06. 05. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Zvierací ombudsman: Pes na reťazi trpí. Cíti to isté ako človek, ktorého držia v garsónke

Parlament bude rozhodovať o zákone, ktorý by uväzovanie psa na reťaz zakázal.

Ilustračná foto.
Ilustračná foto. Foto: shutterstock.com / Stanislavskyi

Poslanci majú na aktuálnej schôdzi parlamentu rozhodovať o zákaze držať psa na reťazi v domácnostiach a na súkromných pozemkoch. Návrhu legislatívy novelizujúcej niektoré zákony v súvislosti s chovom a držaním psov posunuli do druhého čítania.

Ak by zákon prijali, po novom by bolo dovolené uviazať psa iba počas jeho kŕmenia či ošetrovania. V prípade definitívneho schválenia má byť nová legislatíva účinná od 1. júla. Išlo by o veľmi doležitú zmenu, ktorá mala podľa odborníkov prísť už dávno.

To, aký veľký problém by sa touto zmenou vyriešil a čo presne pre psa znamená, keď je na dvore priviazaný reťazou, vysvetľuje ombudsmanka pre zvieratá Zuzana Stanová.

„Takto priviazaný pes pociťuje presne to isté ako človek, ktorý je zavretý v malej garsónke a nemôže z nej nikam vyjsť. Pri chove všetkých zvierat, nielen psa, musíme brať do úvahy jeho potreby, vek, temperament, sociálne vzťahy či rozvoj daností. Toto všetko nie je možné rozvíjať reťazou,“ hovorí.

Po tom, ako je pes dlhodobo uviazaný na krátkej reťazi, z ktorej sa nevie vymaniť, môže mať až nezvratné stavy. V lepšom prípade sa z nich dokáže postupne dostať a naučiť sa človeku opäť veriť.

Nedokáže si ani ľahnúť

Týmto si prešiel aj pes Bast, ktorého náhodne zazreli pri chatrči v osade na strednom Slovensku pracovníci Československého kastračného programu.

„Na Slovensku sú stovky osád, v nich desaťtisíce týraných zvierat, o mnohých sa nikdy nikto nedozvie a umrú tam. Taký mal byť aj osud nenápadného, čierneho psíka. Roky by si ho nikto nevšimol, RVPS tam na kontrolu nezavíta, ako je rok dlhý, jeho trápenie nikto nevidí a vidieť nechce,“ píšu na sociálnej sieti.

Keď Basta našli, stál v blate a bol priviazaný na reťaz zabitú klincom o strom. Znamenalo to, že si nemôže ani len poriadne ľahnúť do beztak nepríjemného blata. Celý čas musel stáť na nohách.

„O búdke alebo inom prístrešku mohol len snívať, ak by sme ho nevzali, žil by takto, až kým by to jeho telo nevzdalo,“ uvádza organizácia. Vďaka nej sa Bast dostal do bezpečia a učí sa znova veriť ľuďom. Mal šťatie, ktoré však nemajú stovky iných psov.

 

zdroj: Československý kastračný program

Stanová približuje, že keď psovi človek neposkytne dostatočnú voľnosť, môže ho tým zanedbávať až týrať. Život na reťazi totiž má krátkodobé i dlhodobé fyzické aj psychické následky. Pes je neschopný sociálneho kontaktu nielen s človekom, ale aj iným zvieraťom. Pri fyzickej kondícii je problém, že reťaz či obojok sa zarezáva do krku.

Krátka reťaz podľa Stanovej zamedzuje takmer akémukoľvek pohybu. Pes sa nielenže nemôže ukryť pred dažďom či chladom, nemôže sa ani len otočiť, sadnúť či ľahnúť si, podobne ako Bast.

„Pri dlhšej reťazi to zasa vieme porovnať so stavom, akoby bol človek nonstop zatvorený v malej garsónke. Nikam sa nemohol dostať, nemohol by odísť a prejsť sa. A to predsa nie je prirodzené,“ vysvetľuje.

Čítajte tiež: Zúbožené psy a deti fetujúce pred kamerou. Situácia v problémovej osade sa ešte zhoršila

V súčasnosti zatiaľ platí, že reťaz, na ktorej môže majiteľ priviazať psa o búdu alebo plot, musí mať minimálne dva a pol metra. Stanová zdôrazňuje, že celý jeho životný priestor teda je dva a pol metra. A keď s ním človek nejde na prechádzku aspoň trikrát alebo štyrikrát do dňa, nič iné, ako svoje okolie, nevidí. Je to väzenie.

To, čo potrebuje nielen Bast, ale všetky psy, je podľa zvieracej ombudsmanky jasné. „Pes je cicavec a akýkoľvek cicavec, ale aj iné zvieratá, sú živé a cítiace bytosti, ktoré prežívajú bolesť, strach, radosť a rôzne ďalšie emócie. Ak nie rovnako, tak veľmi podobne ako ľudia. Sú to už dávno potvrdené fakty, etablovaná realita, ktorú majú vyspelé štáty vo svojej legislatíve,“ hovorí Stanová.

To, že uteká, nie je argument

Zviera si od prírody vyžaduje výbeh a pohyb a pre psy je takýto život typický. Potrebujú ho. A práve reťazou im ho človek odopiera.

Stanová tvrdí, že tento zvyk vychádza z rurálnych návykov na Slovensku. Na vidieku bolo zaužívané, že pes patrí na reťaz, stráži dom, je živý zvonček alebo nejaká vec, ktorej dávame jesť a piť. Akýsi dunčo je spokojný, keď je na reťazi na dvore. No pes bolo vždy spoločenské zviera, nie pracovné ani hospodárske.

Niektorí chovatelia tiež argumentujú, že pes je priviazaný iba na pár hodín alebo preto, že inak by ušiel a niekomu mohol ublížiť. A to je správny dôvod, prečo má byť obmedzovaný.

„Ten, kto sa rozhodne zadovážiť si akékoľvek zviera, preberá na seba povinnosti, ktoré ukladá zákon. Keď ich nedodrží, hrozí mu sankcia či trestná zodpovednosť. Nemôže sa sťažovať, že keď nemá plot, musí ho priviazať. Je to jednoduché, ak niekto napríklad nemá bezpečný plot, nemôže mať ani psa,“ tvrdí zvieracia ombudsmanka.

Upozorňuje tiež, že zákon musí pred ochranou vlatsníctva ochraňovať zviera pred bezdôvodnou bolesťou, strachom a utrpením. Tak to funguje na celom svete vrátane rozvojových krajín. Keď niekto povie, že mať psa je jeho vlastnícke právo a môže robiť, čo chce, mýli sa.

Nádej na nový život

Zvierací obmudsman pomáha nielen psom, ktorých život ničila reťaz, ale aj ďalším trpiacim zvieratám. Ide o iniciatívu, ktorú čiastočne podporuje aj štát. Tvorí ju tím odborníkov a priateľov zvierat. Svoj čas a odbornosť venujú cieľu zlepšiť život a životné podmienky zvierat na Slovensku.

Teraz prichádzajú s novinkou, ktorá dokáže pomôcť stovkám psov. Spúšťa totiž prvú celoslovenskú webovú aplikáciu na adopciu a dočasnú opateru zvierat. Jej názov je Nájdite sa online a pri svojom štarte združuje 22 slovenských útulkov s 200 registrovanými zvieratami a do svojej databázy postupne registruje ďalšie. Záujemcovia vďaka nej získajú presné informácie o psoch či mačkách, ktoré si môžu prostredníctvom nej osvojiť.

Projekt Nájdite sa online.
Projekt Nájdite sa online. Foto: Zvierací ombudsman
 

„Projekt vzniká aj ako reakcia na pandemickú situáciu, počas ktorej, vzhľadom na platné opatrenia, nie je pre všetkých záujemcov o zviera možné osobne navštíviť útulky. Ale vzniká aj pre ľudí, pre ktorých je návšteva útulku napríklad smutným zážitkom a osobne by sa na ňu neodhodlali,“ vysvetľuje Stanová.

Do procesu tvorby aplikácie sa zapojilo aj niekoľko útulkov, ktoré prispeli svojimi skúsenosťami, potrebami, aj dlhodobou znalosťou adopčného procesu. Práve vďaka tejto spolupráci bolo možné aplikáciu vytvoriť tak, aby bola pre budúcich používateľov čo najjednoduchšia a transparentná.

„Vďaka webovej aplikácii získajú jej používatelia presné údaje o zvieratách, dá im možnosť priamo kontaktovať útulok a zaslať žiadosť o dočasnú opateru či adopciu. Používatelia tak nájdu na jednom mieste všetky potrebné a hlavne aktuálne informácie,“ dodáva Stanová.

Komentáre ( 0)