14. 06. 2021 13:29 | BRATISLAVA/Gabriela Kajtárová

Právnik ku kauze Herák: Od začiatku ovplyvňoval vyšetrovanie. Nerozumiem, prečo nežiadali väzbu

Uznesenie k Herákovmu prípadu je podľa právnika obžalobou systému.

Ján Herák.
Ján Herák. Foto: TASR

Matúš Kanis zastupoval desiatky obetí sexuálneho násilia a hovorí, že je veľmi málo prípadov, keď si žena obvinenie vymyslí. Väčšina násilných skutkov sa stane doma s bývalým alebo súčasným partnerom.

O vyšetrovaní údajného zneužitia dievčaťa v tábore exposlancom Jánom Herákom hovorí, že je to obžaloba systému. Namiesto toho, aby vyšetrovateľ zisťoval, čo sa naozaj stalo, vykreslil dievča ako klamárku a nedôveryhodnú osobu. Vyšetrovania nakoniec zastavili, no po ďalších obvineniach je znova otvorené.

V rozhovore právnik Kanis vysvetľuje, ako má vyzerať vyšetrovanie podobných činov a čomu by sa policajti mali vyhýbať.

V rozhovore sa dozviete aj:
Ako vyzerá správne vyšetrovanie sexuálnych trestných činov
Prečo je nepodstatné zisťovať, či obeť klame, alebo koľko mala sexuálnych partnerov
Aké chyby urobili vyšetrovatelia
Prečo nemohol gynekológ odhaliť násilie
Či nebol dôvod vziať Jána Heráka do kolúznej väzby

Právnik Matúš Kanis.
Právnik Matúš Kanis. Foto: TV Markíza
 

Ako vyzerá ideálne vyšetrovanie sexuálnych trestných činov?

Ideálne to prebieha napríklad v Nórsku. Žena, na ktorej bolo spáchané násilie, príde na urgentný príjem. Tam sú vyškolení lekári, sestry, psychológ a sociálna pracovníčka. Dostane pomoc hneď na začiatku. Nemusí chodiť z jedného miesta na druhé, nemusí vyhľadávať pomoc, nemusí hľadať terapeutku. Všetko má na jednom mieste. Odoberú jej všetok možný biologický materiál, ten uskladnia na dobu troch rokov. Počas týchto troch rokov sa môže rozhodnúť, či podá alebo nepodá trestné oznámenie. Môže sa rozhodnúť aj neskôr, o rok-dva, lebo dôkazy sú stále odložené. Následne, ak je podané trestné oznámenie, je zaznamenané na kameru, aby jej výpoveď už nikdy nemuseli opakovať.

Nepotrebuje si vyšetrovateľ overiť, či sa jej výpoveď časom nemení?

Obhajca to bude, samozrejme, spochybňovať, ale nie je možné, aby niekto vypovedal stále rovnako, ak vypovedá štyrikrát v rozpätí niekoľkých rokov. To sa nedá. Vedomie sa vyvíja o to viac, keď človek zažije traumu. Ak je výpoveď zaznamenaná na kameru, tak po vznesení obvinenia by už výpoveď nemala byť celá opakovaná. Aby bola zachovaná kontradiktórnosť konania, malo by sa to robiť tak, že obhajca kladie otázky. Obhajca v mene svojho obvineného klienta by mal mať možnosť klásť otázky a preverovať informácie z výpovede, ale nemalo by sa diať to, že žena znova rozpráva celú výpoveď. Rovnako by to malo byť aj v prípade súdneho konania. Súd by nemal nariadiť opakované vypočutie obete, ale mal by videozáznam pustiť na pojednávaní a tým sa oboznámiť s výpoveďou.

U nás to takto funguje?

Legislatíva je nastavená, aby to fungovalo, ale realita je iná.

Prečo sa to v praxi neuplatňuje?

Policajti nie sú natoľko vzdelaní, scitlivení a nie je to pre nich taká priorita, ako by mala byť. Teraz zastupujem klientku, ktorá ide to isté vypovedať štyrikrát a konečne teraz štvrtýkrát sa to bude natáčať na kameru.

Čo by malo nasledovať po natočení výpovede?

Klientke by mala byť ponúknutá pomoc organizácií. Každý poškodený po výpovedi na polícii dostane zoznam organizácií, na ktoré sa môže obrátiť s právnickými otázkami a pomôžu jej v trestnom konaní, ale, samozrejme, ponúkajú aj psychologickú alebo sociálnu pomoc. Polícia konečne po niekoľkých rokoch aktualizovala tento zoznam. Doteraz tam boli aj nefungujúce telefónne čísla.

Čítajte tiež: Odborníčka o Herákovej obhajobe: Bolo to absurdné, zvrátené a dievča v tábore ponížil

Na čo vyšetrovateľ kladie dôraz pri vyšetrovaní týchto činov?

Ťažisko býva na forenzných dôkazoch. Ak od skutku neprebehol veľký časový interval, je možné zachytiť biologický materiál. Druhá vec, na ktorú sa policajti sústreďujú, sú znalecké posudky, ktoré sú zamerané u poškodenej na to, či hovorí pravdu, alebo aký má intelekt. Zaoberajú sa rôznymi svedeckými výpoveďami, ale tie často nesmerujú k samotnému skutku, ale k minulosti poškodenej či jej povesti. To sa týka aj prípadu exposlanca Heráka. O poškodenej dostali obraz, ktorý ju dehonestuje ešte predtým, než by niečo vyšetrili. Podľa toho uznesenia sa nevyšetrovalo, čo sa stalo, ale vyšetrovalo sa, aká je poškodená osoba, aký má intelekt, či klame, či niekedy niekomu ublížila, či je promiskuitná a podobné nepochopiteľné veci. Takto, ako bolo vedené toto vyšetrovanie, sa vyšetrovanie viesť nemá.

Kde vidíte najväčšie chyby v tomto vyšetrovaní?

Neboli zabezpečené forenzné dôkazy, napríklad zvršky oblečenia, ktoré mali byť. Z uznesenia sa ani nedá vyčítať, či vôbec od nej žiadali predložiť tričko, ktoré na sebe vtedy mala mať. Svedecká výpoveď jej kamarátky, ktorá ju podľa výpovede varovala, chýba. Keď poviem, že niekoho výpoveď je nedôveryhodná, neznamená to automaticky, že toho druhého je dôveryhodná. Vyšetrovateľ urobil tento logický faul a dosť ma prekvapil.

Viacero svedkov vrátane ľudí z detského domova popisuje, že dievča často klame, skresľuje realitu. Z toho vyvodzujú, že je klamárka. Dá sa z toho dedukovať, že si bude vymýšľať aj pri takomto vážnom obvinení?

Absolútne nie. Akékoľvek násilie by oznámila, nedá sa dedukovať, že nehovorí pravdu.

Akú má šancu presvedčiť vyšetrovateľov, že ju naozaj niekto zneužil, keď okolie ju vykresľuje ako klamárku?

Asi len na základe šťastnej náhody a nepriestrelných dôkazov. Biela žena z dobrej rodiny má ťažkú pozíciu, aby presvedčila orgány činné v trestnom konaní, že je pravda, že sa jej niečo také stalo. Toto dievča má stonásobne horšiu a ťažšiu pozíciu. Toto uznesenie je obžalobou systému. Systém z nej spravil to, čo je. Od šiestich rokov bola v detskom domove.

Bol v tomto prípade vypočutý dostatočný počet svedkov?

Ak to porovnám s vyšetrovaním prípadu, ktorý sa týkal tábora Chachaland, kde obvolali enormné množstvo ľudí, tak mi to príde ako nedostatočné.

Poškodená vypovedala, že pán Herák ju znásilnil. Vyšetrovateľ sa jej pýtal, čo je podľa nej znásilnenie, či vie, čo je to pohlavný styk, či už niekedy mala pohlavný styk. Sú tieto otázky v poriadku?

Nie sú v poriadku, ale sú, žiaľ, bežné.

Prečo nie sú v poriadku?

Nemôžeme prenášať na osobu, ktorá zažila násilie, zodpovednosť za to, aký život viedla pred tým a nemôžeme na ňu prenášať zodpovednosť za to, či ona vie definovať znásilnenie. Cítila to ako násilie voči sebe, lebo nesúhlasila s tým aktom a takto sa k tomu mali vyšetrovatelia postaviť. Mali jej prejaviť rešpekt. Z uznesenia nie je cítiť rešpekt, skôr naopak.

Padajú tam aj otázky, či bolo použité násilie. Ona tvrdila, že sa nebránila. Je bežné, že sa obeť pri násilí nebráni a je to vôbec dôležité?

Vzhľadom na súčasnú úpravu trestného zákona je to, žiaľ dôležité. Je veľmi bežné, že sa žena počas znásilnenia nebráni a exaktne neprejavuje svoj nesúhlas. Je normálne, že žena počas aktu stuhne, pretože je vystrašená. Je to natoľko bolestivé a hrozné, že sa nemôže brániť.

Čítajte tiež: Herákov asistent inštruoval ľudí z detského tábora, ako majú komunikovať

Dostala od vyšetrovateľa otázku, ako mal údajný páchateľ vedieť, že to nechce. Ako to majú muži vedieť?

Má si to zistiť predtým, než ten akt vykoná. Stačí na to jednoduchá otázka.

Čo v prípade, ak on je vedúci a ona účastníčkou?

To je absolútne neprípustné. Rovnako je neprípustné, aby jej sľuboval výhody alebo kupoval darčeky. Už aj keby to bol dobrovoľný styk, je to neprípustné a nemôže k tomu dôjsť v tábore.

Vyšetrovateľ zisťoval, koľko mala sexuálnych partnerov a akú má povesť. Ako veľmi je to relevantné?

Podľa môjho názoru tieto otázky vôbec neprospievajú vyšetrovaniu. Ak by aj bola znásilnená osoba, ktorá mala viac sexuálnych partnerov, to neznamená, že to znásilnenie bolo oprávnené. Skôr sa treba pozrieť na minulosť, že prečo sa tá žena tak správa a zrejme by sa zistilo, že už v minulosti prežila traumu.

Z posudku sa dedukuje, že celý styk iniciovala ona. Dá sa to z toho dedukovať?

Určite nie, ale aj keby ho iniciovala, táborový vedúci je ten, ktorý to má odmietnuť. Aj keby to neodmietol, tak v momente, keď príde k pohlavnému styku, musí si preveriť, či súhlas má alebo nemá. Nevidím na tom nič, čo by malo niekoho poburovať. Vôľu osoby, s ktorou idem mať pohlavný styk, by som mal poznať, nech je to v akomkoľvek vzťahu. Či ide o náhodný kontakt na jednu noc alebo manželstvo.

V uznesení sa tiež píše, že dievča údajne bral ku gynekológovi samotný Ján Herák. Dievča uviedlo, že jej bral mobil a zakazoval jej písať si s niekým. Nemal vyšetrovateľ zvážiť, či toto nie je kolúzne správanie?

Spôsob, akým sa pán Herák správal, považujem za správanie, ktoré môže viesť k tomu, že by súd rozhodoval, či ho vziať alebo nevziať do väzby.

Vyšetrovateľ ani prokurátor na to nevideli dôvod. Dá sa to rozporovať?

Veľmi zásadne nesúhlasím s ich názorom. Ak niekto, kto je podozrivý z tohto činu a priamo vplýva na obeť, ktorá ho udala, ide o klasické stratégie sexuálnych predátorov a manipulátorov. Násilník si celý čas snaží udržať „vedenie“ nad situáciou a práve na to slúži inštitút väzby. To je jasné ovplyvňovanie závažných skutočností, ktoré vedú k objasneniu trestného činu. Mali sa tým minimálne zaoberať a aspoň ho zadržať. Dovtedy mali vykonať čo najviac možných dôkazov, do ktorých by on nemohol zasahovať. Oni neurobili nič a už vôbec neurobili nič pre to dievča.

Pozrime sa na to, čo zisťoval gynekológ, ktorý konštatoval, že k násiliu nedošlo. Čo môže a má gynekológ pri takýchto prípadoch skúmať?

Z mojich skúseností viem, že niektorí gynekológovia kladú veľmi nepríjemné až dehonestujúce otázky. Žien sa napríklad pýtajú, koľkokrát došlo k styku, ako dlho, ako hlboko, a podobne.

TIP: Znásilnil ju kamarát: Moje telo stuhlo a hlava rezignovala. Hlavne, aby sa to rýchlo skončilo

Nie sú to potrebné otázky?

Pre gynekológa to nie sú podstatné otázky. Ženu tam vyzlečú donaha a odfotia a tieto fotky sú potom v spise prístupné každému, kto do neho môže nahliadnuť. Do spisu môže nahliadnuť niekoľko ľudí a sú tam aj takého fotografie. Gynekológ pri tomto type sexuálneho násilia nemal čo zistiť. Bez brutálneho fyzického násilia môže gynekológ zistiť, či pohlavný styk bol alebo nebol vykonaný, ale či bola znásilnená, nemôže zistiť. Preto nemôže ani konštatovať, či bola alebo nebola znásilnená. To je falošná interpretácia.

Mala by riaditeľka detského domova, ktorá s Jánom Herákom komunikovala, čeliť dôsledkom?

Bol by som rád, keby pani riaditeľka už nikdy nerobila s deťmi.

Ján Herák argumentoval, že dievča bolo do neho zamilované, on ju odmietol a ako pomstu si to na neho vymyslela. Je to bežná situácia?

Počas celej mojej kariéry som zastupoval desiatky obetí a ani raz som nemal pochybnosti, že by si to niektorá z nich vymyslela. Takých prípadov je veľmi málo, je to možno promile zo všetkých nahlásených prípadov. Zastupoval som aj klientky, ktoré boli znásilnené neznámou osobou. Štatisticky je takých prípadov zhruba osem percent. Drvivá väčšina prípadov sa deje doma so súčasným alebo bývalým partnerom alebo s niekým, koho obeť pozná. Každopádne je ťažké predstaviť si, že by si dievča niečo také vymyslelo, len aby sa pomstilo. Toto nie je pozornosť, o ktorú žena stojí. To sú najnechutnejšie veci, ktoré človek v živote rieši a aj samotné vyšetrovanie jej ublížilo. Keby mu chcela uškodiť, vymyslí si niečo iné.

Komentáre ( 0)