16. 12. 2020 06:00 , článok bol aktualizovaný 16. 12. 2020 10:50 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Riaditeľ divadla: Chýba nám potlesk. Koniec každého predstavenia sa zahalí do mrazivého ticha

Divadlá spustili online predstavenia. V Košiciach vypredali aj novembrovú hru Milada Horáková.

Štátne divadlo Košice.
Štátne divadlo Košice. Foto: TASR
Predstavenie ŠDKE.
Predstavenie ŠDKE.
Predstavenia Štátneho divadla Košice počas epidémie.

Epidémia koronavírusu ťažko skúša aj umelecký a kultúrny priemysel. Divadlá môžu byť otvorené za prísnych podmienok a počet divákov je výrazne zredukovaný. Niektoré divadlá sa preto rozhodli robiť predstavenia online.

Generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Andrej Šoth hovorí, že umelcov dokáže inšpirovať aj ťažká situácia. Covidová dramaturgia spojila činohru, operu aj balet do jedného predstavania a snažia sa zapojiť aj umelcov na voľnej nohe, ktorí majú neistý príjem.

Podľa Šotha epidémia ukázala, akú kultúrnu potrebu má naša spoločnosť. „Čo v divadle chýba, je potlesk. Koniec každého predstavenia sa zahalí do mrazivého ticha a my si neustále uvedomujeme tento nový, predtým nepoznaný čas."

V rozhovore dočítate aj:
Či majú ľudia záujem o online predstavania
Či dokážu sprostredkovať umelecký zážitok
Ako situáciu vnímajú herci
Čo ukázala epidémia o ľuďoch a kultúre

Prečo ste sa rozhodli spustiť online predstavenia?

Divadlo bez diváka je prázdnym priestorom tak, ako je spoločnosť bez kultúry prázdna. Náš pracovný život, kultúra aj umenie sa presunuli do online priestoru. Dúfame, že iba dočasne. Táto nová situácia inšpirovala nás, kreatívnych umelcov, k novým formám, aby sme zostali naďalej v kontakte s naším divákom. Zúžilo sa však vnímanie živého umenia.  Namiesto javiska pozeráme cez monitor. Aspoň takto odovzdávame emócie a krásu.

Ako na to zareagovali diváci? Majú o to záujem?

Predstavenia ŠDKE si nachádzajú svojho „online" diváka aj preto, lebo program je veľmi pestrý. Dňa 17. novembra sme odvysielali napríklad multižánrové divadlo Milada Horáková. A nielen hľadisko bolo plné, ale vypredali sme ďalšie predstavenie cez stream. Bol to veľmi silný návrat medzi divákov. Plakalo sa nielen v hľadisku, ale aj na javisku.

Naša covidová dramaturgia pod názvom SVEDECTVO MMXX spája tri súbory - Operu, Činohru a Balet. Predstavuje listy a spomienky Gustava Mahlera a Almy Mahlerovej spolu s ich piesňovou tvorbou, ale aj Verdiho Traviatu a výber z Dumasovho románu Dáma s kaméliami vo veľkom pocitovom kontraste. Teraz uskutočňujeme prípravy natáčania výberu z Wagnerovej opery Tristan a Izolda aj s hosťujúcimi sólistami a s tanečným sólom Andreja Petroviča, riaditeľa Baletu ŠDKE. Je pre naše divadlo veľmi dôležité, aby sme zapájali do našich programov aj hosťujúcich umelcov, ktorí sú na voľnej nohe a nemajú istotu pravidelného príjmu.

Myslíte si, že je to forma divadla, ktorá môže prežiť aj po „korone"? Vidíte v tom budúcnosť?

Po siedmich dňoch natáčania činoherných, baletných či operných predstavení a nových projektov môžeme konštatovať, že aj obrazovka je schopná sprostredkovať krásu, ktorú diváci zažijú naživo divadlách. Čo v divadle chýba, je potlesk. Koniec každého predstavenia sa zahalí do mrazivého ticha a my si neustále uvedomujeme tento nový, predtým nepoznaný čas.

Dokáže to sprostredkovať rovnaký umelecký zážitok ako živé predstavenie? Ako to vnímajú herci? Baví ich takáto forma rovnako?

Sú nesmierne vnímaví, pohotoví, flexibilní a tvoriví. Zapájame činohercov do operných projektov alebo balet a tanečníkov do predstavení Opery. Divadlu sa pod novým vedením podarilo spojiť súbory do unikátnej spolupráce.

Je pre nich potrebný divák v hľadisku?

Momentálne je divákom náš tím, ktorý nahráva projekty pre portál navstevnik.online. Aj keď tlieska iba štáb desiatich ľudí, energia potlesku je stále silná. Je krásne sledovať veľkorysosť orchestra, ktorý tlieska tanečníkovi, alebo zbor hosťujúcemu španielskemu tenoristovi Davidovi Astorgovi v Roberto Devereux. Alena Ďuranová v postave Marguerite z Dumasovho románu rozplakala každého pri natáčaní nášho nového projektu La Traviaty a sólistka Opery Michaela Várady predviedla dojemnú i mrazivo presvedčivú Violettu. Na konci klapky často nasleduje ticho v divadle, pretože sa našim umelcom podarilo dostať nás do iného sveta.

Ako ste na tom s novými inscenáciami? Ste pripravení ponúknuť divákom niečo nové, ak sa skončí kríza a budete môcť naplno otvoriť svoje brány?

Netradičná doba si žiada netradičné spojenia. Takto sme spravili fúziu našich troch súborov a ponúkajú nové projekty, Balet ŠDKE pripravil tri večery moderného, klasického a ľudového tanca, Gala so svetoznámym tanečníkom Vladimírom Malakhovom, ale aj výber z nového predstavenia NUREJEV. Opera prináša projekty, ktoré som už spomínal v rámci dramaturgie SVEDECTVO MMXX, Vianočný koncert jubilujúceho Jaroslava Dvorského, ale aj premiéru avizovanej inscenácie Roberto Devereux v januári 2021.

Čo ukázala epidémia o ľuďoch a kultúre? Začali si ju ľudia viac vážiť?

Ukázala, akú kultúrnu potrebu má naša spoločnosť. Nič nie je čierne alebo biele. V našom divadle táto kríza potvrdila ochotu spolupracovať, tvoriť a byť flexibilný. Spojila v spolupráci súbory pod novým vedením a otvára umelcom a zamestnancom nové obzory. My, kreatívni ľudia, možno máme výhodu, že sa vieme inšpirovať aj ťažkou situáciou. Núti nás reagovať tvorbou, krásou, umením a to i naďalej robíme.