24. 02. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Jana Ďuďáková

Hitler bol jedným z najväčších konšpirátorov. Aj komunizmus videl ako židovské sprisahanie

Hovorí v rozhovore holandský psychológ Jan-Willem van Prooijen, ktorý vedie popredný výskum o konšpiračných teóriách

Jan-Willem van Prooijen
Jan-Willem van Prooijen Foto: Archív JWvP

Jan-Willem van Prooijen z univerzity v Amsterdame vedie popredný výskum o konšpiračných teóriách, na ktorom spolupracuje s odborníkmi zo sveta. Hovorí, že konšpiračné teórie nahrávajú populistom, prispievajú k šíreniu extrémizmu i k agresii.

V rozhovore spomína, ktoré dve teórie o sprisahaniach dopomohli k Brexitu i to, ako sa z nositeľa Nobelovej ceny môže stať zarytý konšpirátor. Vysvetľuje, ako konšpiračné teórie poslúžili Hitlerovi a či je možné zmeniť názor príbuzného, ktorý verí v nepodložené informácie.


Na akú najčudnejšiu konšpiračnú teóriu ste narazili počas výskumu?

Mám dve obľúbené (smiech). Prvá je o tom, že Zem je plochá a že vedci o tom klamú už stovky rokov. Druhá je od konšpirátora Davida Ickeho a hovorí o mimozemských jašteroch. Ide v nej o to, že prominentní politici sú vlastne plemenom jašterov, ktorí sú zamaskovaní za ľudí. Je jasné odkiaľ táto konšpiračná teória pochádza, pretože v osemdesiatych rokoch existoval veľmi podobný televízny program. Volal sa V a mal identický príbeh. Keď som bol dieťa myslel som si, že to je strašidelný program a teraz je z toho konšpiračná teória, ktorú ľudia berú vážne.

Bolo niečo, čo vás počas výskumu prekvapilo?

Keď som začal výskum v roku 2008 alebo 2009, prekvapilo ma, ako rozšírená je viera v konšpiračné teórie. Moji kolegovia vtedy nechápali, prečo som sa na to dal. Pýtali sa ma: „Prečo skúmaš taký marginálny jav?". Lenže už vtedy boli dostupné dáta, ktoré ukazovali, že cez 30 až 40 percent Holanďanov verí istým bizarným konšpiračným teóriám. Pomyslel som si vtedy, že to veru nie je len okrajový problém. Vtedy ma to prekvapilo, ale teraz sa tomu už nečudujem. Konšpiračné teórie sú dnes už niečím, čo vedci berú vážne.

Takže výskum konšpiračných teórií napreduje a akademikov čoraz viac zaujíma?

Áno, vidíme to na počte odborníkov, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Keď som začínal, bolo ťažké dosiahnuť, aby mi moje články niekto publikoval, pretože ľudia sa o to nezaujímali. To sa teraz kompletne zmenilo.

Poznám prípad ženy, ktorá si myslela, že rakovinu porazí bylinkami a už nie medzi nami. Ako veľmi nás ohrozujú klamlivé informácie?

Toto je problém aj vo svete. Napríklad v Južnej Afrike. Tam majú históriu konšpiračných teórií o HIV, kvôli ktorým ľudia veria, že HIV je neškodný vírus alebo že bol umelo vyvinutý na západe s cieľom profitovať na predaji antiretrovirálnych liekov.

K čomu to potom vedie?

Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že tieto konšpiračné teórie sú hlavným faktorom, kvôli ktorému niektorí ľudia odmietajú používať kondóm ako prevenciu v krajine, kde sú veľké ťažkosti s AIDS. Konšpiračné teórie, ktoré sa týkajú zdravia môžu byť vážnym problémom. Vidíme to aj na novom rozšírení osýpok v posledných rokoch, o ktorých sme si mysleli, že sme sa ich konečne zbavili. Rodičia nechcú očkovať deti, lebo nedôverujú latkám, ktoré vakcíny obsahujú. Ak by som mal odpovedať na otázku o tom, ktorá teória je najviac škodlivá, asi by som povedal, že práve tieto o zdraví. Sú nebezpečné tým, že ľudia si kvôli nim ublížia sami svojím vlastným konaním.

Najväčšími konšpirátormi sú diktátori

V minulosti použil Hitler konšpiračné teórie o Židoch, aby zdôvodnil svoju ideológiu. Vy ste skúmali prepojenie medzi týmito teóriami a extrémizmom. Vieme dokázať, že viera v ne spôsobuje nárast extrémizmu?

Ja by som skôr povedal, že sú jedným z faktorov, ktorý k tomu prispieva. Hitler je jasným príkladom. Šíril konšpiračné teórie, ktoré podnietili nenávisť k Židom a mali mnoho následkov vrátane Holocaustu. On videl aj komunizmus ako židovské sprisahanie na získanie moci vo svete a to bola jedna z motivácii, kvôli ktorej napadol Sovietsky zväz.

A nejaký novší príklad?

Z modernej doby si zoberme napríklad Breivika. Ak sa pozriete na jeho vyhlásenia sú plné konšpiračných teórií. Existuje jedna štúdia extrémistických skupín, ktorú publikovali v roku 2010. Akademici v nej skúmali dokumenty a prejavy rôznych extrémistických skupín - ľavicových, pravicových, náboženských, fundamentalistických a podobne. Čo mali spoločné bolo, že väčšina z nich silno verila konšpiračným teóriám. Výskumníci zistili, že sa ukazuje, že konšpiračné teórie zrýchľujú proces radikalizácie, pretože zobrazujú nepriateľskú skupinu, na ktorú sa treba pripraviť a proti ktorej treba bojovať.

Koho považujete za najvplyvnejšieho konšpirátora?

Už sme hovorili o Adolfovi Hitlerovi. Jeho anti-židovské konšpiračné teórie pomohli zabiť milióny ľudí. Ale sú aj ďalší takíto vládcovia. Skutočne časté medzi diktátormi je, že veria konšpiračným teóriám o tom, že ľudia pod nimi konšpirujú, aby sa ich zbavili. Stačí si spomenúť na Stalina a na extrémne vysoký počet ľudí, ktorých nechal popraviť ako priamy následok konšpiračných teórií, o tom, že sa spolčili, aby ho zbavili moci. Podobne aj počas Rímskej ríše. Viacero vládcov (obzvlášť Tiberius bol týmto známy) nechali zavraždiť ľudí a skupiny vo viere, že proti nim plánujú sprisahanie. Čiže myslím si, že najvplyvnejší konšpirátori sú a boli diktátori.

A v súčasnosti? Ktorý politik ich podľa vás využíva vplyvným spôsobom?

Jeden príklad z nedávnej histórie je bývalý prezident Južnej Afriky Thabo Mbeki. On veril konšpiračným teóriám o HIV, ktoré sme spomínali vyššie. O tom, že antiretrovirálne lieky sú len nástrojom západu ako zarobiť peniaze a nazval tie lieky jedom. Aktívne potom schválil nariadene, kvôli ktorému sa tieto antiretrovirálne lieky dali ťažko zohnať. Pre populáciu Južnej Afriky sa tak stali príliš nedostupnými.

Malo to nejaké následky?

V roku 2005 urobili akademici z Harvardu epidemiologickú štúdiu a ich odhad bol, že cez 200 000 obetí AIDS-u zomrelo ako priamy následok tohto nariadenia. No a samozrejme nezabudnime ani na Donalda Trumpa. Hoci priame následky jeho konšpiračných teórií musíme preskúmať jasnejšie až teraz po ukončení jeho vlády.

Konšpiračné teórie zásadne ovplyvňujú aj voľby

Konšpiračné teórie boli súčasťou kampane k Brexitu a rolu zohrali aj pri amerických prezidentských voľbách v roku 2016. Trump im potom zostal verný i po jeho minuloročnej prehre. Ovplyvňujú sprisahanecké teórie politický vývoj v krajinách?

Absolútne! Ovplyvňujú to, ako ľudia volia. Jedným z najsilnejších faktorov, ktoré predpovedali, že voliči budú hlasovať za Brexit bolo konšpiračné presvedčenie, že referendum bude zmanipulované. V skutočnosti existovali dva typy konšpiračných teórií, ktoré boli spojené s Brexitom. Jedným bolo teda presvedčenie, že referendum bude ovplyvňované a druhým bola islamofobická konšpiračná teória o spiknutí za islamizáciu Európskej únie. Obe ovplyvnili ľudí, ktorí im verili, aby hlasovali za Brexit. Rovnako tomu bolo aj roku v 2016 pri prezidentských voľbách v USA. Videli sme Donalda Trumpa, ktorý šíril jednu šialenú konšpiračnú teóriu za druhou a vyhral voľby. Myslím si, že vyhral voľby práve kvôli konšpiračným teóriám. Veľa Američanov zrazu videlo politika, ktorý hovoril to, čomu oni verili. Samozrejme, že na jeho zvolenie vplývalo veľa faktorov, ale toto mu skôr pomohlo, ako mu uškodilo.

Môžu konšpiračné teórie ovplyvniť aj to, či konšpirátori vôbec pôjdu voliť?

Samozrejme. Pri konšpirátoroch sú vo výhode populistické strany. Existuje výskum z Veľkej Británie, ktorý vyšiel asi v roku 2010. Vtedy sa u tých, ktorí verili konšpiračných teóriám ukázala tendencia nejsť voliť vôbec. My sme v Holandsku zozbierali vlastné dáta a zistili sme, že konšpiračné presvedčenia u voličov predpovedali, že dajú hlas populistickým stranám. Predovšetkým pravicovým populistickým stranám. Hoci z konšpiračného zmýšľania profitujú i ľavicoví populisti. Potom sme sa pýtali na bizarné konšpiračné teórie o plochej Zemi a jašteroch a ľudia, ktorí verili tomuto, nevolili prosto vôbec.

V roku 2016 ozbrojený muž vkročil do pizzérie vo Washingtone a vystrelil. Veril konšpiračnej teórii Pizzagate, podľa ktorej Hillary Clintonová vedie pedofilnú skupinu v pivnici pizzérie. Tento prípad ukázal, ako vie konšpiračná teória vyvolať násilie. Koniec koncov aj útok na Kapitol je toho príkladom. Môžu konšpiračné presvedčenia vyburcovať násilné črty našej povahy?

Vyšla dokonca štúdia, ktorá ukázala, že konšpiračné teórie súvisia s pocitmi nevraživosti. Pizzagate je toho jasným príkladom, čo je trochu tragické, keďže tá pizzeria v skutočnosti ani nemá pivnicu. Je to ako taký obranný mechanizmus. Konšpirátori vidia nepriateľskú skupinu, o ktorej veria, že je zlo a cítia, že proti nej musia bojovať, pretože to nikto nevidí. Takže môj dojem z konšpirátorov, ktorí sa stanú násilnými, je, že oni sami seba vnímajú ako bojovníkov za slobodu. Cítia sa utláčaní istou skupinou a myslia si, že musia bojovať a to legitimuje násilie v ich očiach. Takže áno, ja definitívne verím tomu, že prispievajú k agresii. To platí ale v extrémnych prípadoch. Sú konšpiračné teórie, ktoré nevyvolávajú násilie. Je to však možný následok. Stačí, keď si spomeniete na 5G siete po Európe, ktoré boli vypálené. V Holandsku ich bolo viac ako 20.

Fámy o sprisahaniach existovali už v minulosti. Priniesli sociálne siete nový druh konšpiračných teórií? V čom sú teraz iné, ako boli pred érou internetu?

Myslím si, že sa začali intenzívnejšie sústrediť na tých, ktorí majú v rukách moc. Pričom v minulosti sa veľa konšpiračných teórií sústredilo na iné krajiny a menšinové skupiny. Zároveň je teraz ľahšie nájsť cez sociálne siete informácie, ktoré spochybňujú odborníkov. To je niečo, čo dovolil internet. Ich šírenie sa príliš zrýchlilo. Keď sa počas druhej svetovej vojny stal útok na Pearl Harbor, trvalo dva mesiace, kým sa konšpiračné teórie o tomto incidente začali šíriť a dostali sa do Spojených štátov. Teraz ak sa stane teroristický zásah v Kalifornii, tak do hodiny budú konšpiračné teórie o tom tweetovať aj ľudia v Austrálii.

Skúmate ľudí, ktorí veria v konšpiračné teórie. Majú títo ľudia niečo spoločné?

Hovorili sme už o extrémizme. Čiže ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám majú tendenciu nachádzať sa na okrajoch politického spektra. Extrémna pravica alebo extrémna ľavica. Taktiež sú výrazne nacionálni. Veľmi dobrým faktorom, ktorý predpovedá konšpiračné presvedčenia je premenná, ktorá sa nazýva kolektívny narcizmus.

Čo je kolektívny narcizmus?

Keď si poviete, že máte šťastie, že ste Slovenka, to je normálna forma národnej identifikácie, ale keď si ľudia myslia, že byť Slovákom je lepšie, ako pochádzať z inej krajiny, a preto by Slováci mali mať špeciálne práva napríklad v rámci EÚ, to je kolektívny narcizmus. To je to, čo presadzoval Trump v USA - Amerika na prvom mieste (America first). Čiže kolektívny narcizmus je viera, že vaša skupina alebo krajina je lepšia, a preto si zaslúži špeciálne práva. Aj to je výborný predpoklad pre konšpiračné presvedčenia.

Získal Nobelovu cenu za chémiu, ale roky odmieta, že HIV spôsobuje AIDS

Zdá sa mi logické, že vzdelaní ľudia budú odolnejší voči špekuláciám. Na Slovensku sa ale pri prieskume Globsecu z roku 2019 ukázal opak. Slováci s vyšším vzdelaním boli viac náchylní uveriť konšpiračným tvrdeniam, ako tí s nižším vzdelaním. Hrá vzdelanie pri konšpiračnom zmýšľaní teda nejakú rolu?

V našom výskume sme zistili, že u ľudí s nižším vzdelaním je väčšia pravdepodobnosť, že uveria konšpiračným teóriám. To sme zistili v Holandsku. Kolegyňa Karen Douglasová z Veľkej Británie toto tiež zistila vo Veľkej Británii. Takže aspoň v týchto krajinách sa ukázalo, že konšpiračné presvedčenia súvisia s nižším vzdelaním. To však nemusí platiť univerzálne všade. Viem o jednej štúdii zo Stredného východu, kde pri konšpiračnom zmýšľaní vzdelanie nehralo žiadnu rolu alebo bolo dokonca spájané s vyšším vzdelaním. My sme síce v našej štúdii zistili, že ten efekt tam je, ale nie je silný. Ide len o malú koreláciu, čiže aj ľudia s vyšším vzdelaním nie sú voči nim imúnni. Existuje mnoho príkladov. Zoberte si Kary Mullisa. Získal Nobelovu cenu za chémiu, ale roky odmieta tvrdenie, že HIV spôsobuje AIDS a podporuje rôzne konšpiračné teórie s tým spojené.

Je vôbec možné zmeniť presvedčenie konšpirátora? Prípadne ako si s nimi aspoň udržať pozitívny vzťah bez toho, aby sme s nimi súhlasili?

Túto otázku dostávam často. Pravidelne dostávam emaily od ľudí, ktorí píšu: „Môj manžel sa kompletne radikalizuje v konšpiračných teóriách. Čo mám robiť?". Viete... Záleží to na mnohých veciach. V prvom rade sú isté stupne toho, ako veľmi sú ľudia presvedčení o pravdivosti konšpiračných teórií. Ak sú ľudia o nich silno presvedčení, bude skutočnou výzvou zmeniť to. Dá sa to prirovnať k diskusii medzi ateistom a silne veriacou osobou, v ktorej sa ateista snaží presvedčiť silného veriaceho, že Boh neexistuje. V tom prípade - veľa šťastia.

Takže čo v takomto prípade radíte?

Dobrý spôsob, ako sa o to pokúsiť je pýtať sa kritické otázky, ktoré zatrasú presvedčeniami konšpirátorov. Napríklad: „Aký máš dôkaz pre toto tvrdenie?", „Prečo by o tomto vedci klamali?". Takto veľmi pravdepodobne zistíte, aké emócie sú za konšpiračnou vierou toho človeka. Pamätajte si, že konšpiračné teórie sú pomerne často prejavom hlbšej frustrácie. Ak ide o niekoho z rodiny a chcete si s ním udržať vzťah, vtedy je najlepšie rešpektovať presvedčenie jeden druhého, brať jeden druhého vážne a počúvať sa, ak sa vám ho nepodarí presvedčiť.

Ľudia, ktorí prepadnú konšpiračným teóriám, im veria bez potvrdených dôkazov o tom, že sú skutočne pravdivé. Pripomína mi to druh náboženstva. Môžeme porovnať vieru v konšpiračné teórie s náboženským presvedčením?

Áno. Myslím si, že sú tam určite paralely. Oboje sú spôsobom, ako pochopiť zložitú realitu, ktorú robia viac predvídateľnou. My sme zistili, že isté formy viery súvisia s konšpiračným myslením. Obzvlášť viera v paranormálne javy, filozofia New Age a viera v telepatiu. Nezistili sme ale, že by viera bežných mainstreamových náboženstiev s týmto súvisela. Ale zistili sme, že náboženský fundamentalizmus súvisí s konšpiračným myslením.

Existuje účinný návod, ako bojovať proti konšpiračným teóriám?

V prvom rade transparentnosť. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby krajiny boli transparentné v rozhodnutiach, ktoré urobia a aby pozorne vysvetlili verejnosti, prečo sú isté rozhodnutia nevyhnutné. To zníži konšpiračné myslenie u ľudí, ktorí s tým rozhodnutím nesúhlasia. Je tiež dôležité brať občanov vážne a načúvať ich obavám.

Akú úlohu v tomto zohrávajú médiá? Mali by sa snažiť vysvetľovať, prečo konšpiračné teórie nie sú pravdivé?

Áno, médiá tu majú zodpovednosť. Čo som ale videl v istých talkshows v televízii bolo, že pozvali expertov na jednej strane a konšpirátorov na druhej a nechali ich spolu debatovať. Viete, to nie je dobrá schéma, pretože koniec koncov odborníci sú opatrní vo vyjadreniach, ale konšpirátori sú si sami sebou príliš istí a je potom veľmi ľahké pochopiť ich jednoduché vyhlásenia. Mnoho divákov na konci nadobudne pocit, že všetko to je len otázka názoru a vedecký pohľad je tiež len názor. Pochopia pri tom lepšie konšpiračným teóriám a preto im ľahšie uveria. Musíme sa vyhnúť presvedčeniu, že každý názor je rovnako hodnotný. Ak lekári povedia, niečo o vakcínach, máme viac dôvodov im veriť ako osobe bez medicínskeho vzdelania.

Komentáre ( 0)