08. 06. 2021 11:55 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Koniec ošiaľu? Fico nenavrhol 4-dňový pracovný týždeň, tvrdí predseda Pracujúcej chudoby

Odborári taktiež tvrdia, že odbory sa so zamestnávateľom môžu už dnes dohodnúť na dĺžke pracovného času.

Predseda Smer-SD Robert Fico.
Predseda Smer-SD Robert Fico. Foto: TASR

Predseda Smeru Robert Fico koncom minulého týždňa otvoril tému štvordňového pracovného týždňa. Takéto skrátenie by malo byť na dohode medzi odborármi a zamestnávateľom. Odborník, ale aj odborári tvrdia, že Robert Fico navrhuje niečo, čo už je aj v súčasnosti legislatívne ošetrené.

„Tam, kde to je možné, chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, sa dohodnúť so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni,“ uviedol Fico.

Podľa neho by možno ľudia boli ochotní v rámci štyroch dní odpracovať o hodinu viac.

„Stále by to bolo dohromady menej, ak by bol piatok voľný, ako je dnes päť pracovných dní,“ vysvetlil Fico.

Fico navrhuje, čo už je dávno zakotvené v Zákonníku práce

Predseda občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc však tvrdí, že Robert Fico neprišiel s ničím novým, čo by doteraz už nebolo na Slovensku možné.

„Robert Fico nenavrhol štvordňový pracovný týždeň. On navrhol, aby sa v podnikoch, kde to situácia dovoľuje, mohli na kratšom pracovnom čase a kratšom pracovnom týždni dohodnúť odborári so zamestnávateľom. No a to nie je žiadna zmena. To je možnosť, ktorú dávno v Zákonníku práce máme a je jedna z pilierov tohto zákona,“ ozrejmil Kuruc.

Faktom je, že v niektorých odvetviach už teraz ľudia pracujú menej, ako je maximálne stanovený pracovný čas, a to 40 hodín týždenne.

„Kratší pracovný čas, ako je ten maximálny, majú dohodnutý zamestnanci verejnej správy a napríklad niektoré podniky, ktoré patria pod Energeticko-chemický odborový zväz (ECHOZ) - tam majú 37,5-hodinový týždenný pracovný čas. Zamestnanci v nepretržitej prevádzke v ŽSR majú 36-hodinový pracovný čas, do ktorého sa im zaratúvajú aj prestávky, takže akoby mali 33,5-hodinový pracovný týždeň,“ uviedol na príkladoch Kuruc.

Už dnes sa dá dohodnúť na dĺžke pracovného času, tvrdí KOZ

Odborári síce podľa ich vyjadrenia nepoznajú presnejšiu špecifikáciu návrhu z dielne Smeru, no taktiež tvrdia, že odbory sa so zamestnávateľom môžu už dnes dohodnúť na dĺžke pracovného času.

„Už v súčasnosti je možné dohodnúť s odbormi v kolektívnej zmluve nižší rozsah týždenného pracovného času. Napr. kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas o 2,5 hodiny menej oproti Zákonníku práce,“ vysvetlila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová.

Smer však nie je prvý, ktorý prišiel s takýmto návrhom v poslednom období. Predvolebnej kampani so skrátením pracovného času vyrukovala mimoparlamentná strana Socialisti.sk, ktorú vtedy viedol Eduard Chmelár.

Jej predstavitelia chceli takto otvoriť verejnú diskusiu, ktorá by viedla do roku 2023 k zavedeniu štvordňového pracovného týždňa alebo šesťhodinového pracovného dňa. Mzda by sa však zamestnancom aj napriek menej odpracovaným hodinám nezmenila.

Predvolebný bilbord strany Socialisti.sk
Predvolebný bilbord strany Socialisti.sk Foto: FB/Eduard Chmelár
 

Španieli zavádzajú kratší pracovný čas do praxe

Aj vo svete táto diskusia už prebieha roky a Španielsko sa rozhodlo, že tento nápad čoskoro uvedie aj do praxe. Štát totiž plánuje kompenzovať náklady zamestnávateľov, ktorí tri roky udržia kratší pracovný čas. Španieli potom výsledky vyhodnotia a na základe nich sa rozhodnú, či budú v tomto trende pokračovať.

„Pred 50 rokmi sme skoncovali s pracovnými sobotami a pred 100 rokmi sme zaviedli osemhodinový pracovný čas. Civilizácia však dnes už dospela do stavu, kedy môže ľuďom dopriať ďalší civilizačný výdobytok a to je viac času pre seba a menej času stráveného v práci,“ uzavrel Kuruc.

Komentáre ( 0)