04. 03. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Politický rok s koronou: Toto je jasný víťaz a porazený

Koalícia momentálne čelí vážnej kríze.

Politickí lídri
Politickí lídri Foto: koláž TVNOVINY.sk

Tisícky mŕtvych a státisíce nakazených. Toto za sebou zanechala pandémia, s ktorou Slovensko bojuje už jeden celý rok. Situácia sa napriek tomu nelepší a do úvahy prichádzajú tie najtvrdšie opatrenia.

Za to, ako sa situácia vyvinula, nesú najväčšiu zodpovednosť politici, ktorí musia prijímať veľmi nepopulárne rozhodnutia. Preto sme sa pozreli na to, kto je za posledných dvanásť mesiacov politickým víťazom a kto porazeným.

V posledných dňoch koalícia čelí vážnej kríze a koaliční lídri hovoria o rekonštrukcii vlády.

Totálny prepad OĽaNO a výrazný pokles Sme rodina

Na úvod treba priznať, že nová vláda, ktorá zišla z februárových parlamentných volieb, nemala na „zabývanie“ štandardných sto dní, ale od prvého dňa musela riešiť situáciu s ochorením COVID-19. A išlo o problémy, ktoré doposiaľ žiadna iná vláda neriešila.

„Aj z tohto dôvodu som mal v prvých mesiacoch pre prípadné prešľapy pochopenie. Ale podobné problémy musí riešiť každá vláda na svete, preto v súčasnosti je na mieste aj kritika vládnych krokov,“ povedal na úvod politológ Radoslav Štefančík.

A práve vládne strany ako prvé pocítili vplyv COVID-u na svojich preferenciách. Vládne hnutie OĽaNO, ktoré obsadilo funkciu premiéra a ministra zdravotníctva, začalo strmhlav padať.

„Pandémia je rámec/kontext, od ktorého sa nedá abstrahovať. Ale nie pre každú stranu, ktorá stratila, bol faktor pandémie dôležitý alebo jediný,“ upozornil sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik a pokračoval:

„Ak zoberieme OĽANO, tak pandémia urýchlila pokles preferencií, ku ktorému by pravdepodobne z časového hľadiska aj tak došlo (ale nie takému výraznému), pretože veľká časť voličov tejto strany sa vo voľbách 2020 k hnutiu priklonila na poslednú chvíľu a elektorát OĽANO nemal čas sa nejako zastabilizovať, časť voličov si nikdy nevytvorila pevnejšiu väzbu na hnutie.“

K veľkému poklesu preferencií prišlo aj pri strane Sme rodina, ktorej ešte v lete agentúry merali aj 12-percentú podporu. Teraz sa pohybujú jej preferencie na hranici zvoliteľnosti. V tomto prípade však pandémia a s ňou spojené nepopulárne rozhodnutia nezohrávali až takú rolu.

„Pokles Sme Rodina bol primárne daný vznikom Hlasu, ale urýchlili ho kauzy predsedu,“ dodal Slosiarik.

Jasným víťazom Hlas, za ním SaS

Z uplynulého roka sa zdá, že tretiu koaličnú stranu Za ľudí pandémia veľmi nezasiahla. V centrále však nemôžu byť veľmi spokojní, keďže sa pohybujú medzi štyrmi a piatimi percentami. Momentálne čelia možnému rozpadu poslaneckého klubu a ich zotrvanie v koalícii je otázne.

Jediná koaličná strana, ktorá výrazne nabrala voličov, je SaS. Liberáli dokázali od volieb až zdvojnásobiť svoje preferencie a momentálne sa pohybujú v okolí trinástich percent. Dopomohol im k tomu aj permanentný konflikt s predsedom vlády Igorom Matovičom. Šéf agentúry AKO Václav Hřích ich dokonca označil za jedných, ktorí sú politickými víťazmi tohto ťažkého roka.

„Preferenčným víťazom je novovzniknutá strana Hlas - sociálna demokracia, ktorá má momentálne najvyššie čísla a strana Sloboda a Solidarita, ktorá má vyššie čísla ako získala vo voľbách,“ uviedol.

To, že je absolútnym víťazom Peter Pellegrini, si myslia aj Štefančík so Slosiarikom.

„Ak to mám brať len z hľadiska vývoja volebných preferencií, tak víťazom je HLAS,“ povedal Slosiarik.

„Ako víťaza by som videl Petra Pellegriniho. Hoci nemá žiadne zásluhy, ľudia mu podľa aktuálnych preferencií pripisujú zvláštnu schopnosť vyrovnať sa s problémami spojenými s koronakrízou. A to aj napriek tomu, že opatrenia zvykne sem-tam ignorovať (vid návšteva obchodu s oblekmi). Nepovedal by som však, že za vyššími preferenciami Hlasu sú len Pellegriniho zázračné schopnosti. Určite sú za tým hlavne prešľapy Matoviča a jeho vládnej družiny,“ pridal sa Štefančík.

Politológ zároveň dodáva, že Hlas rástol aj pre politické zneužívanie pandémie, keďže v takejto obzvlášť ťažkej dobe sa ľahko zbierajú opozičnému subjektu politické body.

„Hlas a Smer cítia frustráciu ľudí a snažia sa ju využiť pre svoje politické ciele. Pritom ich prvotný záujem nie je ani tak vyriešiť zlú situáciu občanov zasiahnutých COVID-om, ako skôr vyhnúť sa prípadným trestným konaniam, prípadne svojich bývalých ľudí dostať spoza mreží. Podľa mňa sú veľmi vystrašení zo situácie, keď nemajú políciu pod svojím vplyvom,“ dodal.

Pri opozičných stranách, teda Smere a ĽSNS, odborníci taktiež hovoria o poklese preferencií, no ten nespôsobila pandémia, ale vnútrostranícke rozkoly.

Naopak, porazeným je spomínané OĽaNO a Igor Matovič. Avšak nielen pre výrazný prepad preferencií.

„Pandémia určite zomlela Igora Matoviča a jeho hnutie OĽaNO. Otázne je, či je to daň za koronu alebo za komunikáciu. Najpravdepodobnejšie je, že to bude kombinácia týchto dvoch faktorov,“ myslí si Hřích.

„Myslím si, že Igor Matovič je víťazom všetkých korona-lúzrov. Z ambiciózneho bojovníka proti korupcii sa stal premiér, ktorý v praxi ukázal, aký je politický babrák. Premiérovi chýba umenie vládnuť, umenie hľadať kompromis, umenie počúvať a možno prijať iný názor za svoj,“ dodal Štefančík.

Prezidentka si svoju pozíciu zastala veľmi dobre

Osobitnú, ale veľmi dôležitú úlohu zohráva aj prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa odborníkov si svoju pozíciu zastala veľmi dobre.

„Prezidentka Zuzana Čaputová sa snaží držať konzistentnosť vo vystupovaní, a to v podobnom duchu, ako vystupovala ešte pred pandémiou. Jediná zmena je, že začala viac hodnotiť aktuálne témy súvisiace s pandémiou. A práve tým sa dostáva do konfliktu s premiérom Matovičom. Keďže však ľudia majú v členoch vlády relatívne nízku dôveryhodnosť, tak jej to, paradoxne, môže trochu pomáhať, respektíve jej to neškodí,“ zhodnotil Hřích.

„Snaží sa hľadať balans vo svojich vyjadreniach na stranu koalície aj opozície. Nevidí veci len čierno-bielo v tom zmysle, že ak niekto kritizuje koalíciu, tak automaticky sa pridáva k opozícii, alebo že verejné upozorňuje na nezmysly opozície v súvislosti s ich apelom na vymenovanie úradníckej vlády a pod.,“ pridal sa Slosiarik.

„Koná ako rozumný politik. Drží sa bokom, neprilieva olej do ohňa. Ak si ju však porovnám s rakúskym prezidentom, chýba mi z jej strany silnejšie a pravidelnejšie povzbudenie smerom k ľuďom,“ uzavrel Štefančík.