25. 01. 2021 06:00 , článok bol aktualizovaný 25. 01. 2021 11:41 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Psychologička: Tieto pravidlá pomôžu počas koronakrízy zlepšiť vzťahy párom i rodinám

So svojím manželom vymyslela hru, vďaka ktorej sa už niektorým podarilo zachrániť partnerstvo pred krachom.

Psychologička Denisa Zlevská.
Psychologička Denisa Zlevská. Foto: Archív D.Z.

Psychologička Denisa Zlevská založila Centrum pre tréning a rozvoj, kde sa venuje individuálnym klientom a manželským párom v kríze. Je tiež zakladateľkou projektu Vzťahovo.sk, ktorého cieľom je budovať spokojné a šťastné vzťahy.

V rozhovore hovorí, ako sa zmenili vzťahy po roku trvajúcej pandémii a prečo sa niektoré rozpadli. Spolu s manželom pripravila zoznam pravidiel, ktoré pomôžu nielen párom, ale aj rodinám využiť túto krízu na zlepšenie ich vzťahov.

V rozhovore sa dočítate aj:
Ako pandémia zasiahla do vzťahov
Prečo sa niektoré rozpadli
Ako zvládať „ponorku„ vo vzťahu
Ako zlepšiť svoje partnerstvo
Ako zvládať chaos v rodinách

Ovplyvnila pandémia naše vzťahy?

Určite áno, pandémia výrazne ovplyvnila naše vzťahy. Ako jednotlivci, rodiny či spoločnosť sme sa ocitli v krízovej situácii. Nečakali sme ju, neboli sme na ňu pripravení. Zmätok a neistota sa odzrkadlili v našom bežnom fungovaní a aj vo vzťahoch. Pandémia sa stala akousi výzvou pre naše vzťahy. Učíme sa za pochodu čo najefektívnejšie zvládať všetky zmeny, ktoré prináša. Jej koniec je v nedohľadne, takže stále prichádzajú nové situácie a my musíme nanovo hľadať „stratégie prežitia".

Ako sa tá zmena prejavuje? Zblížila nás pandémia s partnermi alebo naopak, ukázala to najhoršie v nás?

Je to veľmi individuálne. Štatistiky ukazujú stúpajúcu tendenciu domáceho násilia, u niektorých ľudí sa zhoršujú prejavy psychických ochorení a vypuklým sa stalo rôznorodé sociálno-patologické správanie. V rodinách, kde boli vzťahy náročné už pred pandémiou, bolo pomáhajúce ísť do školy, do práce, mať iný sociálny kontakt mimo rodiny. V týchto rodinách pandémia určite zhoršila situáciu, pretože aktuálne niet úniku. Nechodíme do práce ani von s kamarátmi, nemáme s kým ventilovať to, čo sa nám deje doma. Veľakrát totiž učitelia suplujú úlohu rodičov, pričom deti, ktoré sú aktuálne na dištančnom vzdelávaní, prišli o tieto kontakty. Niekedy suplujú úlohu rodiča tréneri, no voľnočasové aktivity sú teraz tiež nedostupné.

Sú však aj rodiny, kde pandémia priniesla oživenie vo vzťahoch. Niektoré začali spolu robiť veci, ktoré doteraz odkladali. Tým, že sú doma, využívajú tento čas na spoločné aktivity a upevňujú tak svoje vzťahy.

Niektoré páry sa počas pandémie rozhodli založiť si rodinu. Mohli sa v tomto období utvrdiť v tom, že chcú ostať so svojím partnerom a už nechcú viac odkladať rodinu?

Keď sa pozrieme na pandémiu ako na výzvu v partnerstve, tak veľmi pekne dokáže zrkadliť to, aké vzťahy medzi sebou máme. Vo vzťahoch, ktoré boli aj pred tým zrelé a zdravé, zvládanie tejto náročnej situácie dalo istotu, že toto je človek, s ktorým dokážem mnoho ustáť, a preto chcem s ním byť. Niektorým to teda aj dodalo odvahu vstúpiť do ďalšieho záväzku, a teda do rodičovstva. Na druhej strane, veľa detí, ktoré sa počali počas pandémie, sa počali aj preto, lebo sme veľa doma a máme viac času na intimitu.

Niektoré vzťahy koronakrízu neustáli

Sú manželstvá a partnerstvá, ktoré sa pre „koronu“ rozpadli?

Áno. Poznám takých viacero. Niektoré vzťahy to, žiaľ, neustáli. Pozorujem akési pravidlo, ktoré hovorí o tom, že keď sme na vzťahoch nepracovali predtým a nie je naším zvykom vedome investovať energiu do vzťahov, tak život v pandémii naše vzťahy ešte vyostril. Kde boli chronické problémy, tam ich krízová situácia ešte zhoršila. Kde neboli postavené základy pre riešenie problémov, zvládanie stresu, vzájomnú pomoc či efektívne riešenie konfliktov, tam nás pandémia zrazila na kolená. Pretože táto situácia si vyžaduje nasadenie tímového ducha, vedomé zapojenie psychickej odolnosti a kreativitu v riešeniach.

Takže sa dá predpokladať, že tie vzťahy by sa rozpadli aj bez pandémie, ak by na nich nepracovali?

Domnievam sa, že áno. Boli to vzťahy, ktoré by boli ukončené možno neskôr, ale pandémia to urýchlila. Pretože pandémia od nás žiada, aby sme nastúpili na vlnu spolupráce. Pokiaľ spolupráca predtým nefungovala, je veľmi ťažké niečo také komplexné v krízovej situácii dobiehať. Nehovorím však, že to nie je možné, ale na to musí byť veľké odhodlanie a vôľa.

Ako psychologička sa rozprávate s ľuďmi o ich problémoch. Čo ich posledné mesiace najviac trápi?

Najviac ich trápi neschopnosť zvládať konflikty, ktoré sa v kríze množia a vyostrujú, ale aj neschopnosť zvládať emócie a stres. V partnerstve sa objavuje pocit, že s partnerom sú síce stále spolu, ale sú si cudzí. Žijú v jednom byte, ale sú si emočne vzdialení, nevedia nájsť cestu prepojenia. Inou kategóriou sú single ľudia alebo staršia generácia, ktorí sú sami. Ocitli sa vo veľkej samote. Niektorí až tak, že strácajú pôdu pod nohami a strácajú nádej, zmysel života. Mnohých trápia však aj praktické veci ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Okrem COVID-u sú v rodinách aj iné choroby a niektorí ľudia majú problém dostať sa k potrebnej starostlivosti. Objavujú sa aj o existenčné a finančné otázky. Končia mnohé firmy a pomoc od štátu nie je vždy nastavená efektívne.

Stretávate sa aj s tým, že ľudia sú uzavretí celé dni v byte so svojím partnerom a už majú ponorku a nemajú sa o čom baviť?

Áno, pretože pred pandémiou sme mohli robiť, čo sme len chceli a venovať sa rôznym aktivitám. Čas nám akoby ubiehal inak, než je tomu teraz. Zrazu cítime pretlak. Sme príliš veľa spolu, nemáme sa na čo tešiť. Teraz nemáme možnosť cestovať do diaľok a zažívať to konzumné „mať", no máme možnosť vstupovať do hĺbok našich vzťahov. To je podľa mňa dar tohto pandemického času pre nás. Táto situácia si od nás vyžaduje kreativitu aj čo sa týka bytia spolu. Potrebujeme opäť prevziať zodpovednosť za naše vzťahy, musíme zobrať životy do vlastných rúk a aktívne si nachádzať nové spôsoby, ako byť spolu. Keď si toto neuvedomíme a nepretavíme to do každodennosti, tak nás to zomelie.

Je v poriadku povedať partnerovi, že teraz chcem byť sám a ísť sa osamote prejsť?

Áno. Samota je v niečom veľmi uzdravujúca. Vieme si usporiadať myšlienky a pocity, pozerať sa na minulosť a plánovať budúcnosť. V samote vieme reflektovať to, čo sa nám v živote deje. Keď už cítime pretlak vo vzťahu, je dôležité, aby sme to komunikovali skôr, než to nadobudne obludné rozmery. V tomto čase je ešte dôležitejšie, aby sme citlivo vnímali aj menšie podnety. Lebo teraz sa nemajú, kde „rozpustiť“, nemáme ich kde ventilovať, a preto sa musíme o seba viac starať. Je lepšie vopred komunikovať, čo prežívame, než sa potom hádať a následne ešte upratovať ruiny, čo po hádke ostali.

Pred epidémiou sme teda mohli ísť von s kamarátmi, kde sme sa vyventilovali od každodenných problémov vo vzťahu, ale teraz nemáme kam ísť, takže je potrebné im čeliť a hovoriť o tom s partnerom?

Áno a toto je jeden z prínosov pandémie. Veľa vecí, ktoré sme ventilovali mimo vzťahy, riešime teraz s partnermi. Pandémia nás pozýva viac sa starať o svoje vzťahy a nenechávať ich bežať na voľnobeh. Dobré vzťahy sa nespravia samy, ani ich za nás nespraví niekto iný.

Spomínali ste, že sa vám ozývajú aj single ľudia. Počas pandémie majú zrejme aj sťažené podmienky na randenie. Môže ich táto situácia dostať do vážnych psychických problémov?

Je to pre nich náročné. Nájsť si životného partnera nie je jednoduchá úloha a tobôž je tomu tak v tomto „lockdownovom“ čase. Nielenže nemajú možnosť chodiť von a stretávať sa, spoznávať nových ľudí „live“, ale doma ešte aj pracujú. Nájsť si za týchto podmienok partnera je oveľa sťaženejšie než predtým. Sme sociálne bytosti a potrebujeme iných ľudí. Teraz to nie je možné a prežívaná samota často akoby vyhrocuje naše nenaplnené túžby po láske. Poznám však viaceré firmy, ktoré robia online teambuildingové aktivity, aby aspoň tak podporili sociálny kontakt svojich zamestnancov pracujúcich na home office. Niektoré si vďaka tejto situácii uvedomili dôležitosť psychického zdravia a organizujú stretnutia podporujúce starostlivosť oň. Toto považujem za veľmi dobrú iniciatívu, ktorá ma teší, sama som vo viacerých súčasťou.

Môže sa stať, že introverti, ktorí majú problémy nadväzovať vzťahy, budú po pandémii a ročnej prestávke úplne paralyzovaní?

V čase pred pandémiou niektorí introverti na sebe pracovali a snažili sa riešiť svoju situáciu aktívne. Učili sa novým zručnostiam súvisiacim s nadväzovaním a budovaním vzťahov. Také isté je to aj s deťmi. Introvertnejším deťom napríklad veľmi pomáhala škola či krúžky, kde sa museli naučiť prekračovať svoju komfortnú zónu. Izoláciou sme o tieto možnosti prišli. Obávam sa, že stratíme návyky, ktoré nám pomáhali riešiť naše problémy. Bojím sa, že niektorých to vráti späť na štartovaciu čiaru. Dospelí vedia lepšie riadiť svoje životy a dokážu sa na to vedome pripraviť. Viac sa bojím o deti.

Ľudia majú tendenciu myslieť len na seba

Vymysleli ste hru Duet, v ktorej partneri musia vyriešiť hádanky jeden o druhom. Čo robiť, keď zistíme, že skoro na nič nevieme odpovedať?

Myslím, že sa to nestane. Hádanky sme totiž formulovali tak, aby sme nimi odhalili to, čo vo vzťahoch funguje. Veľakrát sa pozeráme na vzťahy optikou, čo je na nich zlé a neustále sa zaoberáme chybami. Oveľa menej sa sústreďujeme na tie veci, ktoré nám idú, ktoré zvládame, ako sa máme radi a podobne. Aby sme však hádanku uhádli, potrebujeme vstúpiť do sveta toho druhého. Nehádame o sebe, ale o tom druhom.

Musím rozmýšľať o tom, ako to má môj partner. Aby som bola konkrétna, je tam napríklad hádanka: „Uhádni, čo tvojmu partnerovi najviac pomáha, keď prežíva náročnú životnú situáciu?" Musíte zaloviť v tom, ako ho poznáme, pospomínať si, čo nám hovorieva. To je pridaná hodnota našej hry. Nie sú to len otázky, ale je to pozvánka k odhaleniu, ako ten druhý premýšľa, čo potrebuje. A to je vo vzťahu kľúčové. Keď viem, ako to má ten druhý, viem mu vyjsť v ústrety. Ak to nepoznám, neviem, kam sa mám triafať. Ak však neviete hádanku odhaliť, tak to vôbec nie je problém. Je to téma pre spoločný rozhovor a k tomu, aby sme si to viac všímali, viac sa pýtali a dobre si to zapamätali. Cieľom hry nie je súťaž, kto má koľko bodov, ale byť si bližší.

Na niektoré hádanky si možno ani sami ľudia nevedia odpovedať…

Áno, je to tak. Preto má naša hra potenciál aj sebapoznávania. Keď vytiahnete hádanku, tak ten o kom sa háda, musí začať rozmýšľať o tom, ako to vlastne má. A tým sa zamýšľajú obaja. Je to výborné. Pomáha to učiť sa niečo o sebe samom. Je dôležité dávať do slov niečo, čo sme pred tým nehovorili, ale len cítili. Hru sme vymysleli s mojím manželom, hádanky dobre poznáme, ale aj tak ju spolu často hráme, či už doma alebo v aute. Hráme ju dookola, lebo ľudia sa menia a odpovede sa môžu tiež meniť. Takže je to nekonečná hra. Je potrebné brať to v prvom rade ako srandu a kurz poznávania, byť na túto spoločnú aktivitu naladení ako na hru. Zmyslom nie je vyčítať si, že nepoznáme odpovede na všetky otázky. Keď chce niekto niekoho nachytať na hruškách, tak to o ňom vo vzťahu veľa hovorí.

Stretávate sa s reakciami ľudí, že im táto hra zlepšila vzťah?

Áno a veľakrát. Dokonca sme mali aj spätnú väzbu, že to zachránilo vzťah pred rozchodom. Veľa reakcií je o tom, že sa pri nej ľudia dobre zabavili, konečne sa zasmiali a venovali sa sebe, dobre sa po dlhej dobe porozprávali. Pomáha aj v tom, že rozhovory partnerov už nie sú len o tom, čo treba nakúpiť, zariadiť, ale znovu sa naučia rozprávať aj o iných témach. Hlavným prínosom hry má byť pochopiť viac toho druhého. Ľudia majú tendenciu myslieť len na seba a hovoriť, ako to mám ja, ako to chcem ja, ako by to malo byť podľa mňa. Táto hra vás pozýva pozerať sa na to z opačnej strany, ktorá vytvára bezpečie. To je čaro lásky podľa mňa.

Rodiny potrebujú denný režim

Pandémia ovplyvnila aj rodiny s deťmi. Väčšina škôlok je zatvorených, rodičia sa musia s deťmi učiť, čo im pridáva ďalšiu starosť. Ako sa to celé dá zvládnuť?

Rodiny to majú veľmi ťažké. Keď sa začala pandémia, mali sme malého niekoľkomesačného syna a ja som zovšadiaľ počúvala o ťažkostiach v rodinách. Rodičia nevedeli, ako zmysluplne vyplniť čas svojim deťom, ako ho múdro „štruktúrovať,“ často riešili to, aby sa deti nestali závislé od technológií, museli nájsť spôsob, ako skĺbiť prácu s dištančným vzdelávaním. Výziev, ktoré rodiny majú v tomto čase, je niekedy až príliš veľa. Nehovoriac o tom, že hygienické štandardy musia byť postavené vyššie, je potrebné riešiť stravovanie či praktický spoločný chod domácnosti.

Preto sme si s manželom povedali, že chceme rodinám priniesť čosi, čo by mohlo pomôcť. Vytvorili sme rodinný kalendár kRok, ktorý sa dá používať kedykoľvek. Začať môžete hoci aj v strede roka a cestu za rodinným šťastím ukončíte o nasledujúcich 365 dní. Vďaka nemu si vytvoríte akúsi rodinnú kroniku, odhaľujúcu vaše spoločné ročné putovanie za šťastím. Je to akýsi manuál pre rodiny, ktorý hravou formou vytvára návyky charakteristické pre šťastné rodiny. Obsahuje aktivity, ktoré pomáhajú vnášať do rodín čosi vzťahové, pozitívne. Kľúčové totiž je, aby sme neuviazli v tom, že budeme riešiť iba pandémiu či technicko-organizačné veci, ale aby sme nezabudli jeden na druhého. Kalendár ponúka hry na rozvoj tímového ducha, relaxácie na zvládanie stresu, ale aj priestor pre vďačnosť či oceňovanie. Učí nás vidieť druhého v dobrom svetle, posilňuje naše silné stránky. Súčasťou kalendára je aj mobilná aplikácia pre rodičov, ktorá je akýmsi virtuálnym sprievodcom na ceste za šťastím. Rozširuje obsah kalendára o podcasty či blogy, ponúka zaujímavé tipy pre rodinné aktivity a mnoho iného.

Kalendár kRok pre rodiny.
Kalendár kRok pre rodiny. Foto: Vzťahovo.sk
 

Ku kalendáru sme vytvorili aj 19 AntiCOVID pravidiel pre rodiny. Sú to kroky, ktoré je fajn dodržiavať, aby sme tento čas ako rodiny ustáli. Jedným z nich je napríklad mať stanovený denný režim, určiť si čas na spoločnú pravidelnú komunikáciu, ale aj veľa sa spolu hrať, smiať sa, robiť dobré skutky voči iným a podobne.

Čítajte tiež: Psychologička: Recept na šťastné deti? Najprv si musíte odpovedať na jednu otázku

Putá medzi nami sa budujú podľa toho, ako sa k sebe správame, keď je nám zle

Aké sú ďalšie pravidlá?

Starostlivo si vyberajte informácie, ktorými sa budete riadiť. Najmä zo začiatku sme boli zaplavení informáciami o COVID-e. Je fajn, aby sme tomu dávali hranice, inak nám uniká čas, ktorý by sme mohli investovať do niečoho, čo máme radi. Ďalším pravidlom je dopriať si čas pre seba ako jednotlivca a dodržiavať pravidelnú psychohygienu. Dôležité je tiež hovoriť otvorene o emocionálnom prežívaní v tejto zvláštnej situácii. Dospelí a deti prežívajú veci inak, ale potrebujeme ich zo seba dostať von. Putá medzi nami sa budujú najmä tým, ako sa k sebe správame, keď je nám nanič a prežívame strádanie, smútok, frustráciu. Potrebujeme si byť nablízku. Niekedy stačí iba vypočuť, prejaviť súcit, porozumenie, nemusíme mať na všetko odpovede. Dôležitým pravidlom je rozdeliť si domáce práce. Nemôže všetko byť na pleciach jednej osoby, ale potrebujeme zapojiť celú rodinu.

Čo rodiny získajú, keď budú dodržiavať tieto pravidlá?

Pravidlá pomáhajú zostať v tomto čase aktívnymi v prospech rodiny a vzťahov. Aby sme sa pri obzretí dozadu nepovedali, že to bol stratený COVID rok. Osobne si myslím, že pre mnohých to vôbec nebol stratený rok, alebo nemusel byť. Je len na nás, čím zaplníme tento čas, máme možnosť voľby. Veľmi sa mi páči myšlienka, že to, čo žijeme, je vlastne len situácia - neobsahuje v sebe kvalitu dobra alebo zla. To, ako situáciu interpretujeme, závisí od nás. Keby ste robili prieskum o tom, aký rok máme za sebou, budú ľudia, ktorí vám povedia, že to bolo strašné, ale sú aj takí, ktorí vám povedia, že im bolo úžasne. Čo robí ten rozdiel? Len to, aké máme vzťahy, koľko do nich dávame a ako sa o nich staráme.

Kalendár kRok pre rodiny.
Kalendár kRok pre rodiny. Foto: Vzťahovo.sk
 

Čítajte tiež: Psychologička z Linky detskej istoty: Dopady izolácie budú mladí pociťovať aj po pandémii

Komentáre ( 0)