18. 02. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Visolajský: Nedostatok sestier zvyšuje úmrtnosť pacientov. Doplácame na stav nášho zdravotníctva

Visolajský pripomína, že na zlom stave zdravotníctva majú svoj podiel aj predchádzajúce vlády.

Peter Visolajský.
Peter Visolajský. Foto: TVNOVINY.sk/ Martin Lachkovič

Vysoké počty úmrtí na COVID-19 trápia už niekoľko týždňov lekárov, epidemiológov aj vládu. Slovensko sa už dostalo na vrchol rebríčka v počte úmrtí na milión obyvateľov za sedem dní. Z jednej z najlepších krajín počas prvej vlny sa stala najhoršia v tej druhej a nikto nevie, kedy nastane jej vrchol a koniec. Situáciu sťažujú aj nové varianty koronavírusu a meškajúce dodávky vakcín.

Počty nových infikovaných pritom nedosahujú nové rekordy. Sedemdňová incidencia je za posledný týždeň 4 793 a priemerný počet úmrtí je 108 za deň. Pritom v polovici decembra bola sedemdňová incidencia 5 323 a priemerný počet úmrtí len 58 denne. Zdrojom týchto dát je prezentácia ministerstva zdravotníctva z dňa 18. decembra 2020.

Situácia na Slovensku v polovici decembra 2020.
Situácia na Slovensku v polovici decembra 2020. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR
 

Situácia na Slovensku v polovici februára 2021.
Situácia na Slovensku v polovici februára 2021. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR
 
 

Čo sa teda deje? Stal sa vírus smrteľnejším? Máme preplnené nemocnice a lekári už nestíhajú všetkých liečiť? Alebo zlyháva liečba?

Vírus nie je smrteľnejší, máme len viac nakazených

Infektológ Peter Sabaka z Univerzitnej nemocnice v Bratislave jednoznačne vylučuje, žeby bol koronavírus v súčasnosti smrteľnejší, alebo žeby sa zhoršila liečba pacientov. Chyba je podľa neho v nedostatku dát a malom počte testovaných ľudí. Pozitivita je stále 20-percentná a taká bola aj pred zavedením lockdownu. Podľa Sabaku to znamená, že nám neklesá počet pozitívnych ľudí v populácii, len ich nevieme zachytiť, pretože robíme málo PCR testov.

„Podobnú situáciu mali aj v Taliansku. Počas prvej vlny mali relatívne málo pozitívnych, ale veľa mŕtvych. Počas druhej vlny majú rovnako veľa mŕtvych, ale oveľa viac pozitívnych ľudí. Nie je to tým, že by bol vírus počas prvej vlny horší. Ide len o to, že počas druhej vlny testujú viac ľudí a viac sa ich ukáže ako pozitívnych,“ hovorí Sabaka.

Aktuálne čísla mŕtvych tak podľa Sabaku odzrkadľujú štatistiku, ktorú nemôžeme vidieť pre nedostatok testov. Vo všeobecnosti platí, že čím viac testujeme, tým viac pozitívnych zachytíme, viac ľudí má ťažký priebeh ochorenia, viac ich končí v nemocniciach a viac aj umiera. Jednoducho povedané: to, že neodhalíme všetkých pozitívnych, ešte neznamená, že ľudia prestanú zomierať.

Lekár Peter Visolajský hovorí, že smutné štatistiky sú výsledkom neskoro zavedeného lockdownu, ktorý navyše nedodržiava veľa ľudí. Potvrdzuje, že veľa ľudí nie je diagnostikovaných. Za veľkým nárastom úmrtí však vidí ešte jeden dôvod - zlý stav nášho zdravotníctva.

„Pomohlo by, keby sme mali viac sestier a skúsených lekárov. Je dokázané, že keď na oddelení znížite počet sestier o jednu alebo dve, tak úmrtnosť stúpne až o 30 percent. Pri súčasnom zaťažení nemocníc sa to musí prejaviť na výsledkoch,“ vysvetľuje Visolajský.

Víta preto pomoc od Európskej únie, o ktorú už požiadala slovenská vláda. Nerozumie však, prečo sa vláda nestará najprv o svojich vlastných zdravotníkov, ktorým by mohla zlepšiť podmienky. Za najväčšiu chybu považuje Visolajský to, že doteraz sa nepodarilo zabezpečiť, aby infikovaní zdravotníci dostávali vyššiu PN-ku. Ministerstvo síce tento návrh aj prijalo, ale vyššiu PN-ku dostanú len vtedy, ak nemocnica potvrdí, že sa zdravotník nakazil pri výkone svojej práce. Nemocnice to odmietajú podpisovať, a tak zdravotníci nemajú nárok na vyššie nemocenské.

„To je absurdné. Je to hanba, ak v takejto situácii žiadame pomoc od iných, lebo my sa nevieme starať o našich pacientov,“ myslí si Visolajský a dodáva, že Maďarsko, Poľsko aj Česko zvýšili lekárom počas pandémie platy. „U nás nemocnice ponúkajú sestrám plat 730 eur a keď už horí, žiadame o pomoc Úniu,“ dodáva.

Veľkými kritikmi súčasného stavu sú aj opoziční poslanci Robert Fico a Peter Pellegrini, ktorých vláda mala v rukách zdravotníctvo dvanásť rokov. Visolajský hovorí, že ako predseda lekárskeho odborového združenia kritizoval aj prechádzajúce vlády za kauzy v zdravotníctve.

„Nič zásadné neurobili. Posledné roky sme premárnili debatou o nezmyselnej stratifikácii nemocníc, ktorá bola len marketingovým ťahom pani Kalavskej. Ťažko sa mi počúvajú slová Roberta Fica alebo Petra Pellegriniho, ktorí mali v dobrých časoch pripraviť zdravotníctvo na krízu. Ale aj po polroku vládnutia nového kabinetu by som už očakával opatrenia na zlepšenie systému, ale nič nevidíme,“ hovorí Visolajský.

Štúdie nepotvrdili, že britský variant viac ohrozuje mladých ľudí

Minister zdravotníctva Marek Krajčí pri vysvetľovaní zlej situácie argumentuje aj tým, že sa tu šíri infekčnejší variant koronavírusu. Lekár Sabaka upozorňuje, že zatiaľ neexistujú dôkazy, že britský variant je aj smrteľnejší, alebo že spôsobuje ťažký priebeh aj u mladých ľudí. Aj medzi mladými ľuďmi stúpa počet nakazených a je preto podľa neho logické, že stúpa aj počet mladých ľudí s ťažkým priebehom ochorenia, ktoré sa môže skončiť aj smrťou.

To, či mutácia ohrozuje viac mladých, je zatiaľ ťažké určiť aj preto, lebo štát nezverejňuje vekovú štruktúru pacientov ani mŕtvych. Sťažoval sa na to aj matematik Richard Kollár u prezidentky Zuzany Čaputovej.

Doterajšie štúdie podľa Visolajského potvrdili len to, že britský variant sa šíri rýchlejšie a dokáže nakaziť viac ľudí a ľudia tak môžu dostať väčšiu nálož vírusu. To môže následne spôsobiť horší priebeh ochorenia aj u mladých ľudí. Poukazuje aj na to, že s mutáciami bojujú aj iné krajiny, nielen Slovensko, no v zahraničí nemajú takú vysokú úmrtnosť a zvládajú pandémiu lepšie.

Prečo neskúšame experimentálnu liečbu?

Opozícia na čele s Petrom Pellegrinim vláde vyčíta aj to, že neskúšajú experimentálnu liečbu, ktorá niektorým pacientom môže dodať aspoň nádej na prežitie. Ministerstvo zdravotníctva má podľa Pellegriniho ponúkať všetky možné lieky, ktoré sú dostupné vo svete, hoci ešte nie sú schválené.

Sabaka hovorí, že to nie je také jednoduché. Experimentálna liečba sa môže skúšať so súhlasom pacienta, etickej komisie a štátneho ústavu na kontrolu liečiv. Posudzujú, či je liečba a výskum etický a či má pacient šancu na zlepšenie stavu. Naopak, ak hrozí zhoršenie, liečbu nepovolia. Okrem toho, experimentálna liečba je vždy súčasťou klinickej štúdie a na to je nevyhnutná dôkladná a precízna dokumentácia stavu pacienta. Lekári tomu musia venovať veľa času.

Napriek tomu sa Univerzitná nemocnica zapojila do klinickej štúdie a lekári budú skúmať liek určený na reumu na covidových pacientoch.

Komentáre ( 0)