02. 12. 2020 13:29 , článok bol aktualizovaný 02. 12. 2020 16:58 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

ANKETA: Odborníci komentujú rozhodnutie štábu neotvoriť školy. Ide podľa nich o politický boj

Chýba plán a dopady budú vážne.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/fizkes

Ústredný krízový štáb rozhodol, že školy sa do Vianoc otvárať nebudú a žiaci sa tak budú doma učiť najmenej do 8. januára. Minister školstva Branislav Gröhling pritom presadzoval, že pomocou antigénového testovania žiakov, učiteľov a rodičov znížia riziko šírenia koronavírusu a vyučovanie v triedach tak môže znovať pokračovať.

Minister vnútra Roman Mikulec vyhlásil, že Gröhlingov plán mal technické aj legislatívne nedostatky. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího by otvorenie škôl mohlo výrazne zhoršiť situáciu.

Opýtali sme sa odborníkov, čo hovoria na rozhodnutie Ústredného krízového štábu neotvoriť školy.

Vladimír Crmoman, Slovenská komora učiteľov:

Potrebovali by sme vidieť svetlo na konci tunela, chceme si vedieť veci naplánovať. Pomaly každý deň, každý týždeň sa menia nariadenia a stále nevidíme reálny plán návratu žiakov do škôl. Chyba je v tom, že buď je to hádzané na školy, nech oni zabezpečia 100-percentné testovanie, čo je nereálne. Alebo sa to hádže na ministra, nech pripraví plán. Očakával by som skôr od odborníkov, že pripravia skupinu, ktorá vymyslí plán, otestujú ho a potom nám ho predstavia. To už dávno malo byť. Mám pocit, že sme rukojemníci doťahovania sa medzi odborníkmi, vládou a ministrami. Ale tento problém sa nedá vyriešiť bez spolupráce. Veď celoplošné testovanie organizoval štát a mal problém zohnať zdravotníkov. Tak ako niečo také môžu zabezpečiť školy?

V septembri a októbri sme fungovali na základe semaforov. Viem si predstaviť, že by sme tak fungovali aj naďalej a v prípade, že sa niekde ocitne pozitívny prípad, alebo niekto bol v kontakte s pozitívnym, tak vtedy by boli pripravení zdravotníci otestovať celú školu alebo skupinu, ktorá si to vyžaduje a môžeme pokračovať vo vyučovaní. Avšak plán nemáme a aj komunikácia je pre mňa nepochopiteľná.

Mária Šofranko (OĽaNO), poslankyňa NR SR:

Mnoho žiakov, študentov, pedagógov i rodičov volá po otvorení škôl. Rodičia nedokážu nahradiť učiteľov z druhého stupňa ZŠ, či strednej školy. Žiaci prichádzajú o sociálny kontakt, režim, disciplínu. Príliš veľa času trávia na sociálnych sieťach, krízové linky upozorňujú na zvýšený počet mladých ľudí, ktorí hľadajú psychologickú pomoc. Kvalitné vzdelávanie je prvoradé, výchovno-vzdelávací proces prezenčnou formou je našou prioritou a preto hľadáme také riešenia, ktoré umožnia žiakom i študentom, čo najrýchlejší návrat do škôl. Samozrejme nesmieme dopustiť zhoršenie epidemickej situácie. On-line vyučovanie využívajme pri špeciálnych situáciach, napríkad maturity a nastavme systém tak, aby žiaci boli v školách počas celého roka, v tejto situácii možno aj počas prázdnin. Je veľmi ťažké odhadnúť, aké budú následky pandémie pre budúcnosť našich detí.

Ľubomír Petrák (Smer), podpredseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Deti patria do škôl a budú takmer jeden rok bez kontaktu so školou. Nastane prepad vedomostí a bude to mať dlhodobé dôsledky na kvalitu vzdelávania na Slovensku. Dochádza k strate sociálnych kontaktov, sú to všetko veci, ktoré sú absolútne nežiaduce a bude to spôsobovať ďalšie nežiaduce sociologické javy. Nechávať deti doma len pod rúškom modly testovania je úplná hlúposť. Už by mala byť odstránená z najvyšších politických poschodí.

Petra Fridrichová, vedúca Centra edukačného výskumu Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Aj napriek tomu, že chápem závažnosť pandemickej situácie, rozhodnutie o neobnovení prezenčnej výučby pre žiakov 2. stupňa ZŠ a stredných škôl vnímam ako problematické. Dôvodom nie je len to, že dištančné vzdelávanie nedokážu v plnej miere nahradiť každodenný kontakt žiakov s učiteľom, a teda plnohodnotne podporovať dosahovanie cieľov vzdelávania, ale aj to, že dištančná výučba či online vyučovacie hodiny neposkytujú priestor na rozvíjanie takých kompetencií, akými sú schopnosť spolupracovať, otvorene komunikovať, riešiť problémy a podobne. Rovnako je problémom znižovanie miery motivácie k učeniu, keďže žiaci nemajú možnosť realizovať rozmanité výučbové projekty, neaplikujú sa stratégie zážitkovej pedagogiky, teda také prístupy k vyučovaniu, ktoré majú tendenciu jednak u žiakov rozvíjať schopnosť vnímať učivo v širších súvislostiach a súčasne majú silne motivačný prvok, pretože ukazujú na využiteľnosť učiva v praxi.

Aj napriek tomu, že existujú dobré príklady, ako byť aj v dištančnom vzdelávaní efektívny a hodiny vystavať tak, že žiaka aktivizujú, máme indície z praxe, že v takom dlhodobom horizonte aj únavou učiteľov, aj znižujúcou sa motiváciou žiakov výučba skĺzava do transmisívneho modelu výučby, teda posúvania informácií najmä formou výkladu učiva. Okrem tohto rozmeru je nevyhnutné poznamenať, že deti sú doma bez kontaktu so spolužiakmi v podstate od marca, čo už môže mať za následok aj pocit sociálnej izolácie. O to viac, ak hovoríme o deťoch, ktorých rodičia počas dňa pracujú. Deti pre svoj zdravý vývin potrebujú kontakt s rovesníkmi a to im nedokáže zabezpečiť online vyučovanie, nech je akokoľvek kvalitne vystavané.

Čítajte tiež: Psychologička z Linky detskej istoty: Dopady izolácie budú mladí pociťovať aj po epidémii

Viera Kalmárová, bývalá hlavná školská inšpektorka:

Fakt, že žiaci druhého stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl nemali plnohodnotné vzdelávanie v roku 2020 v rozsahu šiestich mesiacov, a ak vezmeme do úvahy aj vzdelávaciu pauzu počas letných prázdnin, tak sa rozsah chýbajúceho kontaktu so školou rozširuje o ďalšie dva mesiace, podľa môjho názoru povedie k nezvratným škodám v prípade, že nebudú nastavené dostatočne účinné kompenzačné mechanizmy. Z tohto pohľadu považujem rozhodnutie ÚKŠ za škodlivé a dokonca možno skôr viac politické ako odborné. Ako si inak vysvetliť, že štáty v podobnej situácii v akej je Slovensko, favorizujú fungovanie škôl pred divadlami, kinami a kostolmi?

Na druhej strane projekt, ktorý bol predložený v utorok (1. decembra) na ÚKŠ zo strany ministra, ani v prípade jeho akceptácie nebolo možné považovať za taký, ktorý by viedol k obnoveniu prezenčného vzdelávania. Podmienkou spustenia prezenčného vzdelávania podľa predloženého plánu bolo dosiahnutie 70- percentného podielu dobrovoľne testovaných žiakov a rodičov v konkrétnej škole. Táto hranica však podľa vyjadrenia Richarda Rybníčka (UMOS) bola na základe výsledkov prieskumu/spätnej väzby nedosiahnuteľná, keďže ochota rodičov podstúpiť dobrovoľné testovanie sa pohybuje medzi 20 a 50 percent. Takže pre túto chvíľu by som za rozumné považovala vrátiť sa k systému školského semaforu v kombinácii s prijatím ďalších opatrení preventívneho a organizačného charakteru.

Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu:

Včerajšie rozhodnutie krízového štábu považujem za veľmi nešťastné. Napriek tomu, že si uvedomujem závažnosť situácie a potrebu zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu v populácií sa domnievam, že obnovenie prezenčnej výučby na druhom stupni základných škôl a na stredných školách za sprísnených hygienických podmienok by malo byť celospoločenskou prioritou. Takéto rozhodnutie by bolo zároveň v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, že školy by mali ostať otvorené čo najdlhšie a k ich uzatváraniu by sa malo pristúpiť až v poslednej fáze opatrení, zameraných na obmedzenie mobility ľudí. Hlavným dôvodom sú negatívne dopady na vzdelávacie výsledky všetkých detí, ale aj významné zvýšenie rozdielov medzi deťmi s rôznym socioekonomickým zázemím, ku ktorému pri dištančnom vzdelávaní dochádza.

V dôsledku uzatvorenia škôl sa deťom zároveň obmedzuje napríklad aj prístup k bezplatnému stravovaniu, psychologickej či špeciálno-pedagogickej podpore a k ďalším službám, ktoré sú najmä pre deti z rizikových skupín mimoriadne dôležité. A v neposlednom rade deti a mladí ľudia strácajú kontakt so svojimi rovesníkmi, ktorý potrebujú pre svoj zdravý vývin. Na Slovensku sa žiaľ situácia vyvíja úplne opačným smerom. Druhé stupne základných škôl a stredné školy zostávajú zatvorené napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení a relatívne neobmedzenému pobytu ľudí napríklad v nákupných centrách či v kinách, bez podmieňovania ich vstupu negatívnym výsledkom testu.

Ábel Ravasz, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity:

Niektoré deti už môžu mať vážne nedostatky pri výchovno-vzdelávacom procese. Už prvá vlna spôsobila problémy najmä v chudobnejších rodinách, kde nemali prístup k internetu a rodičia nevedeli ponúknuť podporu deťom, aby napredovali normálnym spôsobom. Toto sa zopakovalo počas druhej vlny pandémie. To, že vláda nenašla bezpečný spôsob návratu detí do škôl, znamená, že sa to bude ešte viac hrotiť. Neviem, či sa to vôbec dá dobehnúť. Takéto opatrenie nemôže byť rukojemníkom politických bojov medzi koaličnými stranami.

Komentáre ( 0)