27. 01. 2021 06:00 , článok bol aktualizovaný 28. 01. 2021 09:09 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Kollár: Je strašné, že nezisťujeme, koľko britského vírusu tu máme. Testy pritom ležia v chladničke

Bez tejto informácie nevieme, či môžeme uvoľňovať opatrenia, varuje matematik.

Matematik Richard Kollár.
Matematik Richard Kollár. Foto: TASR

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího máme za sebou vrchol druhej vlny. Dodal, že pokiaľ to politici a ľudia nepokazia, situácia sa bude naďalej zlepšovať.

Minister sa opieral o posledné štatistické údaje svojho rezortu. Štrnásťdňová incidencia PCR a antigénových testov klesla z 1453 na 1245, pozitivita PCR testov klesla z 23 percent na 19 percent, reprodukčné číslo sa pohybuje v rozmedzí od 0,9 až 1,0 a stúpa aj počet zaočkovaných ľudí.

Krajčí verí, že prognóza na najbližšie dni je dobrá. Počet pacientov síce oproti piatku (14. 1.) stúpol, ale posledné dni už zaznamenávame pokles.

Matematik Richard Kollár varuje pred veľkým optimizmom. Vláde vyčíta dve veci: nevieme, do akej miery je u nás rozšírený britský alebo iný variant koronavírusu a pre plošné testovanie nevieme, aká je reálna epidemiologická situácia. Podľa Kollára nám nedostatok týchto údajov bráni rozhodnúť sa správne, aké budú ďalšie kroky.

Kľúčové je vedieť, do akej miery je tu zastúpený britský vírus

Po prvom jesennom celoplošnom testovaní sme videli výrazný pokles nových prípadov a vláda uvoľnila niektoré opatrenia. Po dvoch týždňoch sa situácia zvrtla a v podstate sa neprestala zlepšovať až do polovice januára.

Kollár hovorí, že to najhoršie, čo môžeme urobiť, je zopakovať postup po prvom celoplošnom testovaní.

„Šírenie vírusu sa na nás stále valí a momentálne máme tak nastavené opatrenia, že sme to zastavili a čísla klesajú. Hneď ako uvoľníme opatrenia, čísla začnú znova stúpať. To, čo voláme vlna, je iba naše vlastné správanie a nie je to ovplyvnené zmenou vírusu. Naším správaním sme znížili mobilitu a počet kontaktov. Dáta pred plošným skríningom nasvedčovali, že situácia sa zlepšuje a stabilizuje sa situácia aj v nemocniciach a tento týždeň by sme to už mali vidieť aj na počtoch nových hospitalizovaných,“ vysvetľuje matematik.

Na to, aby sme mohli uvažovať o uvoľňovaní opatrení, potrebujeme podľa Kollára vedieť, do akej miery je tu prítomný britský variant vírusu SARS-CoV-2. Pokiaľ túto informáciu nebudeme mať, nemôžeme nastaviť rozumný plán. Ak je ho u nás v súčasnosti len v pätine pozitívnych vzoriek, jeho výskyt bude ešte stúpať a nemocnice to môžu pocítiť o niekoľko týždňov.

„Ak by sme ho už mali v tomto momente veľa, môžeme povedať, že situácia sa zlepšuje a môžeme očakávať zlepšenie trendu aj v najbližších týždňoch. Za takých okolností by sa dalo uvažovať o zmiernení opatrení. Na druhej strane, ak toho variantu máme ešte málo a my sa domnievame, že je ho ešte málo, a to len do 20 percent, v tom prípade sem ešte len dorazí. A on určite dorazí, lebo nemáme nič, čo by mu v tom bránilo. V tom prípade aj pri súčasných opatreniach sa nám čísla môžu začať zase zhoršovať a veľmi rýchlo. Lebo to sa deje v niektorých krajinách,“ dodáva Kollár.

Ako príklad uvádza Rakúsko a Nemecko. Tieto krajiny majú počty nakazených na počet obyvateľov nižšie ako Slovensko, no automaticky predĺžili lockdown do polovice februára. Kollár ďalej vysvetľuje, že v Slovinsku vyšetrili pozitívne vzorky na prítomnosť anglického vírusu a zistili, že ho majú zatiaľ slabo zastúpený. To ich podľa matematika motivuje k tomu, aby boli veľmi opatrní v uvoľňovaní pravidiel.

„To, koľko britskej mutácie tu máme, môžeme ľahko zistiť, pretože Pavol Čekan má na to v chladničke testy, ale nepoužívame ich. Ministerstvo zdravotníctva si objednalo ich vývoj, sú k dispozícii a my ich nepoužívame. Prečo je to tak, netuším, ale je to strašné. Keby sme túto informáciu mali, vieme lepšie povedať, čo bude o dva týždne. Sami si dávame šatku na oči a robíme úplne iné veci,“ myslí si analytik.

Úrad verejného zdravotníctva dňa 27.1. informoval, že je pripravený používať testy odhaľujúce britskú mutáciu. Žiadosť o tieto testy poslali Ministerstvu zdravotníctva. Zatiaľ však nemajú testy naskladnené zo Správy štátnych hmotných rezerv.

Je na čase otvárať školy

Podľa Kollára je problém aj v tom, že pre plošný skríning nie je PCR testovanie v štandardnom režime a situácia je tak neprehľadná.

„Posledný týždeň máme dátový blackout. Do 17. 1. sme mali denne takmer 100-tisíc PCR a antigénových testov. Na PCR chodila vzorka ľudí, ktorá bola z nejakého dôvodu riziková. Teraz sme v stave poklesu a málo ľudí je čerstvo infikovaných. Antigénové testy ich nemusia zachytiť. Keď sa skončí skríning 7. februára, vôbec nebudeme vedieť, na čom sme,“ dodáva Kollár.

Naopak, čo by sa malo otvárať, sú podľa neho školy a škôlky. Aj to by sa však malo robiť s presným plánom a opatrnosťou. Navrhuje, aby boli učitelia pravidelne testovaní a aby sa neotvárali plošne, ale podľa regionálnej situácie. Zároveň by otvorenie škôl malo byť podmienené prísnejšími pravidlami v iných oblastiach.

„Všetko by sme mali prispôsobiť tomu, aby sme otvorili školy,“ dodáva Kollár.

Komentáre ( 0)