01. 12. 2020 13:09 , článok bol aktualizovaný 01. 12. 2020 16:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Mesiac po plošnom testovaní čísla opäť rastú: Analytik poukázal na základné chyby

Po plošnom tesovaní „vybuchlo“ Horné Považie. Odtiaľ sa nákaza môže ľahko preniesť do veľkých miest.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

V polovici novembra minister zdravotníctva Marek Krajčí neskrýval nadšenie zo zlepšujúcej sa situácie. Povedal, že keď videl prognózu vývoja epidémie na Slovensku, žasol.

„To, čo sa stalo s krivkou, je neuveriteľné. Je to prekvapujúci výsledok a pôjde do celého sveta. Viaceré krajiny sa ho budú snažiť implikovať,“ povedal Krajčí na tlačovej konferencii 12. novembra. Boli to necelé dva týždne po plošnom testovaní. Domnieval sa, že ak sa čísla udržia, vianočné sviatky prežijeme v pokoji.

Uplynuli ďalšie dva týždne a situácia sa opäť otáča. Po plošnom testovaní sa podarilo stlačiť reprodukčné číslo vírusu na 0,7. Dnes je už na hodnote 1. Vláda rozhodla, že pendleri budú musieť podstúpiť test pred príchodom na Slovensko. Igor Matovič uvažuje o ďalšom kole plošného testovania a Richard Sulík pripravil Semafor zdravia, podľa ktorého by boli opatrenia uplatňované len regionálne.

O ničom však stále nie je rozhodnuté, pretože posledný Ústredný krízový štáb zrušili. Lockdownu sa chcú všetci vyhnúť, no vláda zatiaľ neponúkla plán, ako do Vianoc zlepšiť epidemickú situáciu.

Treba lepšie kontrolovať ľudí

Dátový analytik Ján Bošňák vysvetľuje, že počas plošného testovania a po druhom kole sme urobili niekoľko chýb. Prvou bola slabá izolácia pozitívnych prípadov. Podľa Bošňáka máme stále na Slovensku ľudí, ktorí aj keď sú pozitívne otestovaní, idú do obchodu či do práce. Mnohí z nich aj preto, lebo si nemôžu dovoliť ostať na PN-ke. „V Dánsku chodia policajti v civile do reštaurácií a kontrolujú ľudí. Môžete ľuďom zakázať ísť do druhého okresu, ale musíte tam dať aj policajtov,“ hovorí analytik.

„Sebadisciplína je dôležitá, sme poslušný národ a relatívne aj vzdelaný. Ale keď opatrenia trvajú dlho, nie všetci ľudia dodržiavajú disciplínu,“ dodáva.

Epidemiologička Alexandra Bražinová navyše dodáva, že ani plošné testovanie nezachytilo všetkých infikovaných. Naopak, niektorým dal negatívny certifikát falošný pocit bezpečnosti. V niektorých okresoch podľa nej stále evidujeme stúpajúce počty nových prípadov napriek tomu, že sa v nich uskutočnili všetky tri kolá testovania.

„Samotné testovanie nie je riešením pandémie. Veľmi dôležitá je dôsledná izolácia a vyhľadávanie kontaktov pozitívne testovaných osôb. Toto keď sa deje okolo prípadov, klastrov a ohnísk, tak nie je potrebné plošne testovať,“ vysvetľuje Bražinová.

Štát neberie do úvahy rýchlosť šírenia vírusu, len počty pozitívnych

Druhou veľkou chybou podľa Bošňáka bolo, že druhé kolo celoplošného testovania sa neuskutočnilo všade tam, kde sa podľa aktuálnych dát malo. Podľa Bošňáka ide o okresy Nitra, Trnava, Hlohovec a Poltár. Hoci dosiahli tieto okresy v prvom kole testovania do 0,7 percenta infikovaných, čo bola hranica pre uskutočnenie druhého kola, Bošňák upozorňuje, že dôležitý ukazovateľ je aj rýchlosť šírenia vírusu.

„Keď sneží, tak nepozeráte len na to, koľko napadlo snehu, ale aj za ako dlho. Či je sneh týždeň starý, alebo napadol za jednu noc. To sa nazýva rýchlosť šírenia nákazy,“ vysvetľuje Bošňák. Ak by teda štát bral do úvahy aj tento parameter, všimol by si, že práve v spomínaných okresoch sa vírus rýchlo rozšíril na 0,7 percenta infikovaných. Priznáva, že mohlo ísť len o izolované ohniská, napríklad v rodine, na oslave či v DSS. No za pretestovanie týchto okresov to podľa neho stálo.

Podľa Bošňáka je dôležité mať tieto okresy pod kontrolou aj preto, lebo majú významnú priemyselnú aktivitu, mobilitu a ich prípadné zatvorenie by malo veľmi zlé dopady.

Bošňák dodáva, že tieto odporúčania poslal Ústrednému krízovému štábu aj premiérovi Igorovi Matovičovi. Prečo sa nimi nakoniec neriadili, nevie. „Oni si to čítajú, ale nemáme kontrolu nad tým, čo s tým robia,“ hovorí analytik.

Podľa Bošňáka je teraz najdôležitejšie znížiť mobilitu a sociálne kontakty. „Česi neurobili nič iné, len lockdown na dva týždne. Mohli sme mať už pokoj aj my. Ale otvoriť kostoly a fitká aj v zlých okresoch? To rozhodnutie bolo niečo strašné,“ myslí si.

Aj Bražinová súhlasí, že v niektorých okresoch bolo predčasné uvoľniť opatrenia.

Diskusia sa už podľa neho nemá viesť o tom, čo robiť v dobrých okresoch, ale sústrediť sa treba na ohniská. „Zlé okresy zhoršujú priemer celému Slovensku, ale ešte sa to odtiaľ rozšíri aj do iných okresov. Z Púchova, Ilavy a Považskej Bystrice sa to určite dostane do Trenčína a Trnavy a to bude prúser,“ hovorí Bošňák.

Len testovaním odhalíme infikovaných bez príznakov

Epidemiológ Martin Pavelka si myslí, že celoplošné testovanie je účinnejší nástroj ako lockdown. Musí sa však opakovať pravidelne a často. „Bežným testovaním väčšinu zachytíme tých s príznakmi, alebo ľudí, ktorí boli v rizikovej situácii. Celoplošným testovaním odhalíme asymptomatických ľudí, ktorých je stále veľa. Práve vďaka tomu sme medzi prvými dvoma kolami plošného testovania znížili reprodukčné číslo na 0,7,“ vysvetľuje Pavelka.

Priznáva, že štát má medzeru v tom, ako kontroluje pohraničné regióny na severe Slovenska. Práve Poľsko a Česko sú silno zasiahnuté štáty, a preto by sme mali lepšie sledovať pohyb ľudí medzi hranicami na severe.

Pristúpiť k rovnakým opatreniam, aké mala Orava a Bardejov na Hornom Považí, je podľa Pavelku ťažké politické rozhodnutie. Aj iné krajiny sa vraj uberajú skôr smerom celoplošného testovania ako regionálnych lockdownov.

„Na Orave počas testovania tak radikálne klesol počet nových prípadov, že podľa našich informácií nikde na svete nenastal takýto prepad. Vo Veľkej Británii po lockdowne majú pokles 10 percent nových prípadov, my sme mali na Orave 80 percent,“ hovorí Pavelka. Hlavný úspech plošného testovania teda podľa neho spočíval v izolácii všetkých členov spoločnej domácnosti.

Premiér Igor Matovič už dlhodobo hovorí, že na vyriešenie epidémie máme len dva nástroje: úplný lockdown alebo celoplošné testovanie. Matovič vidí ako lepšie riešenie testovanie, a preto by chcel ďalšie kolo uskutočniť ešte pred Vianocami.

Proti tomuto nápadu vystupujú koaliční partneri a aj niektorí odborníci z konzília.

Akou z týchto ciest sa Slovensko vydá, rozhodne Ústredný krízový štáb v utorok (1. 12.). Minister Krajčí sľúbil, že predstaví pandemický plán.

Komentáre ( 0)