovorí Buchmei.

Odpísali im v júni s tým, že rezort pripravil zmenu zákona, vďaka ktorej môžu lekári nastúpiť na dočasnú odbornú stáž. Situáciu sestry Buchmei to teda neriešilo. Okrem toho sa dodnes do programu neprihlásil ani jeden lekár. Potvrdil to aj rezort zdravotníctva.

Podľa Alyony Kurotovej, ktorá pomáha cudzincom na Slovensku, má neúspech niekoľko dôvodov. Dočasná odborná stáž je určená len pre lekárov a nie pre sestry, sanitárov či pôrodné asistentky. Projekt je plánovaný len do skončenia krízovej situácie a to je pre zamestnancov aj zamestnávateľov nestabilné. Samotní lekári nemajú motiváciu sa zapojiť, pretože nevidia víziu, čo bude po skončení krízovej situácie. Táto stáž by nebola uznaná ako vzdelávanie na Slovensku a nemali by z toho ani výhody pri skúške.

Nataliia Buchmei a Alyona Kurotova.
Nataliia Buchmei a Alyona Kurotova. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Problém je podľa Kurotovej aj to, že samotný rezort zdravotníctva tento krok neodkomunikoval a aktívne sa nesnažil prilákať lekárov do nemocníc.

Ministerstvo argumentuje, že prioritou je pacient. „Posúdenie obsahu a rozsahu študijného programu, ktorý absolvoval lekár v tretej krajine, musí byť plne v súlade s ochranou práv pacientov, ktorým bude poskytovaná zdravotná starostlivosť na Slovensku,“ dodáva hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ministerstvo obrany ich nezavolalo ani na plošné testovanie

Buchmei sa podobne odignorovane cítila aj pri plošnom testovaní. Ešte necelých 24 hodín pred spustením testovania premiér Igor Matovič, minister zdravotníctva Marek Krajčí a minister obrany Jaroslav Naď prosili zdravotníkov, aby sa prihlásili. Narýchlo im dokonca ponúkli aj extra príplatok. Nedostatok zdravotníkov bol taký výrazný, že hrozilo, že sa testovanie ani neuskutoční. Pochybnosti mala aj prezidentka Zuzana Čaputová a prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.

Kurotova hovorí, že do testovania prihlásila viacerých ukrajinských zdravotníkov. Nepríjemný pocit ju sprevádzal už počas vypĺňania dotazníka. Hoci boli na testovanie pripravení lekári aj sestry, nemohla ich označiť týmito pojmami, kým nemajú uznané diplomy a absolvované skúšky.

„Prihlasovala som lekárku z Ukrajiny s 25-ročnou praxou, ktorej diplom schválilo Česko, ale Slovensko nie. Takže som ju prihlásila do kategórie ‚Iné‘ a do poznámky napísala, že je lekárka,“ vysvetľuje Kurotova. Zavolali jej z ministerstva obrany a keď zistili, že ide o lekárku z Ukrajiny, viac sa neozvali.

Kurotova však hovorí, že sa nedali odbiť. Obrátila sa na bratislavský magistrát. „Hodinu po našom emaile sa mi ozvali, že veľmi pekne ďakujú za ochotu, a keď budú niekde chýbať zdravotníci, dajú nám vedieť. To bola prvá dobrá skúsenosť. Stačilo mi už len to, že s nami komunikovali,“ dodáva. Aj preto si myslí, že o umiestňovaní zahraničných zdravotníkov by mali rozhodovať samosprávy, pretože tie majú lepší prehľad, kde a kto im chýba.

Nataliia Buchmei.
Nataliia Buchmei. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Prekážky pre cudzincov

O nedostatku lekárov a sestier sa na Slovensku diskutuje dlhšiu dobu, no práve epidémia koronavírusu tento problém ešte prehĺbila. Kurotova vysvetľuje, že časť slovenských lekárov odchádza za lepšími podmienkami do zahraničia a tých z tretích krajín zas Slovensko neprijíma, pretože sú im kladené prekážky. Situáciu zhoršuje aj fakt, že takmer polovica všeobecných lekárov má už 55 rokov a takmer tretina je tesne pred odchodom do dôchodku.

V Česku napríklad funguje pre uchádzačov zo zahraničia odborná príprava predtým, než pristúpia k skúškam. Je to niečo ako naša dočasná odborná príprava, ktorá bola schválená len tento rok a aj to len na dobu trvania epidémie. Okrem toho musia zahraniční pracovníci za samotnú skúšku zaplatiť 665 až 1064 eur a ďalších 100 eur za uznanie vzdelania. Ani samotné uznanie diplomu nie je automatické.

Kurotova dodáva, že situácia v slovenských nemocniciach je aj bez epidémie neúnosná. Pozná prípad z nemocnice, kde sa jedna sestra stará v noci o 30 geriatrických pacientov. „Neviem, ako to zvládajú a pritom my tu máme sestru, ktorá chce pomôcť, ale nemôže, pretože dočasná stáž pre ňu neplatí a skúšky jej zrušili.“

Rezort zdravotníctva problém v systeme nevidí. „Uznávanie dokladov o špecializácii, ktoré boli udelené v tretích krajinách a súvisia s výkonom zdravotníckeho povolania, je v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Ministerstvo zdravotníctva zastáva názor, že toto uznávanie nesťažuje príchod zdravotníkom z tretích krajín na Slovensko. Pobyt takéhoto zdravotníckeho pracovníka, ako aj jeho vstup na náš pracovný trh však regulujú aj ďalšie zákony, ktoré nie sú v kompetencii ministerstva zdravotníctva,“ dodáva hovorkyňa rezortu Eliášová.

Buchmei sa však nevzdáva. Zo Slovenska zatiaľ nechce odísť a verí, že sa jej nakoniec podarí zamestnať ako sestra. Na to, aby mohla byť opäť sanitárkou, by na Slovensku potrebovala vysokoškolský titul, bude však rada, keď sa zamestná aj ako praktická sestra.

Nemyslí si, že cudzinci tu nie sú vítaní, chyba je podľa nej len v systéme. „Nefunguje tu dobre proces prijímania cudzincov. Musí sa to zmeniť, aby to išlo rýchlejšie a jednoduchšie,“ hovorí.

Neodrádza ju ani zlý stav nášho zdravotníctva. „Dúfam, že je to tu lepšie ako na Ukrajne, ešte to neviem porovnať. Ale my, zdravotníci, sa na to tak nepozeráme. Keď raz chcete pracovať v zdravotníctve, musíte pracovať aj v ťažkých časoch,“ dodáva Buchmei.

Komentáre ( 0)