31. 01. 2021 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Počet hospitalizovaných neklesá aj preto, lebo pacientov môžu nechať v nemocniciach dlhšie

Lekár Peter Visolajský vysvetľuje, že hoci to z dát nemusí tak vyzerať, situácia je už trocha iná.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí. Foto: TASR

Minister zdravotníctva Marek Krajčí už niekoľko týždňov tápe v tom, aká je prognóza pre stav v nemocniciach na najbližšie obdobie. Hoci sa niektoré ukazovatele popisujúce epidemiologickú situáciu v krajine zlepšujú, pacientov stále pribúda. Vysoký počet pacientov leží na JIS aj na umelej pľúcnej ventilácii. Zvýšil sa aj počet denných úmrtí.

Niekoľko týždňov pritom máme zavedený zákaz vychádzania a Slovensko si prešlo aj celoplošným testovaním. Kedy konečne uvidíme zlepšenie situácie aj v nemocniciach a prečo sa tak doteraz nestalo?

Denný počet nových prípadov nákazy COVID-19.
Denný počet nových prípadov nákazy COVID-19. Foto: ÚVZ SR
 

Minister sľuboval zlepšenie, ktoré neprišlo

Minister Krajčí 8. januára informoval o zlej situácii. Slovensko malo už týždeň zavedený lockdown, no mobilitu sa nepodarilo znížiť na úroveň z novembra. Odborníci upozorňovali, že efekt lockdownu sa ukáže najskôr o dva týždne, no vláda už začala uvažovať o celoplošnom testovaní. Trvalo jej takmer týždeň, kým sa ministri dohodli a odsúhlasili testovanie, ktoré nazvali skríning.

Dňa 15. januára už Krajčí hovoril o stabilizovanej situácii a nemocniciam dodal nádej, že sme na dobrej ceste. V ten deň bolo hospitalizovaných 3273 pacientov a na pľúcnej ventilácii 279. Dnes je v nemocniciach 3249 ľudí s potvrdeným COVID-om.  Umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 276 osôb. Na koronavírus priemerne denne zomiera 107 ľudí.

Krajčí bol optimistický aj 22. januára, keď stále hovoril o zlepšujúcej sa situácii. Vyhlásil, že druhú vlnu epidémie sa konečne podarilo zlomiť a sme z najhoršieho von. V nemocniciach sa to podľa neho odrazí až o niekoľko dní či týždňov. Reprofilizovaných máme 5754 lôžok a ich naplnenie stále stúpa.

Štátny tajomník Peter Stachura skonštatoval, že počet pacientov vyžadujúcich kyslíkovú liečbu stúpa najmä v Bratislavskom kraji.

Nemocnice si môžu dovoliť dlhšie hospitalizácie

Lekár Peter Visolajský vysvetľuje, že hoci to z dát nemusí tak vyzerať, situácia je už trocha iná. Počet pacientov je stále vysoký aj preto, pretože ich denný prírastok klesá, a môžu tak iných pacientov nechať v nemocnici dlhšie.

Pred niekoľkými týždňami, keď boli nemocnice na pokraji kolapsu, museli prepúšťať aj pacientov, ktorí by za normálnych okolností mali ostať v nemocnici, no ich lôžka už potrebovali noví pacienti v akútnom stave. Dnes si už môžu dovoliť pacientov nechať dlhšie hospitalizovaných aj prijať tých nových, pretože denný nápor je výrazne nižší.

„Za celé Slovensko môžem povedať, že počet novoprijatých pacientov nie je dramatický. Niekde je to lepšie, niekde je to stále vážne,“ hovorí Visolajský.

Podľa Visolajského je jediným objektívnym parametrom na určenie aktuálnej situácie počet pacientov v nemocniciach. „To sa nedá oklamať. Keď sa na to pozrieme od konca, od počtu pacientov, ktorých máme v nemocniciach, zistíme, že počet infikovaných je ďaleko viac, ako ich máme zachytených testami. Tu nerobíme úplne to, čo by sme mohli na to, aby sme zachytili čo najviac infikovaných v populácii,“ myslí si Visolajský.

Primár interného oddelenia v nemocnici v Považskej Bystrici Milan Kulkovský hovorí, že v ich nemocnici v polovici januára evidovali zlepšenie situácie a mohli pomáhať aj kolegom z Nitry a prijímali odtiaľ pacientov. Tento týždeň je situácia iná.

„Opäť sa nám zvyšuje počet akútnych pacientov. Tí prichádzajú jednak z domu, domovov dôchodcov, mnohých však prekladáme z iných oddelení nemocnice, vrátane chirurgie. Ide o pacientov, ktorí boli akútne prijatí a vstupne realizovaným antigénovým testom im nebol Covid potvrdený. Pozitívny bol až PCR test,“ vysvetľuje Kulkovský s tým, že pacienti sa nenakazili v nemocnici, len ich antigénový test včas neodhalil.

Zvyšuje sa aj počet pacientov v ťažkom stave, ktorí sú hospitalizovaní veľmi dlho a mnohí sú neprepustiteľní.

Podľa aktuálnych údajov sú najviac zaťažené nemocnice v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Napríklad v Trenčianskom sú na sto percent obsadené lôžka intenzívnej starostlivosti a lôžka anestéziológie a intenzívnej medicíny sú obsadené na 96,4 percenta.

Obsadenosť reprofilizovaných lôžok na Slovensku.
Obsadenosť reprofilizovaných lôžok na Slovensku. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR
 

Visolajský vysvetľuje, že aktuálne čísla odzrkadľujú epidemiologickú situáciu v kraji spred niekoľkých týždňov. Trenčín patril medzi najhoršie okresy počas Vianoc a mnohí pacienti sa dodnes liečia v nemocnici. Mnohí skončili vo vážnom stave. V Trenčianskom kraji sa teda dnes nič výnimočné nedeje, len tam lekári stále bojujú s následkami zlej situácie spred mesiaca.

Lockdown je napísaný dobre, ale musíme ho vedieť vynucovať

Podľa Visolajského už máme niekoľko týždňov zavedený lockdown, ktorý na papieri spĺňa kritériá účinného lockdownu. Najväčší problém je, že sa nekontroluje a nevynucuje jeho dodržiavanie.

„Disciplínu treba kontrolovať políciou a vojskom tak, ako sme to videli v iných krajinách. Máme zlú situáciu, čo sa týka počtu úmrtí. Vo februári uvidíme, koľko ľudí zomrelo v januári a bude to veľmi vysoké číslo. Stále vidíme, že mobilita na uliciach v mestách je vysoká a opatrenia sa nie celkom dodržiavajú,“ hovorí Visolajský.

Počet úmrtí na COVID-19.
Počet úmrtí na COVID-19. Foto: ÚVZ SR
 

Považovať negatívny certifikát z antigénového testovania za vstupenku na slobodu považuje za veľmi nešťastné. V súčasnosti môžete ísť do práce či prírody s testom, ktorý vám urobili 18. januára, teda môže byť takmer dva týždne starý. Podľa Visolajského to z medicínskeho a epidemiologického hľadiska nemá veľký význam. Ľudia by sa preto nemali navštevovať za žiadnych okolností.

Naopak, ďakuje ľuďom, ktorí ostávajú doma a správajú sa zodpovedne. Ich obeta podľa Visolajského odľahčuje nemocnice a zachraňuje životy.

Kulkovský si myslí, že situáciu v nemocniciach by mohli odbremeniť aj všeobecní lekári.

„Pri dobrom manažmente by mnohí neskončili v nemocniciach, čím by sa znížil tlak na lôžka. Som zvedavý, ako ovplyvní povolenie používania ivermektínu súčasnú situáciu. Ľudia majú obrovské očakávania, niektorí odborníci hovorili, že do desiatich dní od začatia jeho používania, koronavírus prakticky zmizne. Ja taký optimista nie som, no bol by som rád, keby som sa mýlil a nastal by zázrak, o ktorom sa hovorilo. Jeho úspech bude závisieť predovšetkým od toho, ako ho budú obvodní lekári predpisovať a ako mu budú jeho užívatelia veriť,“ vysvetľuje Kulkovský.

Lekári sa vracajú z karantény

Jeden z faktorov, ktorý sa s určitosťou zlepšuje a už by sa nemal kaziť je počet zdravotníkov v karanténe a na PN-ke. Kým 21. decembra bolo v karanténe vyše tritisíc zdravotníkov, k 29. januáru ich bolo 1975.

Zdravotnícky personál je v prvej skupine očkovacieho plánu a mnohí z nich už dostali druhú dávku vakcíny. O niekoľko týždňov by sa to malo prejaviť aj na nízkom počte infikovaných lekárov a sestier a postupne sa do služby vracajú tí, ktorí Covid prekonali.

„Efekt očkovania zdravotníkov ešte necítime. Očkovanie však pomáha v tom, že sa zdravotníci cítia istejšie, majú menší strach. Neznamená to pravdaže, že by sa prestali chrániť, skôr naopak. Efekt očkovania v nemocniciach pocítime až vtedy, keď bude väčšina populácie zaočkovaná, teda za niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje Kulkovský.

Kulkovský pripomína, že ak budú ľudia veriť hoaxom a konšpiráciám o očkovaní, budeme si musieť počkať na premorenie populácie. „K situácii spred pandémie sa tak aspoň čiastočne vrátime až o jeden až dva roky. Ak by sa nechala zaočkovať veľká väčšina, bolo by to už túto jeseň. Mne zatvorené školy prekážajú, očividne sú tu však takí, ktorým nevzdelanosť vyhovuje. Žiaľ,“ dodáva primár.

Komentáre ( 0)